Obrázok používateľa CEZ OKNO
Okom Boha Hóra 5 - Sakkára, krištáľový komplex

Sakkára je prvou manifestáciou vysoko rozvinutých znalostí, ktoré ovládali kňazi Školy mystérií Hórovho oka, ktorej trosky stoja dodnes. Bola tu postavená prvá pyramída na svete po potope sveta. Pri jej stavbe boli prvýkrát použité pravidelné kamenné bloky. V histórii prvé náboženské texty písané hieroglyfickým písmom boli vytesané do ich stien. Bol tu postavený ohromný podzemný komplex, 12 poschodí hlboký, s miestnosťami a chodbami ozdobenými prvými pálenými dlaždicami, ktoré človek vyrobil. V podzemných izbách bolo nájdených viac než 40.000 alabastrových mís, váz a hrnčekov. Na čo boli určené? Prečo vynaložili také úsilie, aby postavili tunely, izby a haly 30 m pod zemou? Ako tieto miestnosti osvetlili, aby dokázali vytvoriť celistvú keramickú dekoráciu jej stien? Prečo stojí na povrchu stavby z masívnych kamenných blokov, keď zdanlivo nemajú žiadny zmysel? Prečo by 4-miliónová spoločnosť vytesala viac než 1 milión ton kameňa, aby postavila tak architektonicky vytríbený komplex? Prečo toľko pracovali na rytinách, stĺpoch, reliéfoch a ďalších skvostných detailoch zdobiacich fasádu, keď sa vo vnútri nič neskrýva? Ako to, že sa tak vysoko vyspelá a nová technológia spojila s niečím, čo sa nedá racionálne vysvetliť?


IMHOTEP

Sakkára je jedným z najzáhadnejších miest Egypta. Jej história odkrýva tie najneuveriteľnejšie odpovede, za ktorými stojí všestranný génius a úžasný človek, ktorý nechal celý komplex navrhnúť a riadil jeho stavbu, architekt Imhotep, ktorého meno znamená „múdry muž prichádzajúci v miery“. Bol vysoko postaveným kňazom Školy mystérií Hórovho oka. V histórii ľudstva zohral významnú úlohu. Bol niečím ako ministerským predsedom, vezírom a kancelárom faraóna Džosera, ktorý vládol v 3. dynastii okolo roku 2.800 pr. n. l. Imhotep sa narodil 31. mája ako syn architekta Kanofera a jeho ženy Khreduonkh. Niekoľko sôch ho spodobuje ako prostého muža oblečeného v skromnom mníšskom rúchu. Je považovaný za otca architektúry, ktorý od dreva a páleného ílu prešiel k pravidelným kamenným blokom. Navrhol prvé stĺpy zdobené lotosovými kvetmi vytesanými do ich hlavíc. Používal tie najvytríbenejšie detaily a harmónia Sakkáry podtrhuje jeho majstrovstvo. Bol prvým filozofom v histórii ľudstva. Venoval sa rozjímaniu o základných koncepciách, napr. o priestore, čase, objeme, príčinách chorôb, existencii Boha a nesmrteľnosti. Sformuloval základné tézy egyptskej civilizácie, napr. o ceste mysle k bohyni Maat, k spravodlivosti, čestnosti, harmónii a rovnováhe.

Platón tvrdí, že príbeh o Atlantíde, ktorý rozprávali egyptskí kňazi Solónovi, pochádza z Imhotepovej doby. Bol tiež astronómom a astrológom a zostavil prvé systematické záznamy hviezdnej sféry a prvé mapy súhvezdí. Poznal precesiu rovnodenností a zmeny vekov používal k popisu štádií duchovného rozvoja egyptskej civilizácie. Ale boli to jeho liečiteľské schopnosti, ktoré premenili Imhotepa v poloboha. Iba 50 rokov po jeho smrti nechal faraón Menkaure postaviť na jeho počesť chrám, ku ktorému Egypťania poriadali púte a odohrávali sa tam zázračné vyliečenia. Gréci, ktorí študovali v Egypte a všetko premenovali, ho pomenovali Asklépios alebo Eskulap, aby zdôraznili jeho úspechy na poli medicíny. Tiež ho nazývali Hermes Trismegistos, čiže trojnásobne veľký, kvôli jeho filozofickému a fyzikálnemu nadaniu, vďaka ktorému odhalil, ako funguje vesmír.

