Obrázok používateľa CEZ OKNO
Okom Boha Hóra 10 - Philae, ženský princíp

Dnes sa pozrieme na ostrov Philae, od staroveku zasvätený kultu bohyne Isis, ženskej sile, stvoriteľke spirituality v ženskej mysli a zamyslíme sa nad tým, prečo mali ženy v egyptskej civilizácii privilegované postavenie. Egyptský vesmír bol založený na páre. Na rovnocennom spojení maskulínneho a feminínneho princípu. Ich úlohou bolo vytvárať poriadok uprostred chaosu. Zdokonaľovať svet a neskôr ho zachovať na večné časy. Kňazi Hórovho oka vysvetľovali ľudu, že jediný Boh, ktorý je všadeprítomný, má svoju mužskú časť – múdrosť so všetkými informáciami a ženskú časť – homogénnu substanciu s nekonečnou láskou.


ATUM A NUN – PTAH A SEKHMET - AMON A MUT

Na najvyššom poste v božskom a usporiadanom svete stál Atum, jediný Boh, absolútna múdrosť v ešte nemanifestovanom vesmíre. Jeho ženskou časťou bola Nun, panenská substancia, homogénna hmota, plodová voda, nekonečná láska. Atum a Nun, pôvodne odpočívajúci pár, zaktivoval svoju božskú vôľu a premenil sa na Ptaha a Sekhmet, ale ďalej zostal tým istým a jediným Bohom. Teraz však získal iné vlastnosti, pretože jeho vlastná vôľa ho uviedla do pohybu. Ptah, mužská časť jediného Boha, šíril kreatívne informácie. A Sekhmet, ženská časť, sa prejavila ako substancia lásky a vytvorila svetlo, energiu a žiariacu substanciu pohybu. Ptah a Sekhmet predstavujú množiacu sa silu všetkého, čo bolo stvorené. Vznikajú tak ďalšie páry kreatívnych božstiev, fundamentálne sily zvané netéri, extenzia vyššej moci v božskom vesmíre. Pôsobením sálajúceho ohňa na pôvodnú myotickú substanciu, vzniká Tefnut - vyparovanie vlhkosti a Shu - vzduch v pohybe. Tento pár božstiev – Tefnut a Shu, para a vzduch - pomáhajú diferencovať pôvodného ducha, kondenzujú ho a materializujú. Tým vzniká nový pár Ef - zem a Nut - obloha.

Tak vznikli vesmírne svety, minerálne kráľovstvá vo forme sĺnk a planét, slnečné sústavy a galaxie. V tomto božskom svete sa zrodili ešte dva ďalšie páry - Osiris a Isis a Seth a Nephtys. Dva páry fundamentálnych síl, ktoré majú na starosti evolučný proces všetkých materiálnych foriem vo vesmíre a ich spätnú premenu na ducha. Pôsobením týchto kreatívnych božstiev je ďalej členená pôvodná hmota a na základe mnohých matematických kombinácií vznikajú rôzne vibračné štruktúry. Na planéte Zemi vznikajú stacionárne ríše rastlín a mobilné ríše zvierat.

V ďalšom tvorivom čine splodil jediný Boh svojho syna, ľudskú bytosť s vedomým uvažovaním, žijúci pár – ženu a muža s potenciálom k rozmnožovaniu. Týmto činom sa Ptah a Sekhmet, pár premieňajúci vesmír, stali Amonom a Mut, feminínnym a maskulínnym princípom jediného Boha stvoriteľa. Ten pripodobnil človeka na svoj obraz a umožnil mu, aby tvoril svoje vlastné myšlienky. Pri stvorení človeka mu Boh prepožičal slobodnú vôľu, aby boli ľudia schopní rozumieť dôsledkom svojich rozhodnutí a mohli behom svojich mnohých životov postupne múdrieť.

Egyptská štruktúra božského a ľudského vesmíru bola založená na páre. Preto tiež žena so svojim darom milovať, hrala v egyptskej spoločnosti dôležitú úlohu. Či už bola žena kráľovnou Egypta zastupujúcou faraóna, kňažkou oslavujúcou kult bohýň Isis a Hathor, či matkou toho najskromnejšieho robotníka, bola rešpektovaná a považovaná za rovnú mužovi.

