Obrázok používateľa CEZ OKNO
Nič v tejto knihe nie je pravda, ale je to presne tak, ako sa veci majú 1

Prečo sa všetko deje práve teraz, prečo nie 10 000 rokov dozadu, alebo o 10 000 rokov v budúcnosti? Stalo sa to práve teraz preto, lebo sme dosiahli vrchol rozvoja na rôznych úrovniach. K vysvetleniu všetkého, musím preskočiť dopredu. Melchisedek potvrdzuje, že existujú dva kritické momenty povznesenia našej planéty. Prvý z nich, známy nášmu tisícročiu ako precesia ("precesia rovnodennosti"). Druhý, spozorovaný len nedávno, sú výkyvy zemskej osy. Predpokladá sa, že celá slnečná sústava vykonáva špirálovitý pohyb vo vesmíre, čo svedčí o tom, že sme "k niečomu priviazaný". Astronómovia, vedieť o tom, začali skúmať, hľadali nebeské telesá, ovplyvňujúce Slnečnú sústavu. Zo začiatku boli snahy vedcov smerované na výskum určitého súhvezdia, potom na výskum hviezdnych zoskupení. Štyri, alebo päť rokov dozadu vyvolala mimoriadny záujem neobvyklá hviezda - Sírius A. Letíme cez vesmír spolu so Síriom A po špirále, majúcu tvar molekuly DNA. Máme spoločný osud s touto hviezdou. Obdobný pohyb poukazuje na to, že molekuly DNA a chromozómy nesú v sebe informáciu o určitých častiach (presných obvodoch, úsekoch .....) vesmíru. Existujú kľúčové periódy, keď prebiehajú stanovené, dané udalosti. Sú zviazané, spojené s genetickou stavbou medzi Síriom, Zemou a ostatnými časťami vesmíru. V prítomnosti prebieha veľmi osobité, mimoriadne zladenie, spojenie.


Poďme teraz preskúmať jav precessií (Obr. 3.1). Zemská os je naklonená pod uhlom dvadsať tri a pol stupňa. Tento náklon zabezpečuje zmenu ročných období. Projekcia zemského rovníka v priereze predstavuje nebeskú sféru. Tieto relatívne línie voláme "nebeský rovník". Ak by sme sprojektovali zemský rovník na nebeskú sféru, tak uvidíme, že tie dva body, v ktorých Slnko pretína nebeský rovník, symbolizujú jarné a jesenné rovnodennosti. Keď sa Slnko nachádza v týchto miestach, deň a noc majú rovnakú dobu trvania. Zemská os mení uhol sklonu takým spôsobom, že body rovnodennosti sa posúvajú na jeden stupeň približne každých sedemdesiat dva rokov. A tak, každých dve tisíc sto šesťdesiat rokov body rovnodennosti prechádzajú na ďalšie zodiakálne súhvezdie. Počas tohto obdobia severný pól opisuje elipsu. Jedno z ohnísk elipsy sa maximálne priblíži k centru galaxie, druhý sa od nej maximálne vychýli. Starovekí mudrci zistili (najväčšiu zásluhu na tomto objave majú hinduisti a Tibeťania), že, odďaľujúc sa od centra galaxie, upadáme do spánku, avšak blížiac sa k nemu, sa začíname prebúdzať. Staroveký mudrci rozdelili elipsu, vytvorili precessiu rovnodennosti a časti, segmenty nazvali Jugami. Základná informácia o Jugach bola zozbieraná za posledných dve tisíc rokov, obdobie, známe ako Kali Juga. Zhodou okolností to bola "spiaca" perióda dvoj tisícročného kozmického cyklu. Takýmto spôsobom, ľudia, prebývajúci v spánku, sa pokúšali pozbierať starovekú múdrosť po zrnku, nie celkom chápajúc, o čom je pôvodný prameň. Natoľko skreslili informácie, že sa nám ich doteraz nepodarilo pochopiť. Inými slovami, tieto údaje nie sú pre nás dôveryhodné. Starovekí mudrci objavili dve medziobdobia s dobou trvania po deväťsto rokov na každej zo strán elipsy, kde upadáme do spánku a kde sa budíme. Tieto úseky sú spojené s neskutočnými, obrovskými premenami - premenami vedomia živých bytostí a zmenou planetárnych pólov. Práve teraz žijeme v tomto období histórie - začíname sa pohybovať k centru galaxie, začíname sa prebúdzať. Otočenie o 180 stupňov je nevyhnutné. Preto obyvatelia dosiahli kritickú kvantitatívnu úroveň a prírodné zdroje sa blížia ku koncu.