ESKULAPOVO ŽEZLO

Imhotep bol prvý, kto zhromaždil informácie o tom, ako diagnostikovať a liečiť mnoho chorôb. Eskulapovo žezlo, dnešný symbol medicíny, bolo Imhotepovým žezlom moci. S jeho pomocou meral množstvo vitálnej energie, ktoré dokázal človek vyrábať vo svojom vnútri. Vďaka tomu zistil, ktoré neurálne centrum alebo čakru používa chorý na vytváranie energie a v akých bunkách sa nachádza elektromagnetická nerovnováha. Liečil tým, že zvyšoval frekvenciu vibrácií aury alebo osobného elektromagnetického poľa. Znovu uviedol do rovnováhy čakry, aby mohli produkovať vitálnu energiu, ktorá by uzdravila choré orgány. Liečil pravú príčinu chorôb. Na žezle dva hadi okružujú 7 čakier, neurálnych centier rozložených po tele, ktoré prijímajú a distribuujú energiu. Majú symbolizovať dva protismerné pohyby a elektrické polarity, ktoré utvárajú duálny vesmír. V ich strede je zvlnený stĺp tvorený pármi častíc s opačným nábojom, ktoré sa vzájomne neutralizujú. Toto je jediná cesta k dosiahnutiu osvietenia. Žezlo predstavuje kundaliní, životnú energiu prúdiacu chrbticou. Tieto znalosti odniesol čas, ale jeho tvar zostáva symbolom liečiteľstva.

Pri experimentoch, ktoré využívali tvar žezla ako elektrickú cievku, sa zistilo, že prejavuje záhadné vlastnosti. Keď je k nemu pripojený prúd, nie je možné zaznamenať žiadne silové pole, hoci sa odráža na všetkých frekvenciách a všetkých vlnových dĺžkach. Môže byť použité na vysielanie a príjem rádiových vĺn, pokiaľ sa jeho železné časti zoradia, akoby mali vysielať laserové signály. Eberský papyrus ukazuje, ako Imhotep spájal medicínu a mágiu. Jeho recepty a uzdravovacie zaklínadlá obsahujú modlitby a kúzla. Domnieval sa, že medicína nedokáže liečiť bez sily ukrytej v slovách. Jeho učenie sa tisícky rokov odovzdávalo tajne z generácie na generáciu. Je základom náuky gnostikov, templárov, iluminátov, rozekruciánov a slobodomurárov. Gréci toto vedenie označovali ako hermetické princípy. Imhotep ich budúcim generáciám zachoval na niekoľkých papyrusoch a tabuľkách. Jeden z nich, Kybalion, pojednáva o siedmich fundamentálnych silách vesmíru. Tvrdí, že vesmír existuje v mysli Boha a že každý človek je jednou z týchto myšlienok a sám je schopný uvažovať. Realita je veľký systém, v ktorom je všetko prepojené a má vedomie.

Imhotep bol tiež učiteľom. Učil písať hieroglyfy a tesať ich do kameňa a tak vznikali prvé náboženské texty v histórii. Je spájaný s Thothom, božským princípom alebo netérom, symbolizovaným mužom s hlavou ibisa, ktorý predstavuje slovo Božie zverené stvoriteľovi sveta. Nie je pochýb, že Imhotep bol veľmi významný človek. Čas z neho urobil mýtickú postavu spájanú s božskosťou a pridelil mu rôzne mená. Thoth, Merkúr, Kukulkan, Esculap, Hermes Trismegistos alebo ten, kto je trojnásobne veľký. Termín hermetika sa stal synonymom pre tajomné múdrosti, ktoré kedysi poznali kňazi Hórovho oka a ktorých jedným z prvých najvyšších kňazov bol práve Imhotep, múdry muž prichádzajúci v miery.

