Obrázok používateľa CEZ OKNO
Okom Boha Hóra 3 - Sfinga, strážkyňa horizontu

V dnešnom diele Vám budeme ďalej rozprávať o histórii Školy mystérií Hórovho oka, uzavretej kňazskej kasty, predstavujúcej skutočnú moc v Egypte. Založili ju kňazi, ktorí prežili potopu sveta a ktorí ovládali znalosti stratenej atlantskej civilizácie. Boli to veľmi rozvinuté osobnosti, ktoré prežitú pohromu vnímali ako šancu založiť novú civilizáciu zasvätenú duchovnému rozvoju. Ich chrámy predstavovali živé knihy, ktoré odkrývali pravdy o Bohu a o vesmíre a tým urýchľovali vývoj obyvateľov Egypta.

Kňazi do chrámov sústredili svoje znalosti i bohatstvo a premenili ich v hybné sily egyptskej civilizácie. Učili ľud, že večná duša sa opakovane vteľuje a človek tak prechádza procesom zdokonaľovania riadeným Bohom. Duša vstupuje do rôznych tiel, zakladá rodiny, objavuje sa v iných epochách i na iných miestach, zažíva rôzne ekonomické podmienky a zdravotné komplikácie. K opakovaným reinkarnáciám dochádza na Zemi, zatiaľ čo sa slnečná sústava otáča okolo centra galaxie. Celý cyklus otočenia trvá 25.920 rokov, jeden kozmický rok. Behom tejto doby ovplyvňujú myseľ človeka energie rôznych súhvezdí, ktoré podobne ako ročné obdobia určujú nutné podmienky pre rozvoj človeka.

Egypťania sa domnievali, že postavenie hviezd pri zrodení človeka určuje jeho osud a vo väčšom merítku má potom vplyv na celé ľudstvo. Osud vnímali ako nutnú súčasť života, ktorou musíme prejsť, aby sme sa poučili. Pravdu nachádzame porovnávaním protichodných extrémov v duálnom vesmíre plnom kontrastov svetla a temnoty. Užívaním našej slobodnej vôle v situáciách, ktorým musíme čeliť, sa učíme, aké dôsledky majú naše rozhodnutia. Úzkosť nás učí rozumieť mieru, vďaka strachu chápeme harmóniu, účinky nenávisti nám vysvetľujú lásku.

Tak život za životom prechádza človek procesom duchovného zdokonaľovania. Zakaždým sa človek narodí múdrejší, viac rešpektujúci a tolerantnejší, dokiaľ neukončí cyklus a nestane sa nesmrteľným nadčlovekom. V okamihu osvietenia si dokáže spomenúť na všetky životy, ktoré prežil, omyly ktoré spáchal a chápe, že vďaka nim došiel až k porozumeniu dôvodu svojej existencie. V miery a harmónii, s vysokou hladinou vitálnej energie, šíri lásku a získava prístup k vyššej moci a k ďalšej fáze vývoja vo vyššom stupni reality. Behom procesu vývoja, ktorým prešiel, sa z animálneho človeka premenil vo významného učiteľa, vo váženú nesmrteľnú bytosť, ktorá sa môže vydať za hranice možností smrteľníkov.

Dodržiavanie tohoto prístupu k životu umožnilo Egypťanom žiť po tisíce rokov v miery a harmónii behom ktorých sa vyvinuli v príkladnú civilizáciu. Kňazi Hórovho oka si tieto pravdy ponechávali za stenami svojich chrámov.

SFINGA

Sfinga nám môže rozprávať o astronomických pohyboch, ktoré boli objavené pred tisíckami rokov a overené v minulom cykle obyvateľmi Atlantídy. Dnes si myslíme, že Atlantída je iba mýtus. Nemali by sme zabúdať na to, že Platónovo líčenie zániku Atlantídy má egyptský pôvod. Kňazi z chrámu Neit ukázali Solónovi záznamy o existencii Atlanti, čo je egyptské slovo týkajúce sa vody. Slovo Atlu znamená vodu, hranicu medzi vodou a súšou. Anti znamená rozdelenie zeme. Zložené slovo Atlanti znamená zem rozdelená vodou. V Platónovom príbehu bolo hlavné mesto Atlantídy Poseidonis prekrásnym mestom tvoreným kruhmi súše rozdelenými vodnými kanálmi.