ISIS

Ostrov Philae bol zasvätený bohyni Isis. Postave, ktorá ako Hórova matka symbolizovala materstvo. Isis zastávala v srdciach Egypťanov rovnaké miesto, ako panna Mária u katolíkov. I po tisícich rokoch sa dochovali stovky jej sôch. Na mnohých z nich je spodobená ako opatrujúca a starostlivá matka nedávno narodeného Hóra. V očiach katolíkov zaujíma rovnaké miesto ako Ježišova matka. Ostrov obývali žiaci a kňažky velebiace jej kult v rovnostárskej spoločnosti. Žili tu stovky žien zvané Hemwet-netér, ktoré žiakov cvičili v hudbe, tanci a hrali na sistrá behom rituálov vo všetkých egyptských chrámoch.

Isis je personifikáciou oddanej matky, vernosti a ženskej lásky. Isis napĺňa substanciu vyššími emóciami, extázou a intuíciou, ktorá spoločne s nahromadenou láskou a pravdou umožnila splodenie Hóra, permanentného a nesmrteľného vedomia. Isis je sila, ktorá vedie človeka smerom ku spiritualite prostredníctvom mnohých reinkarnácií. Človek postupne opúšťa svoju pôvodnú animalitu a stáva sa rešpektujúcou, flexibilnou a múdrou bytosťou, ktorá zažíva stav permanentného vedomia symbolizovaného Hórom, jej nesmrteľným synom. Isis je základňou tohoto trvalého vedomia. Vo vnútornom svete každého človeka vyvoláva vyššie emócie a zvyšuje jeho vibračnú frekvenciu. Isis prepožičiava vedomiu vyššie dimenzie a vďaka tejto inšpirácii vznikajú myšlienky, ktoré sa prejavujú v umení. Isis nás núti hľadať a rozpoznať Boha. Ukazuje nám duchovnú cestu a každému človeku umožňuje, aby vo svojom vnútri cítil obdiv k Bohu, ktorý ho dovedie až k extáze.

OSTROV PHILAE

Ostrov Philae bol teda zasvätený tejto materskej sile. Tento žulový ostrov sa nachádza uprostred Nílu, za prvým nílskym kataraktom, v Núbii, na hraniciach egyptského a kušického kráľovstva. Philae znamená ostrov alebo kopec nad vodou, ktorý sa objavil v dobách boha Ra. Už meno ostrova nám napovedá, že toto miesto bolo využívané k posvätným účelom už od staroveku. Behom tisícov rokov slúžili tieto nádherné chrámy ako miesta, ktoré propagovali egyptskú kultúru, umenie a náboženstvo v Núbii a Sudáne. Najstaršie ruiny chrámu sa nachádzajú v juhovýchodnej časti komplexu. Tu stál chrám orientovaný k hviezde Canopus, zasvätenej božstvu Mandulis. Tento chrám bol behom jednej z vojen medzi Egyptom a Núbiou zničený. Vedľa jeho trosiek postavili Núbijci ďalší chrám zasvätený Arensnuphidovi, tak pomenovali Osirisa, manžela bohyne Isis.

Potom ale ostrov ovládli Egypťania a postavili tu prvý chrám zasvätený Isis. V roku 1250 pr.n.l. nechal Ramesse II. vytvoriť spis, v ktorom tvrdí, že to on nechal chrám prestavať. To isté v roku 680 pr.n.l. prehlásil faraón Taharka. A v roku 560 pr.n.l. faraón Amasis nariadil, aby boli vytesané sochy bohyne Isis. O 300 rokov neskôr v južnom cípe ostrova postavil chrám kráľ Nektanebo. V roku 250 pr.n.l. sa Ptolemaiovci, dediči Alexandra Veľkého, rozhodli, že pootočia os chrámu o 21° smerom k hviezde Canopus, ktorá sa vplyvom pohybu slnečnej sústavy presunula do inej časti oblohy.

Chrámy orientované ku konkrétnym hviezdam bývali každých 300 až 400 rokov pravidelne rozoberané a znovu skladané, aby neustále sledovali jednu a tú istú hviezdu, pretože pohyb slnečnej sústavy ju premiestnil. Chrám musel byť kompletne premiestnený a usadený na novú os. V posledných rokoch sa ale záujmy Ptolemaiovcov viac sústredili na Grécko a Makedóniu než na súperenie s gréckymi kráľmi, medzi ktorých Alexander Veľký rozdelil svoju ríšu. Umiestnenie chrámu na ostrove celú situáciu ešte viac sťažovalo. Preto sa rozhodli, že postavia menší chrám, usporiadaný tak, aby bolo možné pozorovať nové postavenie hviezd, bez toho aby posunuli pôvodný chrám.