PYRAMÍDOVÉ POLE

Bol to Imhotep, kto rozhodol, kde bude postavená Sakkára, aby mohla správne plniť svoje mystické poslanie. Leží medzi 31° a 32° východnej dĺžky a 29° a 30° severnej šírky, čiže v miestach, kde boli v nasledujúcich 400 rokoch postavené iba egyptské pyramídy. Je to púšť ležiaca 14 km na juh od Káhiry, vedľa Memphisu, bývalého hlavného mesta Egypta. Najjužnejšie pyramídy ležia v Médúme, Hawáre a El-Láhúne a najsevernejšie v Abú Rawáši. Kamenná pláň siahajúca až do Gízy je 50 m nad hladinou rieky. To zaisťovalo, že podzemná voda nezaplaví podzemnú stavbu, ktorú mal Imhotep v pláne. V tejto oblasti sa nachádza 8 nižších pyramíd postavených behom 4., 5. a 6. dynastie.

Jeden z hlavných elektromagnetických uzlov planéty, kde sa koncentruje telurická energia, môže byť najlepšie využitý na rozvibrovanie kamennej masy. V tomto bode dochádza k najsilnejšiemu elektromagnetickému javu na planéte. Nachádza sa tu jedna z čakier planéty a prechádza tadeto telurický prúd, negatívny zemský náboj nesúci vitálnu energiu. Hlavná spojnica tzv. Liových línií môže vo veľkej kamennej mase bohatej na krištále kremíka vyrobiť behom vibrácií negatívnu statickú energiu, ktorá je výsledkom trenia molekúl. Atmosféra sa nabije pozitívnym prúdom v sile 500 voltov na m2, čo je 5x viac než priemerná hodnota. Toto miesto na planéte dokáže zvýšiť energetické pôsobenie Imhotepovej pyramídy. Umiestnenie Sakkáry bolo dôležité pre využitie pyramídy ako elektrického kondenzátoru, ktorý ako nejaká anténa ukladá pozitívnu energiu atmosféry do kremíkových krištáľov v žulových doskách, ktoré kedysi pokrývali jej povrch.

TÁ, KTORÁ OTVÁRA A UKAZUJE CESTU

Sakkára v preklade znamená „tá, ktorá otvára a ukazuje cestu“. Jej symbolom je šakal, ktorý vyvádza tých, ktorí sa stratili v púšti späť do úrodných oblastí, k domovom civilizovaného človeka. Z diaľky bolo možné bielu pyramídu pozorovať cez dlhý múr postavený z ohromných žulových blokov zdobených reliéfmi a prekladmi, ktorý vyžadoval ďaleko náročnejšiu stavbu než samotná pyramída. 130.000 ton žuly z Tury vytvorilo vysoký a zvláštny múr, ktorý uzatváral 15 hektárový komplex a ochraňoval ho pred vonkajším chaosom. Mal obdĺžnikový tvar a bol orientovaný presne v severojužnom smere paralelne s tokom Nílu. Múr bol 10 metrov vysoký, teda približne asi ako moderná štvorposchodová budova. 550 metrov dlhá v severojužnom smere a presne polovicu tejto dĺžky, 275 metrov, mala v západovýchodnom smere.

Tento múr je prvým prvkom Imhotepovho kvantového stroja v Sakkáre. Celý komplex bol veľkým elektronickým okruhom zloženým z kameňa ohromného objemu. Múr fungoval ako elektromagnetický pás, ktorý izoloval komplex a zároveň uzavieral a chránil okruh. Nepotreboval elektrické káble, len veľké množstvo kremičitých krištáľov v molekulách kameňov. Žula z Tury, neďalekého lomu, obsahuje vysoké množstvo kremíku. Kremík organizuje svoje molekuly do tetraédrov, čo je jeden z piatich základných tvarov, do ktorého sa zoskupuje hmota. Tetraéder je jedným z Platónskych telies. Vibrácie planéty spôsobujú trenie medzi plochami tetraédrov a vyrábajú tak elektrický náboj. 85.000 m3 žulového muriva obsahuje vysoké množstvo kremíku, ktorý dokáže vyrobiť silné silové pole, konštantnú rádioelektrickú vlnu. Múr je súčasťou komplexu slúžiaci k zachycovaniu energie. Jeho centrom bola 66 metrov vysoká stupňovitá pyramída, ktorá sa týčila nad celým komplexom. Múr má neuveriteľnú podobu. Rôzne sa ohýna a vytvára bašty a portály v pravidelných intervaloch. Vertikálne reliéfy rámujú portály, ktoré celku dodávajú krásu a pravidelnosť a vyvolávajú pocit harmónie v takmer ultramodernom architektonickom štýle. Múr má cimburie, na ktoré sa dá vystúpiť po pravidelne rozmiestnených schodištiach. Odtiaľ si človek môže prezerať okolitú krajinu a pozorovať impresívnu stupňovitú pyramídu.