Pri odhaľovaní tajomstva Sfingy budeme analyzovať jej symbolický tvar, jej obrovské telo vytvorené z monolitu, jej presné umiestnenie a pohľad očí. Zrekonštruujeme pohyb hviezd po potope sveta, prehliadneme si známky erózie na jej tele a zamyslíme sa nad ich významom. Kňazi, ktorí prežili skazu atlantskej civilizácie, vytvorili ohromnú sochu, ktorá obsahovala mnoho astronomických symbolov. Hodiny - ktoré odmeriavajú hlavné cykly slnečnej sústavy v našej galaxii. Zanalyzujeme tieto symboly, aby sme vysvetlili, že Sfinga je najväčší a najstarší merač času na našej planéte.

NAJSTARŠIE HODINY SVETA

Prvý dátum, ktorý je na nej zaznamenaný je obdobie Zep Tepi - Novej doby, počiatok vzniku novej civilizácie po potope sveta. Zep Tepi je prvým krokom na ceste k zdokonaleniu celého ľudstva. A Sfinga je prvým kameňom na tejto ceste.

Druhý dátum označuje poslednú celosvetovú katastrofu, ktorá sa odohrala pred 13.000 rokmi a o ktorej hovoríme ako o potope sveta, pretože k nej došlo simultánne na celej planéte. Nešlo o lokálny jav obmedzený iba na Egypt.

Múdri kňazi vlastnili záznamy o predchádzajúcich katastrofách, z ktorých sa jedna odohrala v raných počiatkoch Atlantídy, asi tak pred 38.000 rokmi. Vedeli, že katastrofy prichádzajú cyklicky a dochádza k nim v každom kozmickom roku. Zistili, že dĺžku jednotlivých cyklov určujú hviezdy rozmiestnené po celom vesmíre. Výjavy na Sfinge zdôrazňujú dôležitosť veľkého kozmického cyklu pre všetky úrovne a všetky merítka. Obeh slnečnej sústavy okolo centra galaxie určuje, ako dlho trvajú fyzické štruktúry podporujúce existenciu ľudstva. Každých 25.920 rokov sa objavila ohromná prírodná katastrofa, ktorá umožnila nový vývoj a dala šancu novej organizácii. Štruktúry organizujúce život na Zemi a rozvoj ľudstva sa pravidelne rútia. Na konci každého kozmického cyklu dôjde k veľkým zmenám na Slnku, ktoré majú za následok výrazné klimatické výkyvy, ktoré postupne zničia všetko, čo bolo na zemi vybudované. Kňazi Hórovho oka učili svoj ľud, že tieto zmeny sú súčasťou Božského plánu, ako umožniť príchod nových objavov a vyjadrení, ktoré by ľudstvu poskytli nový náhľad na vesmír. Akoby ľudstvo každých 25.920 rokov vymrelo, aby sa znovu zrodilo v dokonalejšej forme. Je to ten istý kolobeh akým prechádza človek, ale ponímaný v kolektívnom merítku a vo všeobecnejšom vedomí.

KOZMICKÝ ROK

Na nebi nad severným pólom sa nachádza 6 súhvezdí nazývaných polárne súhvezdia. Nižšie, bližšie k rovníku, nájdeme 12 súhvezdí zverokruhu. Keď zistíme, aká polárna konštelácia a aká konštelácia zverokruhu bola v určitej dobe na Zemi, môžeme určiť presný dátum. Slnečná sústava obieha okolo centra galaxie po imaginárnej línii nazývanej ekliptika. Každý obeh trvá 25.920 rokov, čo predstavuje večný cyklus, ktorí egyptskí kňazi nazvali kozmický rok.