Podľa Thotha, ktorého vám predstavím neskôr, stupeň posunutia pólov Zeme definuje úroveň vedomia a rýchlosť zmeny vedomia. Je to matematický vzorec vzťahov úrovne vedomia a miery posunutia pólov. Na tento proces možno pozrieť aj inak, porovnávať kozmický cyklus prebudenia a spánku so striedaním dňa a noci na Zemi. Väčšina pozemských bytostí zaspáva v noci, a v priebehu dňa nespia. Rovnaká situácia nastáva aj pri precesii. Keď planéta upadá do spánku, mužská strana berie opraty vlády, vedenia, do svojich rúk, aby nás ochránila. Ale ženská strana vždy riadi náš pochod, cestu ku svetlu. Podľa slov Drunvala sa to už stalo. Približne vo februári 1989 sa ženskej strane podarilo zvíťaziť. Približujúce sa zmeny vyvolali u mnohých paniku. Niektorí ľudia začali stavať kryty a zásobovať sa potravou, bojac sa toho, že kontinent (spolu s Kaliforniou) zaplaví voda. Drunvalo však predpokladá, že tentoraz také nešťastia Zemi nehrozia. V roku 1972 už k niečomu došlo. Ale o tom vám poviem neskôr. Precesia ukazuje, že sa všetko deje práve teraz. Od roku 1998 po 2000 sme, podľa všetkého, prežili samé búrlivé udalosti. Podľa všetkého... avšak všetko z božskej (slobodnej) vôle. Jednako musíme pochopiť ešte jednu vec: ako predpokladá Drunvalo, celé dianie definuje myslenie a cítenie obyvateľov planéty. Zmenou svojho vedomia a uvedomovania, zmeníme priebeh celej (hry) cesty, napriek proroctvám. Sami tvoríme vlastnú realitu. Každý okamih pripravujeme novú kolektívnu realitu. Naša myseľ, city a jednanie má omnoho väčšiu silu, ako sme schopní si predstaviť. A predsa sme sa najčastejšie správali k nim nezodpovedne. Ale svet sa mení, mení sa tak rapídne, že dokonca ani nie je v našich silách predstaviť si a pochopiť nové možnosti, ktoré sa pred nami otvárajú.

Presun pólov

Presun pólov je spojený s chodom evolúcie. Oni vzájomne súvisia. Posledný presun bol veľmi dôležitý a mal vzťah k uvedomovaniu. Presun nebol pozitívny, bol negatívny. Potom ako k presunu došlo, sme "spadli" do neuvedomelosti. Donedávna (približne do roku 1950) sa predpokladalo, že k posunutiu pólov nedochádza, a pokiaľ k nemu došlo, tak miliardy rokov späť a už sa nikdy viac nezopakuje. Ale v skutočnosti sa póly posúvajú každých 12 500-13 000 rokov. Inými slovami, vtedy sa blížime k týmto kritickým bodom (Obr. 3.1). Tento jav prebieha neustále. Vedci zistili, že história našej planéty obsahuje veľký počet presunov pólov. Ba čo viac, tento jav má geometricky pravidelný charakter. Póly sa menili: Severný pól sa stával Južným, a Južný pól - Severným. Póly "navštívili" aj rovník. Nie je takého miesta na Zemi, kde by sa nedala nájsť morská dutina. Podarí sa vám ich nájsť napr. v Skalistých horách, aj na dne jazera Titikaka, ktoré niekedy ležalo na dne oceánu, teraz sa nachádza 12 tisíc stôp nad morom. Všetky tieto skutočnosti objavili vedci, ktorý mapovali dno oceánu a študovali prototypy pôdy. Presun pólov býva vždy veľmi dôležitý. Vďaka výskumom s použitím rádioaktívnej uhlíkovej analýzy sa podarila stanoviť, že za 12 tisíc rokov sa Severný pól premiestnil z Gudzonského zálivu (60 stupňov severnej šírky, 83 stupeň západnej dĺžky) na svoje terajšie miesto v Severnom Ľadovom oceáne. Momentálne sa nachádza na línii medzi súhvezdiami Panny a Leva. Keď sa pozrieme na nebo, môže sa zdať, že sa posúvame z Rýb k Vodnárovi, ale fyzicky sa nachádzame v súhvezdí Panny a prechádzame do súhvezdia Leva. A preto sa Sfinga javí Levom aj Pannou súčasne, symbolizuje Pannu aj Leva. John White uvádza pôsobivé fakty vo svojej knihe "Pole Shift" ("Presun pólov").

