Obrázok používateľa CEZ OKNO
Objavovanie začiatku

Kalendáre treba čítať. Informáciu o tom, že doc. Vladimír Ferák, odborník na genetiku, skúmal historický genofond dnešných Slovákov a dospel k zisteniu, že vyše 80 percent Slovákov zdedilo gény po predkoch, ktorí žili v strednej Európe – podržte sa – už v mladšej kamennej dobe, čiže asi 6-tisíc rokov pred Kristom (pred 8-tisíc rokmi). Podľa toho sú Slováci porovnateľne autochtónnym obyvateľstvom ako takmer všetky ostatné európske národy (až na tie výnimky, ktoré "zaujali vlasť v 9. storočí po Kristovi"). Tieto údaje som našiel v Gréckokatolíckom kalendári na rok 2008. Známe „veľké sťahovanie národov“ v 5. a 6. storočí, ktoré tak propagoval Šafárik na rozdiel napríklad od Liszta, bolo iba veľkým sťahovaním koristníckych kmeňov a skupín typu Hunov či Avarov, roľníci pevne a oddávna sedeli vo svojich sídlach.



Aj keď pravdepodobne naozaj nič nefascinuje viac ako objavovanie začiatku, nám to stále upierajú. A že ide o vážnu vec, stačilo, aby si dovolil predseda vlády pripomenúť „starých Slovákoch a ich kráľa Svätopluka“ a hneď sa to začalo mlieť. V prvom prívale cunami to rozbesnelo našich „medzinárodne (rozumej v Česku) uznávaných historikov“, teda tých, ktorí až doteraz majú natrčené ucho do Prahy a stade dobre vedia, čo pravda... Čo na tom, že vo významných európskych encyklopedických dielach (svetoznáma Britannica, nemecký Meyers Lexikon, francúzska Encyclopaedia Universalis alebo Larousee) sú informácie o tom, že na území Slovenska a časti Moravy sídlia Slováci prinajmenšom od 5. – 6. storočia, inými slovami hovoria teda o našej nepretržitej kontinuite? Niektorí historici, ktorých živíme z našich daní, pokojne uvádzajúci starých Maďarov (to im ani neprekáža, že v súvekých textoch sa uvádzajú aj ako „Turkoi“ a pred rokom 896 o nich v Európe nechyrovať) či starých Čechov (v origináli „Boemi“) majú pre vlastných predkov len opisné pomenovanie „slovanské obyvateľstvo sídliace na území Veľkej Moravy“, prípadne ešte hovoria o Slovenoch či Slovienoch.

PhDr. Ernest Sirochman (opäť v spomínanom kalendári) uverejnil text K pomenovaniu našich predkov a ich jazyka, v ktorom píše: „Predstava o tu (myslí sa na území ríše u nás najviac známej ako Veľkomoravská ríša, ktorej dve tretiny tvorilo územie dnešného Slovenska) žijúcich Praslovákoch sa opiera o historické aj archeologické doklady... jazykovedci dospeli k názoru, že slovenčina sa organicky vyvinula z praslovenčiny, teda musel tu existovať aj jej nositeľ, t. j. Slovák.“ Pojmy, ktoré sa v súvislosti s pomenovaním našich predkov, žijúcich v Uhorsku, v krajine „u hôr“ („pri horách“) odpradávna uvádzajú, majú svoju logiku. Medzi 12. a 14. storočím podľa Šimona Ondruša vznikla popri Slovän aj podoba Slovan a paralelne s ňou aj variant Slovák, v 15. storočí písmeno „ä“ v pomenovaní Slovän v 15. storočí vystriedala graféma „e“, zo Sloväna sa stal Sloven a zo „slovänského“ jazyka „slovenský“, a tak sa podľa E. Sirochmana „z praslovančiny v Karpatskej kotline sa vykryštalizovala stará slovenčina, reč starých Slovákov, ak chcete staroslovenčina“.