To oni rozdelili tento kruh na 12 sektorov, každý zaujímajúci 30°. Slnku trvá 2160 rokov než prejde jedným z týchto dielov. Celý kruh tvorí 12 súhvezdí. Každé z nich nesie nejaké zvieracie meno, preto sa tento kruh nazýva zverokruh alebo zodiak. Behom tejto cesty získava planéta Zem rôzne energie od týchto dvanástich znamení zverokruhu alebo od súhvezdí, ktoré vládnu nad ľudským osudom v každej reinkarnácii a ktoré určujú situácie, ktoré musí človek zažiť, aby sa poučil.

SYMBOLICKÝ TVAR SFINGY – LEV A ČLOVEK

Dnes sa slnečná sústava nachádza na 0° stupni ekliptiky. Na konci veku Rýb a na počiatku veku Vodnára. Ale teraz sa ešte vrátime o 180°. Do slnečnej sústavy pred 12.960 rokmi o 180° naspäť - do súhvezdia Leva. Vedci tvrdia, že v tej dobe končil pleistocén, roztopili sa ľadovce a došlo k potope sveta. Tvar Sfingy spája dva symboly, ktoré predstavujú zodiakálne a polárne konštelácie - Leva a Človeka - a my vďaka tomu môžeme určiť presný dátum.

Jej podoba symbolizuje spojenie týchto dvoch súhvezdí. Telo levice predstavuje súhvezdie Leva. Ľudská hlava predstavuje polárne súhvezdie - dnes pomenované Herkules. Egypťania ho nazývali Tum alebo Adam astronomickej mytológie. Spojený pohyb týchto dvoch súhvezdí sa nazýva Pari Passu. Zem týmto párom súhvezdí prechádza pri svojej ceste galaxiou v precesii rovnodenností. Sfinga takto označuje Zep Tepi, Novú dobu.

Polárka dostala svoje meno od postavenia nad severným pólom, priamo nad chrbticou Zeme, jej rotačnou osou. Je to fundamentálna hviezda predstavujúca moc vládnúcu nad nebom. Pri pohľade zo Zeme sa zdá, že sa obloha otáča priamo okolo nej. Sklon zemskej osy orientovaný podľa Slnka sa pri kolobehu Zeme nepatrne premieňa a vytvára druhý kruh, ktorý je vyššie na oblohe a nachádza sa v ňom 6 polárnych hviezd.

Astronomické znalosti Egypťanov a zdedené záznamy im umožnili zistiť, že keď rozdelia tento druhý kruh na 60° diely, bude zemská os ukazovať každých 4.320 rokov na inú polárnu hviezdu. Týchto 6 konštelácií zahŕňa 6 polárnych hviezd umiestnených presne nad severným pólom. Každá z nich zahŕňa 60° z cesty Zeme behom jedného kozmického roku. Nazývajú sa polárne konštelácie.

V súhvezdí Malej medvedice sa nachádza Polárka, ktorá je v súčasnosti priamo nad severným pólom. Riadia sa podľa nej moreplavci. Ale pred 4.320 rokmi bola polárnou hviezdou Alfa Draconis tvoriaca súčasť súhvezdia Draka. Pred 8.640 rokmi bola polárnou hviezdou jedna z hviezd súhvezdia Herkula - človeka (Eta Hercules). Pred 12.960 rokmi, v období potopy sveta, bola polárnou hviezdou Vega zo súhvezdia Lýry. O ďalších 60° späť, pred 17.280 rokmi, bola nad severným pólom hviezda Deneb zo súhvezdia Cygnus - Labute. Pred 21.600 rokmi nad severným pólom žiarila hviezda Alfirk zo súhvezdia Cepheus. A presne pred 25.920 rokmi, teda pred celým kozmickým rokom, sa nad severným pólom nachádzala Polárka zo súhvezdia Malej medvedice, rovnako ako dnes.

Človeka priebežne ovplyvňujú tieto dve zostavy súhvezdí. 6 v hornom kruhu nad pólom a 12 súhvezdí zverokruhu. Obidve sa otáčajú okolo osy umiestnenej v centre galaxie, ose koruny. Egypťania sa domnievali, že celá nebeská sféra leží na stĺpoch rozmiestnených symetricky každých 60° po obvode kruhu, na ktoré ukazuje pól Zeme behom jej púte galaxiou. Vek a precíznosť egyptských záznamov je zrejmá. Kňazi, strážcovia času, zdedili astronomické záznamy, ktoré boli staršie než 26.000 rokov. Moderní astronómovia overili tieto dva okamihy a pomenovali ich precesia rovnodenností, pretože vychádzajú zo zmien v línii rovnodenností, ktoré sa potvrdili.