Alexandria sa stala hlavným mestom Egypta a gréčtina oficiálnym jazykom. V roku 31 pr.n.l. bola Kleopatra porazená v bitke pri Aktii a po jej samovražde upadol Egypt do rúk Oktaviána, ktorý sa premenoval na Augusta a stal sa prvým rímskym cisárom, ktorý vládol Egyptu. Rímski cisári vo Philae postavili ďalšie chrámy. Trajánus začal so stavbou chrámu, ktorá nebola nikdy dokončená. Hlavice stĺpov majú tvar papyrusov a niektoré dosiaľ podopierajú kamenné kvádre, ktoré neboli nikdy otesané a ozdobené figúrami bohyne Hathor.

Philae bolo jedným z posledných miest v Egypte, kde sa sústredili kňazi, uctievajúci starodávny kult. Odtiaľ vyšli gnostické sekty, ktoré neskôr pod menami ako rozekruciáni, slobodomurári, ilumináti ďalej šírili tajnú egyptskú náuku. V roku 553 n.l. bol ostrov, jedna z posledných bášt egyptského pohanstva, na základe výnosu cisára Justiniána zasvätený svätému Štefanovi a panne Márii.

V 20. storočí zmizol ostrov na dne asuánskej priehrady. Vďaka fondom UNESCA bol chrám kameň po kameni rozobraný a znovu postavený na ostrove Agilkija, ktorý bol upravený do tvaru pôvodného ostrova. Pôvodná orientácia chrámu bola zachovaná. Norman Lokhir otočil chrám 76° na juhovýchod tak, aby z neho bolo možné pozorovať pohyby hviezdy Canopus nad južným pólom. Rovnakým smerom je otočený i chrám v Edfu. Pôvodne boli obe veže po tisíce rokov orientované 15° na juh smerom k polárnej hviezde Canopus, čím sa potvrdzuje hypotéza, že všetky egyptské chrámy boli otočené buď ku Slnku alebo k nejakej hviezde.

INTERIÉR CHRÁMU

Nad Nílom môžeme spozorovať impozantnú stavbu. Dva pylóny a veľký počet stĺpov tvorí vnútorné nádvorie, ktoré končí pri Nektanebovom chráme. Veľké vonkajšie nádvorie má tvar lichobežníka lemovaného dvojradým stĺporadím tvoreným 32 stĺpmi a usporiadaným do takého uhla, že vytvára ilúziu ďaleko hlbšieho priestoru. Stĺpy a dlhá stena so sériami okien otočenými k Nílu vytvárajú krásny tieň. Všetky stĺpy sú odlišné rovnako ako pole s papyrusom. Ich kvetinové ozdoby majú rozličné tvary, ktoré kedysi hýrili farbami.

Ženy boli ako kňažky vysvätené v chrámoch zasvätených niektorej z bohýň, napr. Isis alebo Hathor. Kňažky mali na starosť hudbu a tanec pri rituáloch vo všetkých egyptských chrámoch. Ženy, ktoré sa venovali hudbe boli nazývané shemayet. Mohli tiež slúžiť mužským božstvám či sa stať pisárkami. Ženy hrali na sistrum, ktorého zvuk ukľudňoval božstvá a dovoľoval mužskej mysli odpočívať. Kňažky zasvätené Hathor, bohyni predstavujúcej ženskú sexualitu, lásku, hudbu a tanec, poriadali extatické slávnosti, ale pôvod osláv bohyne Bat mal iné sociálne funkcie. Tieto kňažky zastupovali plodnosť a učili mužov, ktorí vstupovali do manželstva, ako milovať a ako správne uspokojiť svoju nastávajúcu manželku.

Smerom na východ nad stĺpmi veľkého nádvoria sa nachádza malý chrám zasvätený Imhotepovi, veľkňazovi, ktorý postavil stupňovitou pyramídu v Sakkáre a nakreslil plány chrámov v Dendere a Edfu. Na prvom pylóne, rovnako ako vo väčšine iných chrámov, je vytesaná podobizeň faraóna, v tomto prípade Ptolemaia XII., ktorý svojim, žezlom poráža 9 nepriateľov Egypta. Toto grafické a symbolické znázornenie malo potlačovať sily chaosu a proklamovať faraónovu moc. Faraón sa nachádzal na polke cesty medzi človekom a Bohom a jeho úlohou bolo udržať poriadok v Egypte a v kozme.