Nie je to iba prvé monumentálne dielo človeka vypracované v kameni. Okrem toho má niekoľko architektonických detailov, ktoré ukazujú majstrovstvo a znalosti, ktoré neskôr zdedila egyptská civilizácia. Nájdeme tu 15 identických brán, ale iba jedna má skutočné dvere. Tá, ktorá stojí v severovýchodnom rohu. Za dverami sa ukrýva úzka chodba, ktorou mohol do Sakkáry v jednom okamihu vstúpiť iba jeden návštevník. Cesta k duchovnému zdokonaleniu je individuálna a neprenosná. Nikto sa nemôže zdokonaľovať za niekoho iného. Preto do Sakkáry mohli ľudia vstupovať iba po jednom.

Tak vysoký múr, 14 falošných vstupov a iba jeden skutočný, to všetko naznačuje, že táto stavba bola navrhnutá k obranným účelom. Napriek tomu Sakkára nikdy nemala vo svojom jedinom vchode vsadené dvere. Tunajšia technológia blokovala vstup duševne obmedzeným osobám, tým s negatívnou osobnou aurou. V dlhej chodbe a v galérii tvorenej 48 stĺpmi zvyšovalo silné silové pole pocity návštevníka. Pokiaľ sa v ich srdci ukrývali nenávisť, strach alebo neistota, ich zvyšujúca sa úzkosť im zabraňovala vstúpiť. Len tí, čo mali čisté srdce, mohli vstúpiť do Sakkáry, keď tu sídlila Škola mystérií Hórovho oka. Veľkú galériu tvorí 48 stĺpov. Ich ezoterický tvar zodpovedá tvaru ľudskej DNA. 20 párov stĺpov tesne stojacich pri stenách je nastavených v smere slnečného svitu, na energetickej ose dvojitej špirály molekúl. 4 páry stĺpov v priečnej hale na konci symbolizujú dodatočnú kapacitu, ktorá oddeľuje človeka od zvieraťa a umožňuje mu zhromažďovať, analyzovať a získavať informácie. Tieto vytvarované stĺpy, vysoké 7 metrov, boli rozmiestnené podľa architektonických princípov, ktoré o tisíce rokov neskôr zopakovali Gréci v Partenónu. Stĺpy majú tvar papyrusového zvitku. Telo každého stĺpu je zľahka konvexné a hore sa zužuje, aby sa zdôraznila jeho vertikálna poloha a zamedzilo sa tomu, aby sa pri pohľade z diaľky javilo ako skrútené. Reštaurátor Sakkáry, Jean-Philippe Lauer, tiež zistil, že vzdialenejšie stĺpy sú od seba viac vzdialené, čo umocňuje dojem perspektívy a budí ilúziu ďaleko väčšej galérie.

Skrz galériu sa dostaneme do priečnej haly s 8 stĺpmi spojenými s kamennými modulmi, ktoré rámujú vstup na veľké Nádvorie hadov. Pri pohľade na sever sa nám krásne odkryje stupňovitá pyramída. Nádvorie bolo pôvodne obohnané vysokými múrmi s prepracovanými reliéfmi, predstavovali niky v podobe dverí. Tento motív sa potom často opakoval na jednej zo stien egyptských hrobiek. Dvere boli doplnené horizontálnym vlysom ozdobeným kobrou. Tento posvätný had symbolizoval svojim dvojklanným jazykom a dvojakými pohlavnými orgánmi dualitu. Tiež má symbolizovať vôľu zmeniť svoju existenciu, vydať sa dobrovoľne na cestu vývoja a činiť svoje vlastné rozhodnutia. Je zdrojom a pôvodcom pohybu.

