Obrázok používateľa CEZ OKNO
Najstaršie mayské slnečné observatórium poukazuje na začiatky tejto civilizácie

Archeológovia 25. apríla 2013 oznámili, že vôbec najstarší staroveký mayský obradný komplex objavený v nížinách strednej Ameriky je o 200 rokov starší než podobné objavené náleziská v tomto regióne. Nedávno odkryté námestie a pyramída pravdepodobne slúžili ako slnečné observatórium, v ktorom sa odohrávali náboženské rituály...


Výskumníci v priebehu vykopávok v starovekom mayskom meste El Ceibal objavili vôbec najstaršie obradné stavby, datované do roku 1000 p.n.l. Tieto stavby sa neskôr všeobecne rozšírili po celom mayskom svete a boli používané ako slnečné observatóriá

Objav uskutočnený na nálezisku nazývanom El Ceibal naznačuje, že pôvod Mayskej civilizácie je omnoho zložitejší, než sa pôvodne predpokladalo. Archeológovia vášnivo diskutujú, či sa Mayovia – známi vďaka svojmu zložitému kalendárnemu systému, ktorý dal minulý rok podnet k fámam o apokalypse – vyvíjali ako nezávislá samostatná kultúra alebo či boli vo veľkej miere inšpirovaní predchádzajúcou kultúrou Olmékov. Odpoveď na túto otázku naznačuje nový výskum, ktorý tvrdí, že vôbec.

„Táto významná sociálna zmena nastala prostredníctvom vzájomného medziregionálneho ovplyvňovania,“ uviedol Takeshi Inomata, študijný výskumník a antropológ z University of Arizona. „Ale nezdá sa, žeby Olmékovia inšpirovali Mayov. Skôr dochádza v celom regióne a aj v okolitých kultúrach ku kultúrnej zmene okolo roku 1000 p.n.l. a prijímaniu rovnakých architektonických a obradných foriem,“ povedal ešte Takeshi Inomata reportérom.


„To nám signalizuje, že Mayovia neprijali tieto dokonalé základy o 500 rokov neskôr od niekoho iného, ale veľká časť inovácií, ktoré môžeme vidieť v celom regióne, možno pochádza z náleziska El Ceibal alebo miesta ako bol El Ceibal,“ povedal Walter Witschey, antropológ z Longwood University vo Virgínii, ktorý sa nepodieľal na výskume.



Archeológovia odkrývajú niektoré z najranejších obydlí na nálezisku El Ceibal. Najstaršie vrstvy mestského osídlenia boli pochované pod vrstvami nánosov a mladších stavieb s hrúbkou 23 až 60 stôp (7 až 18 metrov)

Najstarší obradný komplex

Nález prišiel po siedmich rokoch archeologického výskumu na nálezisku El Ceibal nachádzajúceho sa v strednej Guatemale, ktorého osídlenie trvalo nepretržite po 2000 rokov. „Dostať sa k počiatkom Ceibalského osídlenia nebola žiadna maličkosť: najranejšie budovy boli pochované pod vrstvami nánosov a mladších stavieb s hrúbkou 23 až 60 stôp (7 až 18 metrov),“ povedala študijná spolubádateľka a antropologička Daniela Triadan, taktiež pôsobiaca na Univerzite v Arizone.

Medzi nedávno objavené najranejšie stavby patrí námestie so západnou budovou a východnou plošinou, typický príklad viditeľný neskôr na mayských náleziskách a taktiež v olméckom kultovom stredisku La Venta ležiacom na pobreží Mexického zálivu. Výskumníci použili rádiokarbónovú metódu datovania na určenie veku stavieb, určila ich do obdobia okolo roku 1000 p.n.l. Princípom metódy je znalosť polčasu rozpadu izotopov uhlíka C12 a C14 a fakt, že v živom organizme je pomer oboch izotopov rovnaký a konštantný, ale po smrti sa tento pomer pozvoľna mení vďaka rozpadu izotopu C14. Ako taký sa uhlík C14 chová ako chemické hodiny, ktoré potom archeológovia môžu použiť na určenie toho, ako dlho bolo niečo uložené v zemi.

Určenie veku výstavby stavieb na nálezisku El Ceibal okolo roku 1000 p.n.l. ich robí o 200 rokov staršími, než stavby postavené na nálezisku La Venta, čo znamená, že olmécke stavebné zručnosti nemohli inšpirovať Mayov. Namiesto toho sa zdá, že v tejto dobe celý región prešiel kultúrnou zmenou spoločne so skupinami prijímajúcimi navzájom architektúru a rituály, ktoré si potom upravovali a objavovali k nim nové dodatky. Oznámili to výskumníci vo štvrtok 25. apríla v časopise Science.

„Povedali sme, že tu bolo spojenie medzi viacerými skupinami, ale tiež sme povedali, že to pravdepodobne nebol jediný určujúci vplyv ,“ povedal Takeshi Inomata.