ROVNODENNOSŤ A SLNOVRAT

Slnko, pri pohľade zo Zeme behom slnečného roku, akoby zaujímalo 4 kúty, 4 pozície, ktoré obmedzujú jeho pohyb za horizontom. Sú definované ako zimný a letný slnovrat a jarná a jesenná rovnodennosť. Letný slnovrat, 21. júna, je najdlhším dňom v roku a najkratšou nocou v roku. Naopak zimný slnovrat, 22. decembra, označuje najkratší deň a najdlhšiu noc. Jarné a jesenné rovnodennosti predstavujú dva dni a dve noci, ktoré trvajú zhodnú dobu.

V Gíze vychádza Slnko v dňoch rovnodenností priamo pred Sfingou. V dobe zimného slnovratu 28° na severovýchod a v dobe letného slnovratu 28° na juhovýchod. Dni rovnodenností, kedy sú deň i noc rovnako dlhé, predstavujú vyváženie energií svetla a temnoty. V tieto dni sa otvárajú dimenzionálne dvere času a priestoru. Preto predstavujú významné dni pre všetky možné kultúry. Každý rok sa priamka spájajúca obe rovnodennosti posunie o kúsok bližšie voči Slnku. Každých 72 rokov o 1°. O 30° každých 2.160 rokov a o 360° každých 25.920 rokov. Tento jav, označovaný v dnešnej dobe ako precesia rovnodenností, presne zodpovedá starovekému Pari Passu, dvom hladinám cesty určujúcej kozmický rok.

OBROVSKÉ TELO VYTVORENÉ Z MONOLITU

Sfinga, spájajúca znamenie leva s človekom, v súhvezdí Herkula označuje okamih tesne po potope sveta. Katastrofe, ktorá sa periodicky odohráva na konci kozmického roku - každých 25.920 rokov. Sfinga je najväčšou sochou na svete. Jej ohromné telo bolo vytesané z jediného bloku kameňa, aby odolávalo nepriazni času dlhé storočia. Je to obrovský monolit umiestnený na pláni v Gíze a dosahujúci dĺžky 80 m, šírky 13 m a 20 m výšky. Je veľká približne ako blok domov v meste. Aby jej autori sformovali jej telo, museli z bloku odtesať velikánske kamenné kvádre, ktoré neskôr využili na stavbu dvoch chrámov pred sochou.

UMIESTNENIE SFINGY

Táto tajomná a mocná socha je najväčším dielom, ktoré sa nám dochovalo zo staroveku. Videla okolo seba vznikať niekoľko kultúr. Sledovala, ako sa menia a zanikajú. Sfinga bola postavená na veľmi zvláštnom mieste na zemi. Na pláni v Gíze, ktorá sa tiež v starovekej Knihe mŕtvych nazýva Rostau. Jej telo levice leží paralelne s rovníkom na 30° severnej šírky a takmer presne na 30° východnej dĺžky. 30° šírky znamená, že Sfinga leží na jednom z diamagnetických bodov Zeme.

Dnes sa vie, že okolo Zeme nad rovnobežkami prechádzajúcimi 30° severnej a južnej šírky a v harmonických a pravidelných vzdialenostiach od nich, prechádza elektromagnetická sieť planéty. Všetky živé organizmy, nezávisle na svojej veľkosti, majú neuralgickú sústavu, matricu zaznamenávajúcu a harmonicky distribuujúcu energiu do celého tela. Planéta Zem má okolo seba podobnú geometricky presnú sieť zloženú z rovnako vzdialených priamok, založenú na pravidelných mnohostenoch, po ktorých putuje energia nutná pre jej fungovanie. Tieto priamky sa nazývajú Liove a Hartmanove línie. Vytvárajú matricu, ktorá má niekoľko neuralgických bodov, kde dochádza k prirodzenej produkcii energetických vírov, ktoré tajne využívali jednotlivci a vládcovia, ktorí poznali princípy levitácie a antigravitácie. Tieto elektromagnetické víry sú od seba harmonicky oddelené a dochádza na nich k magnetickým a energetickým anomáliám.