HEB-SED

Na tomto nádvorí sa konalo mnoho obradov. Najmä so žiakmi školy. Ale raz ročne sem prišiel i faraón, aby ho znovu korunoval najvyšší kňaz Hórovho oka a nasadil mu červenobielu korunu, symbolizujúcu moc nad celým Egyptom. A v 30. roku jeho vlády sa konal opakovaný obrad zvaný Heb-Sed, pri ktorom faraón obehol Nádvorie hadov odetý do emblémov svojej moci, aby sa očistil a dokázal svoju silu vládnuť fyzickému svetu.

Južná stena nádvoria bola fasádou južnej hrobky, falošnej kaplnky z tvrdého kameňa s klenutým stropom. Jej hlavnou funkciou bolo zakryť jeden z dvoch vstupov do podzemného komplexu. V kaplnke je malá miestnosť s vertikálnou šachtou vedúcou do podzemného komplexu, ďaleko od vstupu do pyramídy. Tieto vykopávky odhalili pôvodné schodisko vedúce do podzemného komplexu. Dve vertikálne vstupné šachty, jedna v pyramíde a druhá v južnej kaplnke, boli nájdené zablokované guľatými žulovými doskami vážiacimi viac než 10 ton. Kaplnka na povrchu bola len falošnou fasádou.

Skutočný život sa v Sakkáre odohrával pod zemou. Z tohoto vstupu v južnej hrobke môžeme pokračovať do podzemných miestností a galérií a do tunelu, ktorý končí presne pod stĺpovou vstupnou galériou. Plán komplexu vyzerá ako počítačový procesor. Sakkára bola prvým experimentom s tvarom pyramídy, ktorý mal byť využitý na zlepšenie kvantovej technológie, ktorá mala napomôcť urýchleniu procesu duchovného zdokonaľovania žiakov Školy mystérií Hórovho oka.

V nasledujúcich 400 rokoch bolo postavených asi 100 pyramíd rôznych tvarov, veľkostí a materiálu, dokým nebol ich tvar vylepšený a nebola postavená Veľká Cheopsova pyramída. Znalosti zdedené od obyvateľov Atlantídy, ako premeniť masívne pyramídy v kvantové stroje vyrábajúce vlniace sa stacionárne stĺpy energie, zvyšovali vibračnú frekvenciu žiakov. Zvyšovala sa tiež ich vitálna energia, mentálna sila a prebúdzali sa v nich nové zmysly, napr. telepatia a schopnosť vnímať auru ostatných ľudí. To umožnilo vedomiu, aby sa povznieslo nad čas a videlo reťazec reinkarnácií, ktorými prechádza.

Na Nádvorí hadov, na strane, kde vychádza slnko, stále stoja tri stĺpy, ktoré tvorili stred kráľovského chrámu, budovy, ktorú faraón a kňazi využívali behom obradu Heb-Sed. Z tejto budovy vedie zakrivená stena na obdĺžnikové nádvorie, kde sa konali obrady Heb-Sed a ktoré je postavené paralelne s centrálnym nádvorím komplexu. Jeho steny obklopujú dve paralelné série falošných kaplniek. Sú z tvrdého kameňa a majú nádherne vypracovanú fasádu. Každá séria bola tvorená 13 kaplnkami z masívneho kameňa. Ich steny ale vo vnútri neukrývajú žiadny užitočný priestor, sú len scénografickou a skvelo remeselne riešenou fasádou plnou vytríbených architektonických detailov. Ich tvar maskoval skutočný účel komplexu a tiež zložitú sieť podzemných miestností a tunelov navrhnutých ako obrovský elektronický okruh na výrobu elektromagnetického víru. Pred každou falošnou kaplnkou sa nachádzala kľukatá a úzka cestička vedúca do malej svätyne, v ktorej boli pravdepodobne umiestnené symbolické reprezentácie egyptských vzdelávacích síl Božskej deviatky. Vonkajšie steny boli ozdobené reliéfmi falošných okien a dverí, falošnými drevenými plotmi a stĺpmi v tvare flauty. Všetko bolo ale iba vytesané do kameňa.

