Obrázok používateľa CEZ OKNO
Nedefinovaný extrémizmus

Poslancom Národnej rady SR sa 77 hlasmi podarilo prelomiť veto prezidenta SR Ivana Gašparoviča k novele Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Právna norma má od septembra okrem iného priniesť prísnejšie tresty pre extrémistov. Hlava štátu však právnej norme vyčítala chýbajúcu definíciu pojmu extrémizmu, za nejednoznačné považuje vysvetlenie extrémistického materiálu. Nový zákon na rozdiel od komunistického, ktorý bol namierený proti kapitalistickým záškodníkom je značne tvrdší, keďže postihuje aj prechovávanie tzv. extrémistického materiálu - odňatím slobody až na dva roky. Kto ho za taký označí a na základe čoho, to už presne definované nie je, aj keď z praxe vieme, že v niektorých prípadoch pri potrebe výkladu súd požiadal o posudok historika Kamenca.



Máte knižku o Tisovi, či pamätnú známku zo Slovenského štátu? Majte sa na pozore. Je predpoklad, že p. Kamenec by vám tieto spomienkové predmety vyhodnotil ako extrémistické, keďže jeho názor na toto historické obdobie je známy.

Podľa poslanca Rydla novela sa vzťahuje na prechovávanie dokumentov v akejkoľvek forme (tlačovej, elektronickej, zvukovej, obrazovej), pričom tieto dokumenty môžu byť aj dodatočne označené za extrémistické. Ak si na Slovensko niekto prinesie knihu o revízii Trianonu, ktorá je v Maďarsku legálna, na Slovensku bude považovaná za extrémistickú? Extrémistom sa môže stať, a teda byť súdený, človek, ktorý má knihu, časopis či cédečko, ktoré budú označené za extrémistické, ale inak je to človek bezúhonný, ktorý nešíri nenávisť a nemá ani úmysel šíriť takéto médiá? Takto sa vládnuca moc veľmi jednoduchým spôsobom môže zbavovať politických oponentov! To tu už bolo takmer polstoročia, raz v šedivej, potom v červenej réžii.

Samotná potreba existencie tohto zákona mi na Slovensku pripadá nepotrebná, keďže jediný extrémizmus v našich podmienkach je financovaný spoza hraníc a upraviť by bolo potrebné zákony iné. Správa Slovenskej informačnej služby z roku 2003 to jasne dokazuje: „...aktivity (slovenskej radikálnej anarchistickej scény) sú finančne a ideologicky podporované zo zahraničia.“

Prijatie podobných zákonov od nás často vyžaduje Európska únia, konkrétne Rada Európy a Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI).

Rada Európy a najmä ECRI, ktorá pôsobí pri Rade Európy každoročne monitoruje stav dodržiavania ľudských práv v členských krajinách EÚ. ECRI založili liberálno-ľavicoví ideológovia s vlastnou agendou združujúci sa v Medzinárodnej organizácii židovských právnikov – IAJL. Organizácia IAJL sama priznáva, že „Rada Európy a IAJL majú spoločné korene... a v tomto duchu sme vytvorili spojenia medzi Radou Európy a najmä ECRI.“ Legitímne európske strany (aj slovenskú SNS) rutinne označujú za fašistické, napriek absencii akýchkoľvek paralel s fašizmom.

Na štrasburgskej konferencii v januári 2000 pod názvom: "Od xenofóbie k antisemitizmu a naopak: kalamita v Európe a inde" okrem iného konštatovali, že „za pracovnými metódami ECRI je participatívna filozofia. Je to komisia, v ktorej všetky členské štáty sa musia podieľať na jej projektoch....dnes nemôže žiadna krajina vyhlásiť, že je bez rasizmu.... Nie je žiadnou náhodou, že v boji za ľudské práva v modernej ére potomkovia prorokov naďalej hrajú kľúčovú úlohu..."

Je predpoklad, že vytváranie vymysleného nepriateľa a prehliadanie extrémizmu skutočného bude pokračovať aj v ostatných európskych krajinách. Na päť z nich Európska komisia podala v roku 2004 žalobu za to, že nemali dostatočné zákony proti diskriminácii. Absencia konkrétnej definície extrémizmu v slovenskom zákone môže byť však i vec užitočná, keďže môže postihovať nielen národne orientované organizácie, na ktorých sa ECRI a Rada Európy zameriava primárne, ale aj ľavicové a anarchistické spolky, na ktoré európske inštitúcie vo svojich hodnoteniach zabúdajú.

Roman

Zdroj: protiprudu.info


Rubriky: 
jún 24, 2009 00:59 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top