V severnej Sibíri boli nájdené pozostatky ľudí, bizónov a pozostatky stromov, ako by rozorvané dajakou ohromnou silou, a potom okamžite zmrazené. V žalúdkoch bizónov bola nájdená tropická vegetácia. Je potrebné zdôrazniť, že kým teplota začína veľmi prudko klesať, vzniká viac ako 200 rozličných foriem ľadu. Pozostatky týchto zvierat tak hlboko vmrzli do ľadu, že ich mäso je jedlé dodnes, 12 500 rokov po ich smrti. Presun pólov je rýchly proces, ktorý môže skončiť za dvadsať hodín. Existujú pokusy podať vedecké vysvetlenie tomuto fenoménu. Napríklad niektorí vedci predpokladajú, že kvôli zväčšeniu hmotnosti ľadu na póloch Zem stráca rovnovážny stav, podobne ako zotrvačník. Moderná teória, autorom ktorej je švédsky fyzik Hans Alfenis, má pomenovanie magneto-dynamika. V nej nominuje myšlienka o tom, že pod tvrdou kôrou Zeme sa rozkladá polotekutá vrstva. Zvyčajne sa táto vrstva chová ako tuhá hmota a udržiava Zemskú kôru na jednom mieste, ale občas, najčastejšie pri zmenách magnetického poľa Zeme, sa táto vrstva začína správať ako tekutina, čo spôsobuje presun Zemskej kôry. Tento jav bol modelovaný v laboratóriách. V skutočnosti nikto nevie o tom, čo vyvoláva podobný proces. Keď prebieha, zemský povrch sa začína pohybovať rýchlosťou dve tisíc míľ za hodinu, a rýchlosť vetra dosahuje tisíc míľ za hodinu. Absolútne to stačí, aby zmietlo s ľuďmi zo zeme doslova všetko. Dúfajme, že budeme môcť do istej miery kontrolovať udalosti. Jednako pri veľkom presune pólov musí nastať zmena vedomia. Ak sa naše vedomie zmení do určitej miery, potom budeme môcť vplývať, pôsobiť na fyzický presun pólov. Takže naším cieľom je rast vedomia natoľko, aby sme dokázali kontrolovať nový presun pólov, pokochať sa týmto procesom, a nebáť sa ho. Ako človek, praktikujúci rebersing, môžem prirovnať presun pólov k plodeniu, novému vzniku. Ak tehotná žena panikári, tak jej pôrod prebehne ťažko a bolestne. Pokiaľ však zvládne uvoľnenie a upokojí sa, tak pôrod musí byť a bude ľahký. Inými slovami, všetko je to funkcia vedomia. Táto informácia sa vám môže zdať odvážna. Nie je potrebné plašiť sa. Už ste pochopili hĺbkové úrovne vedomia, že tu nesmie vzniknúť problém. Zvyčajne, keď planéta prežíva presun pólov, popravde , je veľa povolaných, ale málo vyvolených. Každý spomína tento slovný obrat. Len pár ľudí získalo Kristove Vedomie, ostatný sa nachádzajú v tých dimenziách, kde cítia harmóniu. Dávno je zrejmé, sto tisíce rokov späť, že týchto pár zasvätencov viedlo celú planétu ku Kristovmu Vedomiu. No v súčasnej dobe prebiehajú ďalšie veci na planéte Zem. Poviem vám o nich v nasledujúcich kapitolách.