Na sever od nádvorí falošných kaplniek, smerom k východnej strane stupňovitej pyramídy, sa nachádzajú Severný a Južný dom, dve väčšie, ale tiež falošné budovy. Južný dom má valcovité stĺpy s hlavicami v tvare lotosového kvetu, ktorý je symbolom Horného Egypta. V úzkej chodbe nájdeme najstaršie nápisy na múre na svete písané hieratickým písmom a komentujúce faraóna Džosera, ktoré tu vytesali návštevníci behom vlády 18. dynastie. Severný dom má stĺpy so symbolmi papyrusov, ktoré sú atribúty Dolného Egypta, delty a severu zeme. Behom obradu Heb-Sed tu faraón obdržal červenú korunu, ktorá predstavovala jeho autoritu nad týmto územím. Medzi Severným domom a posmrtným chrámom Džosera bol objavený tzv. Serdab, malá kaplnka s dvoma dierami v jednej zo svojich stien. Nimi sa dívala von na nádvorie, sediaca socha faraóna Džosera a vdychovala osviežujúci severný vánok. Táto socha s čelenkou na hlave a stratenými sklenenými očami je prvým trojrozmerným spodobením egyptského monarchu v životnej veľkosti, ktoré sa zachovalo do súčasnosti. 4000 rokov pozorovala údiv návštevníkov nad podivnými stavbami v Sakkáre, ktoré mali za úlohu chrániť mocný kvantový stroj. Načúvala teóriám, ktoré tvrdili, že Džoser Sakkáru nikdy nevyužil ako svoju hrobku.

Vedľa stoja trosky chrámu prináležiaceho k pyramíde. Chrám mal iba jeden vchod orientovaný na východ, ktorý viedol spleťou úzkych chodieb k otvoreným nádvoriam, na jednom z ktorých sa nachádzal vstup do skutočnej Sakkáry ukrývajúcou sa hlboko pod zemou. Na tomto nádvorí sa ukrýva hlavný vchod do podzemnej časti. Spojenie chrámu s pyramídou bolo využité i pri stavbe ďalších pyramíd. Sakkára bola opustená na konci veku Býka a začiatku veku Barana okolo roku 2.320 pr. n. l., kedy bola postavená Cheopsova pyramída. Informácie o prístupe do podzemných miestností a tunelov odniesol čas. Kamene z jej stien boli využité pre stavbu ďalších budov.

Mnoho šľachticov z neskoršej doby si nechalo na tomto svätom mieste postaviť hrobku. Dnes sa Sakkára považuje za pohrebisko a pôvodný komplex za Džoserovu hrobku. Behom vlády 26. dynastie, na sklonku egyptskej civilizácie, nikto netušil, že pripojený chrám ukrýva vstup do hlavnej miestnosti. Faraón prikázal vykopať hlboký tunel do južnej steny pyramídy, pretože sa domnieval, že vstup leží tam. Prerazili tvrdý kameň a na mieste nechali stĺpy, aby sa tunel nezrútil. Nakoniec sa prekopali až do hlavnej miestnosti, prázdneho priestoru, 12 poschodí hlbokého a vo vnútri pyramídy objavili vertikálnu šachtu s obeliskom. Tak zistili, že pôvodný vstup bol v skutočnosti zo severnej strany pyramídy a mohli začať preskúmavať celý komplex podzemných galérií.

3 FÁZY STAVBY PYRAMÍDOVÉHO KOMPLEXU

Sakkára bola postavená v 3 fázach, ktoré navrhol Imhotep. Jednotlivé fázy umožňovali, aby komplex rástol pozvoľna a pyramída expandovala ako ľudské telo.

Prvá fáza začala konštrukciou chrbtice komplexu, vertikálnej šachty pyramídy, ktorá sa vnára do hĺbky 30 metrov a je 12 poschodí vysoká, čo predstavuje 50% z celkovej výšky pyramídy. Potom stavitelia vykopali stovky metrov tunelov a tiež miestnosti a galérie, fundamentálnu časť systému.

