Obrázok používateľa CEZ OKNO
Nebezpečný kozmický ľad

Keď po sledovaní filmov Vesmírna odysea 2001 a 2010 filmoví diváci odchádzali z kina, málokto si myslel, že by mohlo ísť o popis realistických udalostí, ktoré by sa skutočne mohli udiať v slnečnom systéme niekedy v budúcnosti. Ale náš pohľad na veci sa medzitým zmenil. Dnes už nielen milovníci vedeckej fantastiky, ale aj seriózni vedci pokladajú za možné, že planéta Jupiter by eventuálne mohla vybuchnúť a premeniť sa na hviezdu.



Jupiter je z veľkej časti plynnou planétou a v jeho vnútri tiež prebieha termonukleárna reakcia. A naši dávni predkovia nám prostredníctvom mýtov a legiend zanechali odkaz, že náš vesmírny systém mal kedysi slnká dve: okrem toho, ktoré poznáme, mal aj menšie, čo malo za následok, že na Zemi panoval "večný deň", keďže ju v noci osvetľovalo to druhé slnko. Premena Jupitera na slnko by však na Zemi zahubila väčšinu života; to je akoby v našej blízkosti vybuchla silná jadrová bomba. A výbuch Jupitera by postihol predovšetkým jeho obežnice, z ktorých mnohé sú pokryté ľadom - a to je ďalšia hrozba pre našu planétu.

Ruskí vedci už od začiatku 90-tych rokov hovoria, že všetky planéty slnečného systému sa teraz elektricky nabíjajú a že to má zrejme na svedomí fakt, že systém momentálne prechádza vesmírnym prostredím, plným rôznych nečistôt - komét, asteroidov, úlomkov, rôznych plynov a prachu, čo následne vyvoláva zmeny v kvalite a intenzite slnečného a galaktického vetra, zasahujúceho planéty. A zrejme to je príčina aj zvýšenej slnečnej činnosti (výskyt tmavých škvŕn, slnečných vzplanutí a výronov žeravej plazmy).

Na všetkých planétach teraz dochádza k viditeľným zmenám: ich magnetické póly menia polohu (zemský severný magnetický pól opustil kanadský Hudson Bay a posúva sa smerom k Sibíri) a na Jupiterovom mesiaci Európa došlo medzitým dokonca aj k zmene pólu geografického; táto obežnica sa naklonila v 90 stupňovom uhle, t.j. póly sa ocitli na rovníku. Aj samotný Jupiter vykazuje veľké zmeny. Za posledné tri roky sa na ňom vytvorili dve nové "červené škvrny", čo je v obrovský vír plynov, čosi ako mohutný búrkový systém, lenže oveľa väčší ako celá naša planéta.

Ruský vedec Eduard Drobyševský nedávno informoval agentúru Ria Novosti o výsledkoch svojho výskumu. Tento vedec tvrdí, že asi pred 10 000 rokmi došlo na Saturnovom mesiaci Titan k výbuchu jeho ľadovej pokrývky, v dôsledku čoho sa na ňom začala vytvárať atmosféra (zaujímavé je, že teraz sa vytvára aj na Marse) a obrovské i menšie kusy ľadu vtedy popadali až na Zem.

Drobyševský tvrdí, že ľadová pokrývka na Jupiterovom mesiaci Callisto zatiaľ nevybuchla, takže sa dá predpokladať, že sa tam elektrolýzou vytvorilo veľké množstvo vodíka a kyslíka, preto môže ľahko dôjsť k výbuchu - zvlášť keď berieme do úvahy zmeny, ktoré teraz prebiehajú na Jupiteri a ostatných planétach. A keďže ide o elektricky nabitý ľad, plný rôznych nečistôt (plynov, prachu, menších i väčších balvanov, štrku a piesku), ktorý je super-podchladený, také kusy sa pri páde atmosférou celé nerozpustia, ale vo vnútri si udržia veľmi nízke teploty, keď popadajú na zem. Preto majú potom na svedomí veľké ochladenie planéty - dobu ľadovú.

Super-podchladený ľad je najčastejšie sa vyskytujúcou substanciou vo vesmírnom priestore. Jupiter, Saturn, Urán a Neptún tvorí práve takýto ľad (v niektorých prípadoch kombinovaný s vodíkom). Predpokladá sa, že Jupiterov mesiac Ganyméde má skalnaté jadro, ale je celý pokrytý ľadom. Callisto pozostáva väčšinou z ľadu (približne o teplote -160 stupňov Celzia). Práve pád väčšieho množstva takéhoto ľadu môže byť príčinou nálezov náhle zmrznutých mamutov, mastodontov a iných zvierat na Aljaške a ruskej Sibíri. Mnohé z nich našli s nestrávenou potravou v ústach a v žalúdkoch, čo svedčí o veľmi rýchlom zmrazení. Materiál, ktorý ich pochoval, sa doteraz neroztopil a náhle ochladenie vtedy postihlo obe hemisféry.

