Obrázok používateľa CEZ OKNO
Objasnenie záhady starovekého nílskeho kráľovstva

Vedci objasnili záhadu, ako jedna z najväčších afrických civilizácií prežila katastrofálne sucho, ktoré zruinovalo ostatné slávne dynastie...


Geomorfológovia a odborníci na datovanie z univerzít v Aberystwythi, Manchesteri a Adelaide tvrdia, že to bola rieka Níl, ktorá stála za udržaním života v známom kráľovstve Kerma, rozprestierajúcom sa na území dnešného severného Sudánu.


Veľký chrám postavený z nepálených tehál známy ako Západná Deffufa nachádzajúci sa v starovekom meste Kerma v Sudáne


Kráľovstvo Kerma bolo počas doby bronzovej prvé africké kráľovstvo nachádzajúce sa mimo Egypta.

Rozbory vzoriek z troch starovekých zavlažovacích kanálov, ktorými kedysi pretekali vody Nílu, po prvýkrát ukázali, že jeho záplavy neboli príliš nízke alebo príliš vysoké. Vytvárali tým ideálne podmienky pre život v období medzi rokmi 2500 p.n.l. až 1500 p.n.l., kedy prekvitalo kráľovstvo Kerma - hlavný súper svojho známeho suseda nachádzajúceho sa na dolnom toku rieky.

Analýzy taktiež ukázali, že koniec tisícročnej civilizácie nastal vtedy, keď úroveň hladiny nílskych záplav nebola príliš vysoká a hlavná sieť zavlažovacích kanálov vyschla – aj keď, konečnou príčinou zániku kráľovstva Kerma bola invázia Egypťanov.

V Egypte ležiacom na dolnom toku rieky spôsobilo pred 4200 rokmi 30 rokov trvajúce katastrofálne sucho zapríčinené nízkou úrovňou nílskych záplav chaos, ktorý zasiahol Starú ríšu na obdobie najmenej jedného storočia.

Ostatné civilizácie ležiace na Blízkom východe a v Mezopotámií boli tiež postihnuté týmto suchom.

Zistenia tímu boli financované Sudánskou archeologickou výskumnou spoločnosťou (SARS) a Austrálskou radou pre výskum (ARC), a boli publikované v časopise „Geology“.


Staroveké mesto Kerma ležiace v dnešnom Sudáne

Profesor Mark Macklin z univerzity v Aberystwythi povedal: „Táto práca je najkomplexnejšou a celkovo datuje archeologické a paleoenviromentálne súbory informácii, ktoré boli doposiaľ zostavené pre oblasti v okolí Nílu.

„Vzťah medzi zmenou klímy a rozvojom riečnych civilizácií „Starého sveta“ je zle pochopený, pretože chybná kontrola datovania musí prekážať efektívnej integrácii archeologických riečnych a klimatických záznamov."

Profesor Jamie Woodward z univerzity v Manchesteri k tomu dodáva: „V Núbii pred štyritisíc rokmi ľudia v kráľovstve Kerma farmárčili na území, ktoré by sme mohli nazvať zlatou strednou cestou Nílu: jeho záplavy tu boli dostatočne veľké na to, aby podporovali poľnohospodárstvo záplavovou vodou, ale nie príliš veľké na to, aby poškodili osídlenia nachádzajúce sa na jeho brehoch.“

„Je dosť pozoruhodné, že Kermská civilizácia bola schopná prekvitať a vytvárať úžasné majstrovské diela a bohatstvo v dobe, keď jej egyptskí súperi na severe zápasili s prírodnými, spoločenskými a politickými problémami.“


„Doteraz sme nechápali, prečo tomu tak bolo, ale vďaka našim terénnym výskumom v Sudáne bola táto záhada konečne objasnená.“


Tím použil na analýzu odobratých vzoriek pochádzajúcich z vyschnutých zavlažovacích kanálov, ktoré sa nachádzajú v súčasnosti 20 km od koryta rieky, geologické datovacie metódy. Bolo to po prvýkrát, keď boli datované jednotlivé záplavové vrstvy nachádzajúce sa v povodí Nílu.

S použitím stoviek hlbokých zavlažovacích jám, vykopaných modernými sudánskymi farmármi, boli Mark Macklin a Jamie Woodward schopní pozorovať geologickú históriu starých kanálov. Pásy týchto starých zavlažovacích kanálov sú dobre zachované aj na súčasnom povrchu krajiny, v miestach kde sa nachádzali. Šírka týchto pásov sa pohybuje od 1 do 3 km a na ich okrajoch sa nachádzajú náleziská z obdobia kráľovstva Kerma.

Podľa Dereka Welsbyho z Britského múzea, ktorý viedol archeologický výskum, sa mohla moc a bohatstvo kráľovstva Kerma opierať o poľnohodpodársky bohaté zázemie, ktoré využívalo brehy starovekých kanálov.

Archeologické výskumy zo zátopových oblastí v Dongolskom ramene na juh od starovekého mesta Kerma objavili viac než 450 lokalít siahajúcich od neolitu (pred 3500 p.n.l) až po stredoveké kresťanské obdobie (500 až 1500 n.l.). Mnohé náleziská sú spojené so starovekými nílskymi zavlažovacími kanálmi.

Derek Welsby k tomu povedal: „Kermský úspech bol tiež založený na hospodárení s domácimi zvieratami, ktoré sú menej vnímavé k hladine vody, navyše pohyblivé a lepšie prispôsobivé k zmenám životného prostredia.


„Bola to skutočne mimoriadna civilizácia, vyrábajúca jednu z najdokonalejších keramík v údolí Nílu.“


Táto priekopnícka práca o histórii ľudského osídlenia a zavlažovacích kanáloch v púšti v povodí Nílu v severnom Sudáne bola predstavená v novej Galérii starovekých svetov v Manchesterskom múzeu.

Pôvodný zdroj: University of Manchester

Zdroj: http://www.heritagedaily.com/2013/04/solved-riddle-of-ancient-nile-kingd...

Preklad: Pavol

exkluzívne.cez.okno


Súvisiace:

ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko


Autori: 
máj 20, 2013 22:57 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top