V Bermudskom trojuholníku a tiež v Dračom a Diablovom trojuholníku, kde došlo k tajomným zmiznutiam, sú zmieňované diamagnetické body. Na iných bodoch sú strategicky rozmiestnené pyramídy rôznych kultúr a tiež vojenské základne niekoľkých zemí. Nad týmito neuralgickými bodmi by bolo možné za použitia adekvátnej technológie využiť planetárnu energiu k zrušeniu príťažlivej sily pôsobiaci na akýkoľvek predmet v aktívnom poli. Na týchto bodoch už boli uskutočňované experimenty s priestorovým prenosom. Napríklad Spojené štáty uskutočnili tzv. Philadelphský experiment, ktorý v roku 1943 uskutočnil Nikola Tesla. V týchto víroch vznikajú dimenzionálne brány, ktoré sa otvárajú a zatvárajú pri západoch slnka pri rovnodennostiach.

VEĽKÁ PYRAMÍDA

Egypťania rovnodennosť považovali za deň Maat, bohyne rovnováhy a spravodlivosti. V týchto dňoch sa konali špeciálne obrady, ktoré robili členovia Školy mystérií na pláni v Gíze. Energetický vír využívali pri zhromaždení potrebných znalostí, kedy kňazom, ktorí boli na 5. alebo 6. stupni mysle, bola zverená externá sila, aby mohli vstúpiť do vyššej dimenzie. Vďaka znalostiam, ktoré Egypťania získali od kňazov Hórovho oka, postavili Veľkú pyramídu, aby mohli využívať nevyčerpateľnú silu Zeme pre duchovné účely. Vo vnútri tejto pyramídy čerpali kondenzovanú energiu planéty a dosahovali vysokých vibračných frekvencií, pomocou ktorých sa dostávali do stavu zmeneného vedomia. Veľkú pyramídu pomenovali Arca Ra-Harmakhu a postavili ju na elekromagnetickom víre, ktorý využívali počas dní rovnodenností, kedy energie svetla a temnoty sú vyvážené bohyňou Maat.

V tieto dni sa rodili netéri, výnimoční duchovia - Shemsu-Hor čiže nasledovníci Hóra, ktorý tak šíril s ich pomocou svoju lásku a viedol, prostredníctvom ich znalostí o vesmíre, ľud k vyšším hladinám vedomia. V piatej kapitole Knihy mŕtvych nazvané Rostau sa píše o pyramíde, ktorú strážia dve sfingy s telami levíc, ktoré svojim priamym pohľadom do Slnka v deň rovnodennosti ochraňujú vstup do kráľovstva Sokar. Chodby, ktorými sa do neho zostupuje, sa podobajú tým vo Veľkej pyramíde. Tu dochádza k poslednej transformácii Osirisa, ktorý bol do tej doby vo svojom vnútri stále človekom. Tu nájde osvietenie Hórus, ktorého premení v nesmrteľného nadčloveka. Levia podoba má s týmto procesom vývoja veľmi mnoho spoločného. Lev je najvyvinutejšie zviera zo všetkých. Pre Egypťanov predstavoval poslednú fázu vývoja zvieracieho vedomia na ceste smerom k premene na človeka. Tieto zistenia spoločne s ďalšími faktormi robia z miesta, kde sa nachádza Sfinga, niečo veľmi špeciálneho. Sfinga je viac než len socha a Veľká pyramída je viac než len pyramída.

