Obrázok používateľa CEZ OKNO
Objav novej námornej cesty Vikingov k brehom Severnej Ameriky

Najnovšie zistenia naznačujú, že približne pred 1000 rokmi sa Vikingovia vydali na svoju dlhú plavbu k zálivu Notre Dame, nachádzajúceho sa pri pobreží Newfoundlandu v Kanade.


Táto námorná cesta Vikingov, ktorých tiež nazývali Nórmi, sa mohla odpájať od trasy vedúcej k miestu na najsevernejšom cípe ostrova, ktoré sa nazýva LAnse aux Meadows, a smerovať odtiaľ do husto obývanej časti Newfoundlandu a mohla tak viesť k prvým kontaktom medzi Európanmi a domorodými obyvateľmi Nového sveta.


Fotografia zobrazuje časť pobrežia zálivu Notre Dame. V období vikingských námorných výprav bolo toto územie obývané domorodými ľuďmi z kmeňa Beothukov. Husto zalesnená krajina oplývajúca bohatstvom rýb, vtákov, morských cicavcov a teplejšou klímou ostro kontrastovala s pomerne neúrodnými pôdami okolo severného Atlantiku, s ktorými sa Nóri stretli na svojich predošlých výpravách


„Územie v zálive Notre Dame bolo dobrým kandidátom na jedno z prvých miest, kde mohlo dochádzať ku kontaktom medzi Starým a Novým svetom, čo je tak trochu vzrušujúca záležitosť,“ povedal Kevin Smith, zástupca riaditeľa a hlavný kurátor Haffenrefferovho múzea antropológie na Brownovej univerzite.

Dôkazy o tejto námornej ceste boli objavené kombináciou archeologického výskumu a chemických analýz dvoch jaspisových artefaktov, ktoré Vikingovia používali pri zakladaní ohňov. Výsledky analýz, ktoré boli prezentované na výročnom zasadaní Spoločnosti pre Americkú archeológiu v Honolulu naznačujú, že jaspis použitý na výrobu artefaktov pochádzal z oblasti zálivu Notre Dame.

Jaspisové artefakty boli objavené na nálezisku v LAnse aux Meadows a je pravdepodobné, že nórski prieskumníci sa vydávali na svoje cesty z tohto prístavu. Pokiaľ zamierili južným smerom, cestovali približne 143 míľ (230 kilometrov), než sa dostali do oblasti zálivu Notre Dame. Keď Vikingovia dosiahli svoju cieľovú oblasť, mohli vystúpiť na pevninu Newfoundlandu, o ktorej súčasní výskumníci vedia, že bola husto obývaná.

„Oblasť okolo zálivu Notre Dame je archeologickým územím, na ktorom sa nachádza najhustejšie osídlenie Beothukov - pôvodných domorodých obyvateľov na Newfoundlande z tohto obdobia. Ľudí, ktorí v tej dobe žili ako lovci a zberači,“ povedal pre LiveScience Kevin Smith.

Okrem toho, že sa Severania stretli s domorodými Beothukmi, boli pravdepodobne ohromení aj samotnou krajinou. Pobrežie bolo plné fjordov, úžin a pobrežných ostrovov s množstvom lesov. Hojne sa v nej tiež vyskytovali vtáky, morské cicavce a ryby.


„Pre každého, kto prichádzal z ostrovov nachádzajúcich sa v severnom Atlantiku, ktoré sú takmer bez stromov, to musela byť veľmi zaujímavá oblasť. Nachádza sa tu množstvo stromov, pri ktorých sa ponúka možnosť zoťať ich, a spolu s teplejším podnebím sa tu vytvára zaujímavý mix zásoby zdrojov,“ uviedol Kevin Smith.


Pre hociktorého nórskeho moreplavca, ktorý pochádzal z Nórska, to tu muselo byť dôverne známe. Táto istota mohla urobiť dojem, pretože krajiny, ktoré zatiaľ Nóri na svojich výpravách naprieč severným Atlantikom obsadili, mali tendenciu byť veľmi nehostinné.

Výskumníci nepoznajú presné podrobnosti o kontaktoch medzi Nórmi a domorodými Beothukami na tejto výprave za predpokladu, ak k nej naozaj došlo. Mohlo to byť pokojné stretnutie, aj keď v nórskych ságach sa rozpráva o nepriateľských stretnutiach s ľuďmi žijúcimi v Novom svete. Hoci je možné, že toto stretnutie mohlo byť jedným z prvých kontaktov ľudí zo Starého a Nového sveta, výskumníci nevedia, či bolo skutočne naozaj prvým.