Súperenie chaosu a poriadku je príkladom duálneho pojatia vesmíru tak, ako ho chápali Egypťania. Rovnako tak i Egypt mal dve zeme. Dlhé údolie okolo Nílu zvané Horný Egypt a deltu otvárajúcu sa do stredozemia zvanú Dolný Egypt. Faraón túto dualitu spájal. Nosil dve koruny, aby dokázal svoju moc nad týmito dvomi územiami. Týmto spôsobom tiež spájal človeka a Boha. Jeho telo bolo považované za schránku uchovávajúcu kráľovskú ka - dušu spravujúcu Egypt, ktorá reinkarnovala z jedného faraóna do druhého. Preto faraón, najdôležitejší zo všetkých žijúcich Egypťanov, predstavoval úroveň vedomia, ktorú dosiahol ľud behom jeho vlády. Bol niečo ako poloboh, reinkarnácia ducha, ktorého Boh poveril správou Egypta.

Nový pylón má dva stĺpy, na ktorých viali vlajky. Obidve veže by mali byť symetrické a spojené hlavným vstupom, ale vo Philae je v ľavej časti brána vedúca do Kaplnky zrodenia. Neskôr, behom nadvlády Rimanov, bola postavená brána i v pravej veži. V tejto kaplnke slávili zrod božstiev a ich potomkov, napr. Hóra, a tiež materstvo Isis, keď na oblohe vyšla jej hviezda Sírius a oznamovala príchod nového roku, letného slnovratu a záplav na Níle. Kaplnka zrodenia so svojimi hathorskými stĺpmi nahrádzala hlavný chrám ako astronomické observatórium predtým, než tu Rimania postavili stĺpy, ktoré orámovali lichobežníkové nádvorie.

Žiadna iná spoločnosť si žien nevážila viac ako Egypťania. Ženy a mužov, vďaka svojmu filozofickému poňatiu Boha, považovali za rovnocenné bytosti. Ženy mali rovnaké práva ako muži. Mohli vlastniť pôdu, obchodovať a podnikať právne kroky. Ale v administratíve nepracovala ani jediná žena. Udržovanie poriadku mali na starosti muži. Ľudu vládol faraón a muži spravovali ríšu.

FARAÓNOM MUŽ ALEBO ŽENA?

Legenda tvrdí, že právo na trón bolo odovzdávané po ženskej línii a že legálnou dedičkou bola korunná princezná. Muž, ktorý bol vybraný ako jej manžel, sa stal vládnucim faraónom. Tomuto pravidlu musel vyhovieť každý kráľ. I keď sám bol napr. korunným princom, právo vládnuť mohol uplatniť len po svadbe so svojou vlastnou alebo nevlastnou sestrou. Ale neexistuje žiadna priama línia dedičiek, ktorá by pravdivosť tejto legendy dokazovala. Faraóni boli polygamní a hlavné ženy Thutmóse III., Amenhotepa II. a III. neboli kráľovského pôvodu. Pravdepodobnejším dôvodom, prečo si faraóni brali za ženy svoje sestry, bolo, že chceli napodobňovať bohov Isis a Osirisa alebo Setha a Nepthys, ktorí boli najprv súrodenci a neskôr i manželia. Tým, že si faraón vzal svoju sestru alebo dcéru, sa výrazne odlíšil od ostatných ľudí, ktorí sa tak nikdy nechovali, a postavil sa na roveň bohov a zároveň potvrdil svoje právo vládnuť.