Existujú dva dôvody, prečo sa vedci domnievajú, že to bol faraón Chefrén, ktorý vládol v rokoch 2.520 až 2.494 pr.n.l., kto nariadil, aby Sfingu vytesali z jediného kusu kameňa. Prvým dôvodom je, že sa domnievajú, že jej tvár sa podobá tvári čiernej dioritovej sochy Chefréna, ktorá bola zahrabaná hlavou dole v Údolnom chráme neďaleko Sfingy. Faraónovej soche sedí za hlavou sokol. Sochu sme digitálne upravili, aby sme zrekonštruovali jej pôvodnú tvár. Zistili sme, že jej rysy sa veľmi líšia od Chefrénových. Je známe, že socha niesla meno Abu-Hol a že počas niekoľkých storočí mala červenú farbu, farbu Egypta. Zub času znehodnotil dekoráciu jej hrudi zloženú z polodrahokamov, tiež zničil jej spletenú briadku, farby na jej elegantnej čelenke a všetky leštené dosky z bielej žuly z Chefrénovej pyramídy. Druhým dôvodom je kamenná stéla, ktorá bola nájdená medzi prednými tlapami Sfingy. Na 13. riadku v tomto kameni je vytesané slovo "chef", preto tradiční egyptológovia pričítajú stavbu Sfingy Chefrénovi. Stélu nechal vytesať faraón Thutmóse IV., ktorý vládol v rokoch 1.401 až 1.391 pr.n.l., aby oslávil reštaurovanie a vyhrabanie Sfingy z piesku. Na stéle je napísané, že Sfinga je stelesnením magickej sily tohoto miesta, ktorá je v ňom sústredená od počiatku všetkého, od doby Zep Tepi. Príbeh rozpráva, že mladému Thutmósovi sa vo sne zjavila Sfinga a sľúbila mu, že z neho urobí faraóna, ak ju vyhrabe z piesku, ktorý ju zakrýval až po krk. V skutočnosti ale neexistuje žiadny nápis, ktorý by prehlasoval, kto Sfingu nechal postaviť. Neexistuje nič, čo by dokazovalo, že to bol Chefrénov nápad. Je pravdepodobnejšie, že ju Chefrén, rovnako ako Thutmóse IV., nechal vyhrabať z piesku a zrenovovať.

Na inej stéle nájdenej v Gíze, ktorá býva nazývaná Inventárna stéla, sa našiel nápis potvrdzujúci, že faraón Cheops, Chefrénov predchodca, nechal postaviť jeden z chrámov pred Sfingou, čo dokazuje, že socha tam už stála a že ju teda nemohol nechať postaviť jeho nástupca. Napriek tomu túto stélu tradiční egyptológovia neuznávajú, pretože podľa nich nie je pôvodná a štýl jej písma nezodpovedá Cheopsovej epoche. Skutočnosťou zostáva, že Sfinga bola ukrytá v piesku tisíce rokov. Niekoľko vládcov nakázalo, aby bola očistená a tak vždy zostala nejaký čas odhalená, aby postupne znovu upadla do zabudnutia.

SMER POHĽADU SFINGY

Ďalšou záhadou je smer jej pohľadu. Jej ľudská hlava je otočená k východu a už tisíce rokov pozoruje každý východ slnka. Jej oči sú sústredené na bod horizontu, kde vychádza slnko na deň rovnodennosti, na skutočný východ - na dimenzionálnu križovatku. Imaginárna priamka prechádzajúca Slnkom a spájajúca jarnú a jesennú rovnodennosť sa v dnešnej dobe využíva na meranie kozmického roku, precesie rovnodenností podľa vychýlení jej uhla. Ten sa každých 72 rokov posunie o 1°. O 30° sa posunie raz za 2.160 rokov a o 360° každých 25.920 rokov. Otočenie tejto priamky vymedzuje jeden kozmický rok, cyklus určujúci ľudské reinkarnácie a periodické katastrofy.

Pomocou stanovenia presnej polohy Sfingy dokázali americkí vedci zostaviť simuláciu pohybu hviezd po oblohe. Do počítača vložili dáta o pozícii, akú mala Zem na svojej ekliptike - dráhe okolo slnečnej sústavy - pred 12.960 rokmi. Ukázalo sa, že v tej dobe pohľad Sfingy, ktorý je sústredený na bod na horizonte ležiaci presne na východe na 30° severnej šírky, smeroval do súhvezdia Leva, ktoré každú noc žiarilo na nebi. Sfinga sa dívala priamo pred seba na hviezdy tvoriace Leva, znamenie zverokruhu, ktorým v tej dobe prechádzala Zem pri svojej ceste okolo slnečnej sústavy, čím Sfinga vysvetlila dobu svojho vzniku, svoju podobu a svoje umiestnenie. V tej dobe sa na horizonte na 90° južnej šírky nachádzalo súhvezdie Orion - 9° od meridiánu spájajúceho sever a juh. A hviezda Sírius, najpodstatnejšia hviezda Egypťanov, ktorej východ oznamoval príchod záplav na Níle, bola viditeľná priamo nad horizontom - 14° naľavo od meridiánu.