Problémy Zeme

Keď nastáva čas veľkých zmien, vo vedomí sa aktivujú procesy života a smrti, ktoré zároveň napomáhajú tejto zmene. Planéta Zem už teraz stojí pred tvárou veľkých skúšok, omnoho vážnejších, ako tie, o ktorých nás informuje vláda. Začiatkom roku 1989 oficiálni činitelia uverejnili nejakú „dramatickú“ informáciu, ale nie celú, len jej zlomok. Ak jeden z týchto problémov dosiahne kritický stupeň, všetok život na Zemi sa ocitne v nebezpečenstve. A táto hodina je veľmi blízko. Napríklad, v osemdesiatych rokoch Jacque Cousteau prehlásil, že moria zomierajú. Sprvoti sa k jeho prehláseniu nikto vážne nepostavil. Ale v roku 1990 sa zistilo, že Stredozemné more je mŕtve na 85 percent. Atlantický oceán zaostáva za ním len o kúsok. Tichý oceán je v trocha lepšej pozícii len vďaka svojej obrovskej vodnej ploche. Ak oceán zahynie, ten istý osud čaká planktón a fytoplanktón. Oni sú nielen základným článkom "napájacích obvodov", ale tiež najväčšími zdrojmi kyslíku na našej planéte. Ďalší problém spočíva v tom, že rozloženie ozónovej vrstvy atmosféry napomáha prieniku škodlivých ultrafialových lúčov na zemský povrch. Riaditeľ ekologického programu organizácie Spojených národov nazval tento jav najväčším nebezpečenstvom, pred ktorým teraz stojí ľudstvo. Rozklad ozónovej vrstvy prebieha veľmi prudko. Postihuje oveľa väčšiu plochu a naberá čoraz väčšie tempo, ako predpovedali vedci. V priebehu novembra 1991 do februára 1992 sa ozónová vrstva nad Európou rozložila na 10-20 percent - je to nevídané tempo. John Farmen, britský učenec, ktorý prvý zistil výskyt atlantickej ozónové diery, predpovedal, že do roku 2000 sa ozónová vrstva nad Severnou Amerikou stenčí na dvadsať-tridsať percent. Problémy budú narastať v priebehu nasledujúcich desať-dvadsať rokov kvôli emisiám chemických látok v atmosfére, ktoré momentálne ešte nestačili dosiahnuť jej horných vrstiev. O desať alebo dvadsať rokov môže ozónová vrstva zmiznúť. Ale my bez nej nemôžeme existovať. To sú dva z množstva ekologických problémov, dozrievajúcich v poslednej dobe. Teraz prebieha toľko udalostí, že nás možno porovnať s cestujúcimi topiacej sa lode. Jeden z aspektov planéty Zem - trojrozmerný svet, ktorý voláme každodenným životom, nemôže viac zostať nedotknutý. Podľa Drunvala, ak sa sem vrátime o niekoľko rokov, tak zistíme, že na trojrozmernej úrovni život planéty zmizol. Ale v podstate život na Zemi bude pokračovať. Všetci sa prenesieme vo forme zvláštnych vĺn na iné, prekrásne miesto, už pre nás pripravené. Jednoducho sa presunieme do inej vlnovej frekvencie s oveľa vyššou vibráciou energie. Biblia hovorí o tomto stave ako o Nebesiach. Vlastne, my prejdeme z tretej do štvrtej dimenzie. Podľa Drunvala, predstavitelia mimozemskej civilizácie navštívili planéty, podobné našej. Ale vesmírny zákon im zakazuje miešať sa do našej situácie. Sú prítomní na našej planéte, ich vibrácia harmonického tónu je vyššia ako zemská, preto sú "neviditeľný". Oni môžu dávať pozor na nás celkom úspešne. Tento vyšší harmonický tón Zeme je v prítomnosti preplnený kozmickými loďami prišelcov a veľmi neobvyklých obyvateľov. Zaplnili ho tak husto, že nové lode, ktoré dorazili sú nútené prejsť do druhého harmonického tónu, ktorý je tiež takmer úplne naplnený. Bizarnejšiu situáciu, ako tá, ktorá vznikla na našej planéte, Vesmír ešte nepoznal. K nám prišli na pozorovanie aj bytosti z ďalekých galaxií. Zvyčajne sa o nás nikdy nezaujímali. U väčšiny týchto bytostí sa ich telá javia ako lúče svetla - ich charakter je taký, že sa stali so svojimi kozmickými loďami jedným celkom.

- pokračovanie -

Zdroj: Bob Frissell: "Nothing in This Book Is True, But It´s Exactly How Things Are"

Prevzaté z: Pyramida.eu.sk


Odporučiť


marec 10, 2009 00:38 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top