Aby sa faraónom stala žena nebolo príliš obvyklé. Kráľovná Hatšepsut získala tento titul ako poručnica svojho nevlastného syna Thutmóse III., syna jej manžela a nevlastného brata Thutmóse II. Keď sa chopila moci, začala sa obliekať ako muž a vystupovala ako silný vládca. Po skončení jej vlády bola jej faraónska minulosť systematicky vymazaná zo záznamov, aby ľud zabudol na to, že im miesto muža vládla žena. Avšak niektoré vyobrazenia kráľovnej sa zachovali. Z 300 faraónov sa nimi len 4x stali ženy, a to len na krátku dobu, za výnimočných okolností a ako posledný pokus ich rodov o udržanie moci. Prvou z nich bola kráľovná Neitokret, ktorá sa k moci dostala na konci 6. dynastie, na začiatku chaosu, ktorý je dnes označovaný ako 1. prechodná doba. Druhou bola Sebeknofru na konci vlády 12. dynastie. Tretia bola Tausret, ktorá vládla po chaose, ktorý vyvolal Mojžiš svojimi desiatimi pohromami, keď jej manžel Sethi II. zomrel pri plavbe cez Červené more. Štvrtou sa po zabití svojho brata stala Kleopatra predtým, než sa stal Egypt rímskou provinciou. Všetky boli egyptskými kráľovnami vďaka tomu, že sa vydali za faraóna a po jeho smrti nastúpili za zvláštnych okolností na jeho miesto.

Kňazi sa mohli ženiť, ale mali dovolenú len jednu ženu. Všetci ostatní muži vrátane faraóna mohli mať žien, koľko si priali, hoci väčšina z nich si vybrala len jednu. Pokiaľ sa manželstvo nevydarilo, mohli sa Egypťania legálne odlúčiť. Muž musel vrátiť všetok majetok, ktorý mu venovala rodina jeho manželky a časť svojho majetku venovať potomkom. Keď tak chceli urobiť, stačilo, aby predstúpili pred kňaza a dvoch svedkov a opakovali nasledujúcu vetu: „odchádzam od teba, svojej manželky (alebo svojho manžela) a navždy ťa opúšťam, odvolávam svoje práva k tebe, dúfam, že ti život prinesie nového spoločníka“.

Keď prejdeme okolo brány, ocitneme sa na nádvorí tienenom stĺporadím. Dnes ho tvorí pôvodná fasáda chrámu, na pravej strane kolonády s 10 stĺpmi a naľavo nový Chrám zrodenia. Na tomto nádvorí nájdeme stélu s kartušami Ptolemaia a Kleopatry, ktoré pomohli Champollionovi rozlúštiť výnos vytesaný na slávnej Rosettskej stéle. Tento výnos ukladal ľudu, aby uctieval faraóna. Pretože je toto nariadenie dôležité pre pochopenie vlády Ptolemaiovcov, kedy bol chrám rekonštruovaný, zhrnieme jeho hlavné body: Vyhlasuje sa, že každý chrám v Egypte musí vedľa kaplniek zasvätených bohom postaviť jednu kráľovi Ptolemaiovi a milovanému Ptahovi, pred ktorou musí byť vytesaná postava hlavného Boha chrámu, ktorá mu odovzdáva víťaznú zbraň. Všetky tieto vyobrazenia musia byť v egyptskom štýle. A kňazi ich vo svojom posvätnom šate musia uctievať 3x denne, usporadúvať rituály na ich počesť a behom procesií musia niesť sochu faraóna v úrovni s ostatnými bohmi.

Egyptskí kňazi považovali človeka za zviera, dokým sa nenaučí ovládať svoje automatické chovanie vyvolané inštinktmi. Automatické inštinktívne reakcie umožňujú zvieratám a človeku rozmnožovanie a ochranu života. Príťažlivosť k druhému pohlaviu nás vedie k rozmnožovaniu. Túžby sú mechanizmom prírody, ktorý nás núti, aby sme zahnali nedostatok a zachovali život. Vďaka strachu unikneme ohrozeniu života alebo naopak zaútočíme. Žiaci sa učili, že divoké inštinkty sú obmedzením vyššej duchovnej realizácie. Škola mystérií mala chrámy, ktoré sa špecializovali na prehlbovanie vedomia a poskytovali tréning nutný na ovládnutie jednania. Ovládať inštinkty agresie sa žiaci učili v chráme Kom Ombo. Tu strach porazili tým, že pochopili, že sa niet čoho báť. Že smrť je len krokom k ďalšiemu životu. Zistili, že strach plytvá životnou energiou potrebnou na udržanie vnútorného kľudu.