Dátum začiatku novej civilizácie Zep Tepi, ktorý Sfinga označuje, je možné overiť porovnaním jej tvaru a pozorovaním zodiakálneho súhvezdia Leva a polárneho súhvezdia Herkula. Jej oči, ktoré smerovali k východu slnka na deň jarnej rovnodennosti a v noci ku hviezdam súhvezdia Leva, zo Sfingy robia presné astronomické hodiny. Jej umiestnenie bolo vybrané s veľkou starostlivosťou, vďaka ktorej sa Sfinga stala poslom, ktorý rozpráva vykladačom budúcnosti o najdôležitejšom cykle pre človeka - kozmickom roku a o rozmiestnení elektromagnetickej siete planéty.

VEK SFINGY

Ešte jeden element Sfingy potvrdzuje Zep Tepi. Doba, kedy bola Sfinga postavená. Je to dôkaz geologického a klimatického pôvodu. V roku 1960 francúzsky matematik René Schwaller de Lubicz prehlásil, že telo Sfingy javí známky erózie spôsobené dažďom. Celý svet bol šokovaný, pretože je známe, že behom posledných 4500 rokov bola Sfinga 90% času zahrabaná po krk v piesku. Od roku 2.500 pr.n.l., ktorý je oficiálne považovaný za dátum jej postavenia, ktoré nariadil faraón Chefrén, ju len niekoľko vládcov nechalo na určitú dobu vyhrabať z piesku a zrenovovať. Jedno z posledných odkrytí nariadil Napoleón, keď prebýval v Egypte. Ako je teda možné, že Sfinga prejavuje známky erózie spôsobené dažďom? Okrem toho bolo preukázané, že klíma v Egypte bola behom posledných 4500 rokov prakticky nemenná. Vyprahnutá, suchá a s malým počtom zrážok. Vedci nám tvrdia, že radikálna zmena klímy, ktorá sa odohrala koncom pleistocénu, premenila Egypt postupne na púšť. Teda dážď, ktorý poničil Sfingu, na ňu musel dopadať medzi rokom 10.960 až 5.000 pr.n.l., kedy sa pláň v Gíze premenila na piesočnú púšť, ktorá zahrnula Sfingu až k jej krku a ochránila ju pred okolitou klímou. Expedícia bostonskej univerzity potvrdila, že ide skutočne o stopy po erózie spôsobené dažďom a že hlboké pukliny na soche musia byť staré tisíce rokov.

Tieto zistenia potvrdzujú pradávny pôvod Sfingy a prispievajú k polemike medzi tradičnými egyptológmi, ktorí sa nemôžu zhodnúť na skutočnom veku tejto civilizácie. Do dnešného dňa sa nám zachovalo iba veľmi málo záznamov vladárov a tie, ktoré máme, sú uznávané len čiastočne. Turínsky papyrus a Galéria kartuší v chráme Osirisa v Abydose obsahujú mená faraónov, ktoré súčasní odborníci uznávajú.

