Obrázok používateľa CEZ OKNO
NÁVŠTEVA VENUŠE prvá časť: Domov Bohov II.

Prvé, čo nám napadlo bolo otočiť sa a utiecť z tohto magického miesta, no zastavil nás hlas v hlave: „Nebojte sa, vedeli sme, že prídete, vedeli sme to už sto rokov. Urobili sme také opatrenia, aby sme si boli istí, že tí, čo sa sem odvážia vstúpiť sa dozvedia o minulosti.“ Stáli sme ako zhypnotizovaní, neschopní pohybu, neschopní počúvnuť svoje základné inštinkty a utiecť. „Usaďte sa,“ vyzval nás hlas, „pretože toto chvíľu potrvá a unavení ľudia nie sú dobrí poslucháči.“

Všetci siedmi sme si posadali vedľa seba otočení k druhej strane miestnosti a čakali sme. Bzučanie ešte chvíľu pokračovalo. Svetlo v miestnosti slablo, až sme sa ocitli v takej hlbokej tme, že sme si nedovideli na ruky. Krátko na to ustalo bzučanie, nasledované tichým šťuknutím a na stene sa objavili zábery – také zvláštne zábery, až boli skoro mimo nášho chápania. Zábery úžasného mesta, v ktorého ruinách sme teraz sedeli, mesto na pobreží mora, kde sa premávali zvláštne plavidlá. Vo vzduchu nehlučne a hladko poletovali lietajúce taniere.

Po pobreží zo zlatistého piesku si pomedzi povievajúce palmy vykračovali mohutné postavy. Počuli sme veselé hlasy detí, hrajúcich sa vo vlnách. Videli sme výjavy z ulíc, domov a verejných budov. Náhle sme videli všetko akoby sme boli v nejakom vzdušnom plavidle. Živo mi to pripomenulo púšťanie drakov – takmer som v ruke stisol neexistujúceho šarkana. Zrazu sa ozvala strašná rana a v diaľke sa vztýčil do nebies mrak v tvare hríbu – červeno-žltý mrak – akoby boží dych vzplanul.

Záhuba

Z nášho pohľadu sme videli rútiace sa budovy a ľudí bežiacich o život. Náhle v diaľke zaburácala vysoká vlna – mohla mať dvadsať, možno aj tridsať metrov – narazila na pevninu a pohltila domy kedysi majestátneho mesta. Zem sa zatriasla, obraz sa zatočil a všetko sa ponorilo do tmy. Zdalo sa nám, že sedíme užasnutí potme hodnú chvíľu. Na stene sa opäť objavil obraz – no bol odlišný. Videli sme planinu a na nej zvláštne plavidlo – podobné tomu, v akom sme teraz sedeli. Zdalo sa, že ľudia sa venujú nejakej údržbárskej činnosti. Plavidlo pravidelne prichádzalo a odchádzalo. Boli tam rôzne typy ľudí – výškovo v rozpätí od 4,5 metra po 1,5 metra.

Obraz sa zmenil – teraz sme mali výhľad na Zem z vesmíru a na odvrátenú stranu Mesiaca. Zábery sprevádzal hlas, ktorý sa pustil do vysvetľovania. Dozvedeli sme sa, že sme súčasťou asociácie Biele bratstvo – pozostávajúce z telesných a duchovných entít. Tí, ktorí predstavovali telesné entity pochádzali z rôznych planét a ich hlavnou úlohou bolo chrániť život. Človek, ako sme sa dozvedeli, nebol ani zďaleka najvyšším článkom evolúcie a tieto bytosti – strážcovia – slúžili všetkým tvorom, nie iba človeku.

Invázia

Dozvedeli sme sa, že Tibet postihne invázia a že votrelci – komunisti – budú ako choroba pre celú Zem. Komunizmus však zanikne a nastane doba, keď všetci tvorovia budú spolu komunikovať, ako to bolo za starých čias.

Tibet postihne invázia. Ale dokonca aj Tibet tu zohrá úlohu, vďaka telepatii lámov, ktorí môžu ľahko kontaktovať vesmírne lode. Povedali nám, že Zem je kolóniou a mimozemšťania na ňu dohliadajú, aby zabránili účinkom atómového žiarenia a aby zachránili pozemšťanov pred zničením vlastnej krajiny. Vzali nás – siedmich telepatických lámov – do vesmírnej lode a vzlietli sme. O pol hodinu sme videli Tibet – krajinu, ktorú človek prejde na rýchlom koňovi za tri mesiace. Bez pocitu silnejšej gravitácie alebo stúpajúcej rýchlosti sme potom vyleteli von z atmosféry do otvoreného vesmíru. Vieme ako tieto lode fungujú, vieme, prečo dokážu tak rýchlo meniť smer a prečo prudké pohyby nemajú účinok na pasažierov, ale to je iný príbeh.

-pokračovanie-

Dr. T. Lobsang Rampa

Z originálu „My Visit to Venus“ (UFO Magazine)

Preklad: Homer

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


“Ďalšia osoba sa zmieňuje o mojom diele „Návšteva Venuše“, ale rád by som vyhlásil tu a teraz, že absolútne, absolútne, ale absolútne neodporúčam čítať túto „knihu“. Je to iba pár strán článkov, ktoré som napísal pred rokmi a zopár – podľa mňa dosť divných – ilustrácií, ktoré som ani nerobil ja. Kniha obsahujúca moje práce a zaobalená do propagačných rečí vyšla bez môjho povolenia a proti mojej vôli.”
T. Lobsang Rampa, Feeding the Flame, str. 138

Pán Gray Barker (pôvodne vydal a upravil zápisky Lobsanga Rampu bez jeho vedomia, pozn. red.), Box 2228
Clarksburg, Západná Virginia
31. október 1966

Drahý Pán Barker,
Táto kniha nemala nikdy uzrieť svetlo sveta, ale som ochotný uveriť tomu, že ste ju publikovali s najlepším úmyslom pod domnienkou, že som odcestovaný v Južnej Amerike a teda nedostupný.
Aby sme upevnili vašu pozíciu v rámci zákona navrhujem toto: vykonáte dve úpravy, ktoré požadujem a dám vám povolenie vydať a predávať túto knihu. Nebudem si robiť nárok na autorský honorár za svoje dielo „Návšteva Venuše“, ale bol by som rád, keby ste venovali desať percent zisku Lige pre záchranu mačiek, ktorá sídli na 245 West 25th Street v New Yorku, pretože úbohé mačičky majú na tomto svete ťažký život.
Prežili sme si ťažké chvíle v rukách ignorantov a zlomyseľníkov a ja som nikdy nemal príležitosť uviesť svoj vlastný pohľad na celý prípad. Idiotské médiá sú ako besné psy plné nenávisti k tomu, čo ani poriadne nechápu.
Dôrazne a s istotou vám hovorím, že všetky moje knihy sú pravdivé, popisujú moje osobné skúsenosti a som tým, za koho sa vydávam.
S pozdravom

T. Lobsang Rampa


Súvisiace:

LOBSANG RAMPA Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/lobsang-rampa-vyber


júl 19, 2015 23:21 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top