Chrámy (napr. ten vo Philae) zasvätené bohyniam žiaci navštevovali preto, aby ich kňažky naučili ovládať ich túžby vyvolané inštinktom príťažlivosti. Túžba v človeku iniciuje potrebu príťažlivosti. Následkom je reakcia potešenia alebo nepotešenia v emocionálnych centrách, ktoré prepájajú myseľ s pocitmi. Ale city sú polarizované. Môžeme cítiť radosť i smútok. Môžeme byť spokojní, ale tiež naopak. Preto je dôležité pochopiť, čo tieto pocity vyvoláva a naučiť sa ovládať tie negatívne. Negatívne pocity totiž vyvolávajú apatiu. Odčerpávajú našu vitálnu energiu a udržujú človeka na nižšej vibračnej frekvencii. Egypťania verili, že cesta evolúcie začína ovládnutím vnútorných centier a uvedomením si automatických reakcií. Egypťania vysvetľovali emócie, žiadza a sexuálne túžby prostredníctvom ich rozpoznania a prežitia. Nevedomá bytosť ľahko stratí sebakontrolu. Ľahko podľahne neznámym okolnostiam a môže ľahko upadnúť do depresie.

Z tohoto dôvodu tvorilo súčasť prvého tréningu kňazov ovládnutie ich túžob. Naučili sa, že aktiváciou nižších centier a pocitov prostredníctvom lásky a pochopenia nadobudnú kľud, harmóniu a šťastie. Chrám kňazi vnímali ako model sveta na počiatku stvorenia. V tom okamihu Boh stvoril vesmír, z chaotických vôd vybral hrudu zeme a urobil niečo podobné, čo sa odohrávalo každý rok na Níle, kedy sa vyliali jeho vody z brehov. Boh sa tak opakovane zjavoval a prinášal zemi nový život. Svätyňa, ku ktorej sa ide po schodisku, symbolizuje túto hrudu stvorenia. Stojí tu socha Isis, do ktorej sa bohyňa tohoto chrámu vtelila. Keď vstúpime do vnútra, ocitneme sa na malom priestranstve obklopenom stĺpmi. Budeme sa nachádzať uprostred Haly života s veľmi vysokými stĺpmi. Hala pred vnútornými priestormi chrámu predstavuje barinu v okamihu stvorenia, kde rástli rastliny a papyrus symbolizované chrámovými stĺpmi. Prostredná miestnosť niekedy slúžila ako kaplnka, kde boli slnku vystavované symbolické sochy, ktoré pri tomto starovekom rituáli obnovovali svoju energiu. Uctievala sa tu vrelosť slnka, ktoré pomohlo stvoriť svet. Slnko obnovovalo energiu kreatívnych síl, ktoré v ľudskom vedomí urýchľujú evolučný proces, ktorý navracia hmotu Bohu. Na stenu tejto miestnosti vytesali Egypťania svoje predstavy o vesmíre. Nájdeme tu tiež mnoho rytín koptských krížov, symbolov novej filozofie, ktorá dorazila do Egypta, keď sa z Philae stal katolícky kostol. Objavil sa tak nový spôsob pohľadu na svet, ktorý nielenže zmazal tradičnú predstavu o egyptskej civilizácii, ale dokonca ju začal označovať za primitívnu.

Hala života alebo Per Ankh slúžila ako miesto, kde vznikali sväté písma a kde tiež boli opisované a ukladané. Predloha bola najprv nakreslená na papyrus a potom vytesaná do steny chrámu. Vo všetkých podobných miestnostiach v chrámoch po celom Egypte, boli tiež opisované Knihy mŕtvych používané pri pohrebných rituáloch. V Hale života zároveň bolo i vzdelávacie centrum chrámu. Vyučovala sa tu teológia, umenie, rituály, mágia, astronómia a medicína. Model knižnice s nazhromaždenými spismi sa stal predlohou alexandrijskej knižnice. V tejto hale hrali kňažky na harfu, spievali piesne a skladali hudbu, ktorá doprevádzala náboženské rituály. Egypťania sa domnievali, že hudba má božský pôvod. Na stenách chrámov nájdeme dôkazy o tom, že pri pohreboch a procesiách používali mnoho hudobných nástrojov – bubny, flauty, cimbaly a sistrá. Tance, hudba a piesne stimulovali stvoriteľa a plodnosť nemohla poklesnúť. Vyhýbali sa tak tomu, aby sa kozmos vrátil ku svojmu pôvodnému chaosu. Kňažky sa tiež starali o chorých, ktorí prichádzali do chrámových sanatórií, kde u kňazov hľadali pomoc a znalosti. Hudba bola využívaná ako liek na chorú dušu a noty slúžili ako merítko medzi Zemou a ostatnými planétami. Tancom uctievali Boha, sily lásky, šťastia a hudby.