Prvý z nich je legendárny kráľ Meni, zmienený na palete kráľa Narmera, ktorému sa prisudzuje zjednotenie Egypta okolo roku 3.000 pr.n.l. Je považovaný za zakladateľa prvej oficiálne historicky uznávanej dynastie. Ale tieto zápisy spoločne s tými, ktoré spísal kňaz Manehtó v roku 3.000 pr.n.l. vo svojej Histórii egyptskej civilizácie, pojednávajú o dávnejších udalostiach a ranejších vládcoch, ktorí ale neboli uznaní a sú považovaní iba za nerealistické mýtické postavy. Oni patria k Šemsu-Hor, nasledovníkom Hóra, božským predchodcom, osvieteným bytostiam, ktorí Egyptu vládli pred 13.900 rokmi a po nich nastúpili Dea-Ku, múdri muži, ďalší výnimoční monarchovia, ktorí podľa týchto spisov, vládli Egyptu 11.000 rokov pred nástupom faraónov, ktorých vláda trvala 30 dynastií. To znamená, že v Egypte existovala civilizácia už pred potopou sveta, behom predchádzajúceho cyklu zvaného atlantský a že v Zep Tepi zahájila s nazhromaždenými znalosťami ďalší cyklus. Okrem toho, to tiež vysvetľuje jeden zo sporov historikov, týkajúci sa zaradenia začiatku tejto civilizácie do roku 3.000 pr.n.l. Nikto nechápe, ako mohla byť veda, umenie, architektúra a hieroglyfické písmo okolo tohoto dáta tak rozvinuté a že ich v nasledujúcej epoche už nič výrazne nezdokonalilo.

ZÁVEROM…

Ťažko sa dá pochopiť, odkiaľ sa tak náhle vynorila Sakkára so svojimi pálenými tehlami, keramickými dekoráciami, harmonickými architektonickými detailmi, stĺpmi a pyramídami, ktoré prežili tisícročie. Je to to isté, ako keby naša súčasná civilizácia postavila raketoplán, bez toho, že by vôbec objavila lietadlo a naplánovala lety programu Gemini, ktoré dopravili človeka na Mesiac. Je jasné, že Egypťania zdedili znalosti predchádzajúceho atlantského cyklu a že ich najprv viedla kasta kňazov na vysokej duchovnej úrovni tak, ako to dokladajú spisy vladárov, ktoré sa nám dochovali. Tie tiež dokladajú, že Sfingu vytesali kňazi Školy mystérií Hórovho oka hneď po potope sveta v predynastickom období Egypta. Sfinga je ohromná socha vytesaná z jediného kameňa, ktorá mala odolať mnoho storočí. Jej symbolická podoba bola zvolená s tou najväčšou obozretnosťou, aby sa z nej mohli stať astronomické hodiny. Umiestnili ju priamo nad elektromagnetickým uzlom Zeme a jej postavenie odkazovalo na existenciu planetárnych síl na mieste, kde bola neskôr postavená Veľká pyramída. Orientácia jej očí na určitý bod na horizonte, kde vychádza slnko na deň rovnodennosti, pripomína význam brány Maat, ktorá sa otvára do kráľovstva Sokar v okamihu, kedy deň a noc trvajú rovnako.

V tomto vesmíre plnom kontrastov jedine prostredníctvom rovnováhy svetla a temnoty medzi jednotlivými extrémami duality môže byť objavená jednota. Toto zistenie človek získava tým, že sa zamýšľa nad dôsledkami svojich skutkov, ktoré zažil v jednotlivých reinkarnáciách. Musí nájsť cestu rešpektu a tolerancie, ktorá vedie ku kľudu a harmónii. Túto správu rozpráva každý chrám egyptskej civilizácie. Rozprávanie o ceste zdokonaľovania prostredníctvom prevteľovania vedúci k dosiahnutiu osvietenia bolo ich základným učením. Sfinga tiež potvrdzuje staroveký pôvod egyptskej civilizácie a začiatok Novej doby, Zep Tepi, pred 12.960 rokmi, kedy hviezdy súhvezdia Leva žiarili priamo pred jej očami. Sfinga vymedzuje cyklus kozmického roku, najdôležitejší cyklus pre ľudstvo. Potvrdzuje, že atlantská civilizácia skutočne existovala a že existuje vyšší poriadok vedomostí.

Zdroj: Škola mystérií Hórovho oka

Preklad z češtiny: ME

exkluzívne.cez.okno


VIDEO tejto časti nájdete na tejto adrese.


Súvisiace:

ŠEMSU HOR
http://www.cez-okno.net/rubrika/semsu-hor

Sfinga (Abu-Hol)
http://www.cez-okno.net/stitok/sfinga-abu-hol


Sekcie: 
júl 11, 2008 23:44 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top