Pravda, popri týchto pojmoch máme tu aj pomenovanie „Slovieni“ a „staroslovienčina“. Kde sa vzali? Termín Slověni, slověnsky, staroslověnština zaviedla pražská lingvistická škola, v ktorej hral dôležitú rolu Jiří Polívka. Kto to bol? Narodil sa 6. marca 1858 v Enns ako Georg Polívka a zomrel 21. marca 1933 v Prahe ako uznávaný český slavista, istý čas vedúci funkcionár Československej akadémie vied. Tento človek navrhol v roku 1883 v štúdii Kterým jazykem psány jsou nejstarší památky jazyka slovanského – starobulharsky či staroslovensky?, aby sa namiesto dovtedy všeobecne používaného pojmu „staroslovenský jazyk“ začal používať termín „staroslověnský jazyk“. Aj keď Polívkov pokus odmietali najmä poľskí slavisti, jeho českí kolegovia návrh prijali, lebo vedeli, o čo ide. A ich učenliví slovenskí žiaci, nevediac, o čo ide, spoločne s koncepciou „československej jazykovej jednoty“ tiež prevzali grafému „ě“ a neskôr „ie“ a začali používať tvary Slovieni, sloviensky, staroslovienčina, hoci to nemá žiadne historické ani filologické opodstatnenie. Cieľom tejto navonok „malichernej gramatickej novoty“, na ktorú sme si zvykli, mal byť pokus o prekonanie súvislosti medzi slovenčinou a najstarším kultúrnym jazykom Slovanov – Slovänov – Slovenov – Slovákov. Malá, nebadaná zámena „e“ za „ě“ a „ie“ mala prispieť (a aj prispela) k zoslabeniu starých národných tradícií Slovákov, a pripraviť tak pôdu na ich asimilovanie do „československej“ etnickej i jazykovej jednoty. Edvard Beneš, známy „slovakopesimista“, ešte aj po druhej svetovej vojne dokola tvrdil, že preňho sú Slováci iba „větev“ národa českého a slovenčina je len nárečím češtiny podobne ako hanáčtina. Akáže potom „staroslovenčina“! Ignorácia slovenského národa nijako nemohla pripustiť jeho dávnu existenciu, dokonca jeho politický, kultúrny a náboženský primát v priestore západných Slovanov pred 9. a 10. storočím, prejavujúci sa v jeho mene. A tak nám do hláv vtĺkli pojmy, ktoré si umelo vymysleli naši mladší bratia, aby sa mohli tváriť, že sú starší. Je teda asi najvyšší čas, aby sme definitívne prestali s papagájovaním.

Kalendáre sa naozaj oplatí čítať. Skúsme aj na základe informácií jedného z nich prestať s používaním nenáležitých novotvarov „staroslovienčina“ a „Slovieni“ práve pri príležitosti 125. výročia ich zrodu. Všeobecne ich nahraďme prirodzenými pojmami „staroslovenčina“ a „Slováci“, resp. „starí Slováci“.

Marián Tkáč

Zdroj: Mesačník EXTRAPLUS, www.extraplus.sk


september 01, 2008 04:32 dopoludnia
  • krát komentár

3 krát komentár

  1. Obrázok používateľa lxt_R
    lxt_Rseptember 02, 2008 19:49 popoludní

    Komentár: 

    Hm, zaujimalo by ma ako by sa k problemu postavil pan Tkac ak by sa dozvedel, za aj Slovinci, teda obcania Slovinska seba nazyvaju slovaci, presne ako my.

  2. Obrázok používateľa Marián Tkáč
    Marián Tkáčseptember 03, 2008 10:26 dopoludnia

    Komentár: 

    Keby... Ale sa tak nenazvali, nazývajú sa "Slovenmi", a tak pojem "staroslovenský" je aj o nich. To len svedčí o tom, že sme mali spoločnú "praminulosť". Pozdravuje MT

  3. Obrázok používateľa Pišta
    Pištaoktóber 23, 2009 21:15 popoludní

    Komentár: 

    Majú vo svojom jazyku pomerne veľa slov, ktoré som počul od starých ľudí v zemplínskej a alebo šarišskej slovenčine. Teraz ich už u nás vôbec nepočuť, ale keď som ich čítal alebo počul v Slovinsku, tak som si uvedomil, že ani sa nie je čo čudovať, že sa naše jazyky za niekoľko storočí tak vzdialili, keď z nášho východoslovenského dialektu vypadlo toľko predtým bežných slov.

 

 

Top