Zatiaľ čo na mieste, kde sa predtým nachádzalo staršie olmécke centrum (terajšie San Lorenzo), ktoré začalo upadať okolo roku 1150 p.n.l., obyvatelia nikdy nepostavili tieto charakteristické obradné stavby, v Ceibale Mayovia od roku 850 p.n.l. alebo 800 p.n.l. zrenovovovali svoju plošinu na pyramídu, ktorá pokračovala ďalej vo svojom raste až do roku 700 p.n.l. kedy dosiahla výšku 20 až 26 stôp (6 až 8 metrov).

Počiatky civilizácie

„Táto raná fáza mayskej kultúry sa objavuje pred všeobecnou znalosťou písanej formy jazyka a pred všetkými záznamami ich zložitého kalendárneho systému, preto vieme tak málo toho o ich viere, ale pyramída a námestie boli takmer určite miestom konania rituálov, “ povedal Takeshi Inomata. Medzi artefaktmi objavenými na námestí sú početne zastúpené sekery z nefritu, ktoré, ako sa zdá, sem boli položené ako obetné dary.

„Architektonické usporiadanie zodpovedá tomu, čo poznáme pod pojmom „zoskupenie typu skupiny E“. Tieto architektonické zoskupenia sa objavujú po celom mayskom svete a slúžili ako solárne observatóriá. Zo západnej budovy sa mohol stojaci pozorovateľ dívať na východnú plošinu alebo pyramídu, ktorá by mala stáť na každom konci plošiny a v jej strede. Počas letného slnovratu by sa malo vychádzajúce Slnko objaviť nad najsevernejším bodom pozorovania , počas jarnej a jesennej rovnodennosti by malo byť správne nad stredovým, a nakoniec počas zimného slnovratu by malo Slnko vychádzať nad najjužnejším bodom pozorovania,“ povedal Walter Witschey.

„Prví ľudia, ktorí žili na nálezisku El Ceibal, mali už vyvinutú predstavu o tom, ako by mala osada vyzerať. Prechod od pohyblivých lovcov – zberačov a nomádskeho spôsobu života k trvalo usadeným poľnohospodárom bol rýchly,“ uviedla Daniela Triadan.

„Nie je jasné, čo mohlo podnietiť Mayov žijúcich v nížinách, aby sa vzdali svojho polousadlého života a vymenili ho za život v trvalo osídlených dedinách a mestách,“ povedal k tomu Takeshi Inomata. Jednou z možností by mohla byť účinnejšia produkcia kukurice okolo roku 1000 p.n.l.. Národ Olmékov žijúci na pobreží bol už dlho schopný pomerne dobre pestovať kukuricu vďaka úrodnej pôde z riek, vlievajúcich sa do Mexického zálivu. Ale nížiny, na ktorých žili Mayovia, boli menej vlhké a menej úrodné, s menším počtom rýb a hydiny , na ktorých mohla byť závislá strava Olmékov. Ak sa pestovanie kukurice stalo produktívnejším okolo r.1000 p.n.l., mohlo by to znamenať začiatok prechodu Mayov na usadlý spôsob života.

„V tomto čase nepochybne dávalo zmysel vyrúbať veľa pralesných stromov na nížinách, kde bývali Mayovia, a potom si zvoliť výhodnejší poľnohospodársky spôsob života,“ uviedol Takeshi Inomata.

Členovia vedeckého tímu v súčasnej dobe pracujú na analýze životného prostredia, aby mohli lepšie pochopiť klímu a počasie v tejto oblasti v časoch jej osídlenia. „To, čo jasne vieme, je, že Mayská civilizácia nevznikla zo staršej zaniknutej civilizácie,“ povedal Takeshi Inomata.


„Tento výskum nie je iba výskumom o tejto konkrétnej civilizácii. Chceme sa tiež zaoberať otázkou, ako sa ľudská spoločnosť zmenila a ako sa vyvíja,“ dodáva Takeshi Inomata.


Mayské nálezy ukazujú, že nová civilizácia nevyrástla z prachu predchádzajúcej, ale mohlo sa to prihodiť interakciou viacerých skupín.“ Pripomína nám to, ako veľa džungľa dosiaľ skrýva, ako veľa sa tu môžeme naučiť a aký komplexný príbeh vývoja tejto civilizácie máme reálne vo svojich rukách“, povedal Walter Witschey.

Stephanie Pappas, 25. apríla 2013

Zdroj: Zdroj: http://www.livescience.com/29053-oldest-maya-observatory-ceibal.html

Foto: Takeshi Inomata

Preklad: Pavol

exkluzívne.cez.okno


Súvisiace:

Mayovia
http://cez-okno.net/rubrika/rubriky/mayovia


máj 05, 2013 21:39 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top