Americký autor Ignatius Donnelly v knihe "Skaza Atlantídy: Ragnarok alebo vek ohňa a štrku" ešte v roku 1883 popísal podobnú udalosť, kedy takmer polovicu našej planéty zasypal "kozmický" ľad a štrk. Donnely dokazuje, že nánosy takéhoto materiálu (ktorý tam v žiadnom prípade nemohla naniesť voda) možno vidieť na oboch brehoch Atlantického oceánu: od pravej polovice amerického kontinentu až po oblasť Ruska a na juhu to zase zasypalo celá Južnú Ameriku a Afriku.

J. B. Hare v úvode k internetovej verzii knihy Ignatia Donnelyho o skaze starovekej Atlantídy píše, že hoci v čase napísania knihy (v 19. storočí) boli prírodné vedy len v kolíske, medzitým sa už mnohé fakty, uvádzané v knihe, potvrdili. Spomína, že D. S. Allan a J. B. Delair v roku 1995 vydali knihu pod názvom "Keď Zem takmer zanikla", ktorú neskôr opätovne vydali pod zmeneným názvom "Kataklizma: nezvratné dôkazy o kozmickej katastrofe v roku 9 500 pred n.l.", kde dokazujú, že na Zem v tom čase popadal akýsi kozmický materiál, čo malo katastrofálne následky pre život. Autori v knihe vyjadrujú názor, že zrejme išlo o pozostatky výbuchu supernovy Vela (ale je možné, že v skutočnosti išlo o zvyšky vybuchnutej ľadovej pokrývky mesiaca Titan, ako tvrdí Drobyševský).

Dopad tohto cudzieho materiálu z vesmíru mal za následok obrovské prílivové vlny, prevratné zmeny zemského povrchu (vytvorenie nových pohorí, zmeny toku veľkých riek, vytvorenie nových morí a jazier) a podľa ich názoru aj zmenu polohy geografických pólov. Je možné, že práve táto udalosť je príčinou aj "malej doby ľadovej", stopy po ktorej vedci teraz nachádzajú a o ktorej sa odhaduje, že trvala okolo 800 až 1500 rokov.

Angus Howarth v denníku Scotsman píše, že podľa najnovšej vedeckej štúdie došlo k poslednej dobe ľadovej (malej) v priebehu menej než roka. Vedci sa nazdávajú, že to spôsobili zmeny vo vzdušných a oceánskych prúdoch a že toto by sa znovu mohlo zopakovať a ohrozilo by to predovšetkým Veľkú Britániu a Západnú Európu.

Hoci toto je veľmi zjednodušené vysvetlenie, podstatné je, že aj to potvrdzuje teóriu, že veľké ochladenie sa môže dostaviť náhle a nečakane. A odtiaľ je už len krôčik k nájdeniu pravého dôvodu pre poslednú malú dobu ľadovú. Môže sa napríklad ukázať, že ním bol práve výbuch ľadovej pokrývky na Saturnovej obežnici Titan a rozprášenie veľkých kusov ľadu do okolitého vesmírneho priestoru, z ktorých veľké množstvo popadalo aj na Zem, ako hovorí Drobyševský.

V Zjaveniach sv. Jána - vidinách budúcnosti, ktoré mal počas hlbokej meditácie - sa uvádza: "A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol ako krv; nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje nezrelé plody, keď ním lomcuje vietor; nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha a všetky vrchy a ostrovy sa pohli z miesta. Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci, aj slobodní, sa ukryli v jaskyniach a horských bralách..."

rt-ti

Zdroj: Prop.sk

Použitý materiál:
- Ignatius Donnelly: "The Destruction of Atlantis: Ragnarok, or the Age of Fire and Gravel" (prvé vydanie v roku 1883, D. Appleton and Company, New York)
internetovú verziu knihy možno nájsť na adrese:
http://www.sacred-texts.com/atl/rag/index.htm
- článok v ruskom denníku Pravda: "Jupiter and its moons prepare nuclear wintersfor Earth"
http://english.pravda.ru/science/mysteries/106007-jupiter-0
Angus Howarth, Scotsman: "Last Ice Age happened in less than year say scientists"
http://news.scotsman.com/scitech/Last-Ice-Age-happened-in.4351045.jp
http://www.creationism.org/patten/PattenBiblFlood/index.htm

 


Sekcie: 
Rubriky: 
august 21, 2008 08:51 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top