Nórske zápalky

Dva jaspisové artefakty boli kľúčové dôkazy, ktoré pomohli výskumníkom vyriešiť problém existencie tejto námornej cesty.


Tento jaspisový kresadlový kameň bol objavený v roku 2008 vo vzdialenosti iba 33 stôp (10 metrov) od severského dlhého domu na nálezisku L’Anse aux Meadows, doposiaľ jediného objaveného nórskeho osídlenia v Novom svete

Väčší a starší z obidvoch nájdených artefaktov bol objavený v roku 2008 vo vzdialenosti iba 33 stôp (10 metrov) od starého severského dlhého domu. Objav urobili Priscilla Renouf, profesorka z Memorial University na Newfoundlande a Todd Kristensen, ktorý je v súčasnosti študentom postgraduálneho štúdia na Univerzite v Alberte.


„Môžeme o nich uvažovať ako o zápalkách Vikingov. Nóri nimi mohli udierať proti ocieľke a vytvárať tak iskry potrebné na založenie ohňa. V priebehu času po opakovaných úderoch oproti ocieľke boli jaspisové kresacie kamene opotrebované a boli odhodené preč,“ dodáva na vysvetlenie Kevin Smith.


Chemické zloženie jaspisu sa líši podľa toho, odkiaľ bol získaný. Aby pochopili, odkiaľ pochádza väčší z jaspisových kresacích kameňov, vedci Kevin Smith, Thomas Urban z Oxfordskej univerzity a Susan Herringer z Joukowského inštitútu pre archeológiu a staroveký svet na Brownovej univerzite sa podívali na odkryvy v Novom (aj Starom) svete a ich chemické zloženie. Porovnávali kresací kameň s geologickými vzorkami pomocou ručného röntgenového fluorescenčného zariadenia, ktoré môže zistiť jedinečnú chemickú štruktúru jaspisu.

Výsledky ukázali, že jaspis pochádza z oblasti zálivu Notre Dame, z miesta nachádzajúceho sa niekde pozdĺž 44 míľ (71 km) dlhého pobrežia. Najpodobnejšie chemické zloženie pochádzalo z geologickej vzorky zo súčasnej osady Fortune Harbor.

Druhý, menší z jaspisových kresacích kameňov bol odkrytý v šesťdesiatich rokoch 20. storočia pri vykopávkach pod vedením manželov Helge a Anne Stine Ingstad, ktorí objavili nálezisko LAnse aux Meadows. Rôzne testy urobené na tomto kúsku jaspisu už v roku 1999 naznačili, že tiež pochádza z oblasti zálivu Notre Dame. V tom čase ešte Kevin Smith nemohol dokázať, že bol používaný ako kresadlový kameň na založenie ohňa, ale v súčasnosti verí, že tomu tak pravdepodobne bolo.

Objavovanie Nového sveta

Už od doby objavenia náleziska v LAnse aux Meadows približne pred päťdesiatimi rokmi sa archeológovia a historici pokúšajú odhaliť príbeh prieskumných ciest Severanov v Novom svete.

Predchádzajúce výskumy odhalili výskyt semien orecha popolavého na nálezisku v LAnse aux Meadows, čo by naznačovalo, že si Severania urobili výlet aj do zálivu Svätého Vavrinca alebo možno aj trochu ďalej. Ďalšie severské artefakty (a možno aj stavby) boli objavené v Kanadskej Arktíde, čo svedčí o obchodných vzťahoch s domorodými obyvateľmi, ktoré tam mohli trvať po stáročia.

Hoci vikingská prieskumná základňa v LAnse aux Meadows nebola využívaná viac ako 10 až 25 rokov, ako to naznačujú archeologické nálezy. V skutočnosti v súlade so severskými stredovekými príbehmi mohla byť základňa používaná iba po dobu dvoch, troch rokov a prípadne len sezónne predtým, ako bola opustená.

Ako uviedol Kevin Smith: „Nový výskum preukázal, že je tu ešte stále veľa toho, čo sa máme učiť o vikingských prieskumných cestách v Novom svete.“


„Je to výzva, a je zaujímavé premýšľať o tom, kam to povedie,“ dodáva Kevin Smith.


Owen Jarus, 5. júna 2013

Foto: Kevin Smith

Zdroj: http://www.livescience.com/37189-new-viking-voyage-discovered.html

Preklad: Pavol

exkluzívne.cez.okno


Súvisiace:

Vikingovia
http://www.cez-okno.net/vikingovia

ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko


jún 13, 2013 23:20 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top