Ďalej sa dostaneme do Haly zjavení, ktorá v tomto prípade nie je klasickou halou spojenou bokom s exteriérom, kam ľudia nosili svoje dary. Na jej stenách nájdeme scény, ktoré rovnako ako obrazy v iných egyptských chrámoch nemajú pozadie. Komunikácia medzi faraónom a Bohmi sa odohráva mimo čas a priestor. V chráme prebiehali veľmi dynamické rituály doplnené hudbou a spevom. Odriekavanie rituálnych formúl a vôňa kadidla bola poctou božstvám, od ktorých chceli kňazi získať podporu pre ďalšiu existenciu vo vesmíre. Dopĺňali ich každodenné liturgie a rad cyklických sviatkov, pri ktorých symbolické sochy stvárňujúce mýtické postavy boli prevážané v lodiach po Níle z jedného chrámu do druhého.

Všetky časti chrámu mali svoju funkciu. Ukazovali, ako egyptskí kňazi rozumeli vesmíru. Skrze rituály utvrdzovali svoju moc a legitimizovali sociálny poriadok panujúci v ich civilizácii. Ďalej nasleduje Hala obiet. Na ľavej strane sa nachádzala miestnosť so zlatou loďou, na ktorej sa pri procesiách prepravovala socha bohyne. Z Haly sa po dlhom a priamom schodišti dostaneme na terasu, kde sa konali obrady a kňazi tu pozorovali hviezdnu oblohu rovnako ako v ďalších chrámoch. Na stene predizby svätyne je vyobrazený Ptolemaios V., ktorý odovzdáva dary bohyni Isis. Zlaté steny, ktoré boli pokryté tepaným zlatom, už stratili svoju pôvodnú farbu. V strede chrámu sa nachádzala Svätyňa bohyne Isis. Stál v nej žulový oltár so zlatou sochou bohyne. Táto socha bývala pri procesiách a rituáloch prevážaná v zlatej lodi.

Isis, egyptská panenská matka, ktorá porodila Hóra po nepoškvrnenom počatí, má na hlave trón. Je to symbolický trón, ktorý predstavuje najvyššiu čakru, v ktorej ľudské vedomie po jej dosiahnutí zotrváva večne. Isis je grécky preklad egyptského mena Eset, ktoré znamená trón vedomia. Často je znázornená v podobe supa spoločne s kravskými rohmi a zlatým diskom. Sup sa starostlivo stará o svoje mláďatá. Vo svojom vnútri premieňa hnijúcu substanciu na potravu, na nový život. Krava, ktorá premieňa rastliny na potravu predstavovala pre Egypťanov symbol potravného princípu. Jej rohy majú tvar luny, matky cyklov, a tiež opisujú slnečný kotúč, zdroj života a osvetľujúceho vedomia. Táto svätyňa symbolizovala rešpekt, ktorý mali Egypťania k materstvu. Rešpekt, založený na hľadaní poriadku a rovnováhy. Poriadok a rovnováha legitimizovali ich pohľad na svet. Tu bolo centrum všetkých rituálov, centrum božstva, kde faraón alebo veľkňazi v zastúpení celého ľudu komunikovali s Bohom. Vytesané obrazy Bohov umožňovali, aby Bohovia ožili v mysliach tých, ktorí ich uzrú. Vtiahnú ich do svojich rituálov a symboliky darov.

To je dedičstvo, ktoré staroveký Egypt zanechal ľudu. Víziu duálneho vesmíru, miesta, kde človek prežíva extrémne protiklady, aby pochopil význam neutrality. Dokonalý svet navrhnutý Bohom, v ktorom sa nevedomý človek behom mnohých reinkarnácií premení na múdru bytosť. Zviera sa stane nadčlovekom vďaka skúsenostiam získaným na základe vlastných rozhodnutí.

Zdroj: Škola mystérií Hórovho oka

Preklad z češtiny: ME

exkluzívne.cez.okno

 


VIDEO tejto časti nájdete na tejto adrese.

 

 

Sekcie: 
december 21, 2008 09:13 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top