Obrázok používateľa CEZ OKNO
OBCHÁDZKA TRETIEHO DRUHU časť 3.

Oleg stál na ceste hodnú chvíľu – neschopný pozbierať svoje myšlienky. Uvedomoval si, že je svedkom niečoho, čo už asi nikdy v živote nezažije a tak sa rozhodol čakať a sledovať, čo sa bude diať ďalej. Náhle ho prepadlo nutkanie prezrieť si loď zblízka a vzápätí sa na obrazovke, ktorá mu stále svietila pred očami, zjavilo pozvanie na palubu. Po chvíľke váhania sa rozhodol priblížiť k lodi.

Pozvanie na palubu

Prvé, čo upútalo jeho pozornosť bolo niekoľko okrúhlych otvorov s priemerom asi 30 cm, ktoré najprv považoval za okienka. Vo vnútri týchto otvorov, vo vzdialenosti asi 30-35 cm videl akési svetlosivé mriežky. Hlavná os otvorov mala odchýlku asi 30 stupňov od roviny, ktorú predstavoval povrch objektu.

Oleg taktiež preskúmal jednu z oporných nôh, na ktorých loď stála. Noha pozostávala z dvoch častí spojených kĺbom. Obe časti mali v priereze tvar trojhranného nosníka, pričom spodná časť s menším priemerom sa dala zasunúť do hornej.

V spodnej časti lode sa nachádzali jasne viditeľné zárezy, do ktorých sa sklápali oporné nohy. Pre zlé osvetlenie však Oleg nemohol podrobne preskúmať konštrukciu nohy.

Zadná časť objektu bola zapichnutá v stromoch a zvažovala sa k Olegovi, takže spodný okraj vstupného otvoru mal presne nad hlavou. Oleg sa chcel dotknúť objektu, aby zistil z čoho je vyrobený.

Z objektu sa vysunula okrúhla hladká tyč s priemerom asi 5 cm - na dotyk bola studená a kovová.

Udalosti prebiehali nasledovne:

„Chcel som nazrieť dovnútra, no keďže vchod som mal nad hlavou, rozhodol som sa chytiť tyče a vyšvihnúť hore. V momente ako som sa dotkol tyče, som sa ocitol vo vchode. Neboli tam žiadne schody ani výťah. Nepociťoval som žiadne vonkajšie vplyvy, zdalo sa mi, že všetko sa to deje akosi prirodzene. Uvedomoval som si možné nebezpečenstvo, preto som sa rozhodol byť čo najviac opatrný.

V tej chvíli sa mi na obrazovke pred očami zjavil nápis, že sa nemám čoho obávať a môžem vstúpiť. Vošiel som do chodby, ktorá bola značne širšia než vstupný otvor a všimol som si, že na stenách nie sú žiadne dvere. Pod nohami som mal plochú kovovú podlahu a strop so stenami tvorili oválnu štruktúru.

Kráčal som po chodbe k mihotavému svetielku. Uvedomoval som si, že textúra stien nemá ozdobný účel, ale ide o akúsi štruktúru, do ktorej sa z druhej strany čosi napájalo – určite nejaké spevňujúce zariadenie. Stien som sa však nedotýkal, tak neviem, čo ich spevňovalo.“

Zhluky svetiel

Oleg prešiel zhruba 7 metrov – na konci chodba vyúsťovala do miestnosti s priemerom asi 20 metrov. Po jej obvode bolo ďalších päť vchodov podobných tomu, ktorým práve vošiel.

Strop v miestnosti bol kupolovitý a zaplavoval priestor mäkkým modrým svetlom. Na stenách medzi jednotlivými vchodmi sa nachádzali panely s blikajúcimi svetielkami.

Každý panel pozostával z piatich či šiestich zvislých prvkov. Na ľavo od vchodu, ktorým Oleg vošiel sa na dvoch stenách nenachádzali žiadne panely, ale vodorovné tmavé priehlbiny.

Okrem toho si naľavo všimol dva nejasné objekty pripomínajúce vrecia – sprvoti sa nehýbali, no potom sa začali pohybovať ku mne. Objekty boli rovnaké ako „hmota“, ktorú videl pri ohni.

Oleg zastavil a ostal nehybne stáť pred vstupom do miestnosti.

„Pri pohľade na miestnosť sa mi v hlave vyrojilo niekoľko otázok, na ktoré som okamžite našiel odpoveď na obrazovke pred očami. Neskôr som si všimol, že odpovede sa objavia v mojej hlave skôr ako si ich stihnem prečítať na obrazovke. Niektoré odpovede sprevádzali názorné ukážky operácií prístrojov, ktoré ma zaujímali.

Vďaka tomu som dostal odpoveď na otázku: K čomu slúžia vodorovné tmavé priehlbiny na stene na ľavo odo mňa? Išlo o informačnú trojrozmernú obrazovku zobrazujúcu útroby sesterskej lode, na ktorej sa pohybovala tá istá „hmota“ (počas ukážky sa dva objekty na palube, kde som bol ja ani nepohli).

Potom mi ukázali vesmírnu loď vo hviezdach a napokon televízneho hlásateľa z relácie Vremja.

Po pravej strane, asi 1,5 metra od steny, sa nachádzal oválny ovládací panel s množstvom plochých štvorcových tlačidiel a svetielok.

Niektoré vyčnievali a niektoré boli zarovno s ovládacím panelom. Na povrchu svetiel bolo vidno geometrické útvary – kruhy, trojuholníky, štvorstranné útvary, čiary a ich kombinácie.

Čierne vypínače vyzerali ako páčkové prepínače. Na paneli neboli žiadne ciferníky či ukazovatele.“

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/

Preklad: Homer

exkluzívne.cez.okno


Súvisiace:

UFO a Mimozemšťania
http://www.cez-okno.net/sekcia/ufo-a-mimozemstania


január 29, 2016 21:47 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top