Behom druhej fázy postavili nad podzemným komplexom malú stupňovitú pyramídu. Jej objem a váha presne zodpovedali 50% z navrhnutej pyramídy. Predstavovala iba polovicu z celkových zdrojov a snáh. Vďaka nej mohli dočasne využívať jej potenciál behom ďalšej fázy konštrukcie. Elektrický náboj produkovaný malou pyramídou bol využívaný na nabíjanie elektromagnetických ciest, ktoré uľahčovali presun materiálu potrebného na dokončenie komplexu. Od prednej časti pyramídy v pravidelných vzdialenostiach umiestňovali piliere zvané džed, ktoré prenášali náboje negatívnych iontov vyrobených vibrujúcou masou. Každý pilier mal na sebe upevnené dve vertikálne cievky tvorené zlatým drôtom omotaným okolo dreva. Primárna cievka sa nachádzala v jeho spodnej časti a sekundárna cievka v časti hornej. Pilier bol zasadený do jamy vyplnenej látkou namočenou v slanej vode, ktorá umožňovala skvelý kontakt so zemou. Kňaza s vysokou hladinou vedomia požiadali, aby pomocou vysokej energie svojej mysle obrátil prúd iontov k prvému pilieru. Potom sa elektrický náboj šíril postupne z jedného piliera na druhý a vytváral elektromagnetické pole zo Sakkáry až do Tury, ležiacej pri Níle, a v dosahu malej pyramídy, kde sa nachádzali lomy v ktorých sa ťažila žula bohatá na kremík. Žulové dosky stačilo umiestniť pred posledný pilier, kňaz na ne poklepal svojim žezlom a vyvolal v ich kremíkových molekulách rovnaký negatívny náboj. Obidva negatívne náboje sa vzájomne odpudzovali a kamenný blok levitoval. Podobný princíp využíva dnes moderný japonský vlak, ktorý sa vznáša nad silným elektromagnetickým poľom, ktorý má rovnakú polaritu ako vlak.

Pomocou tejto elektromagnetickej prepravnej linky mohli stavitelia ľahko presúvať kamene, ktoré potrebovali na tretiu fázu stavby. Museli premiestniť 425.000 ton kameňa, aby zväčšili pyramídu a 135.000 ton turskej žuly, aby dokončili ochranný múr.

Jednotlivé fázy im umožňovali čiastočne využívať vyrábanú energiu a zvýšiť ju o 50%, keď bola dokončená Veľká pyramída. Celková sila zaisťovala elektromagnetickú cestu až do Médúmu, ktorý leží na pol cesty medzi Sakkárou a lomami červenej žuly v Hornom Egypte. Tieto technológie založené na princípoch kvantovej mechaniky prijali Egypťania od obyvateľov Atlantídy a súčasní vedci k nim ešte len začínajú znovu prenikať.

NABUDÚCE…

V ďalšej lekcii budeme pokračovať v analýze Sakkáry. Prezrieme si usporiadanie a zamyslíme sa nad účelom podzemného komplexu, ktorý bol postavený, aby slúžil ako silný kvantový stroj, ktorý urýchľoval vývoj žiakov. Pri rozoberaní tejto kvantovej cesty k osvieteniu mysle zistíme, že tento evolučný proces vyučovalo niekoľko rôznych učiteľov. Jedným z nich bol Ježiš. Tvrdil, že ak sa vydáme po ceste svetla a lásky, dokážeme ďaleko väčšie veci. Odkazoval tak na využitie atomických čiastočiek svetla, tachyónové energie, kreatívne sily, ktoré usporiadali vesmír. Tisíce rokov pred Kristom múdri kňazi Hórovho oka využívali tú istú silu na urýchlenie rozvoja svojich žiakov v Sakkáre. Stavali masívne pyramídy, kvantové stroje produkujúce vlniace sa energetické stĺpy, pomocou ktorých zvyšovali frekvenciu vibrácií svojich žiakov. Postavili centrum komunikácie s vyššími dimenziami, ktoré umožňovalo žiakom overiť si cestu k osvieteniu, získať informácie od rozvinutejších stvorení a vyšších učiteľov. Vo fyzickom svete využívali elektromagnetické pole a supravodivosť rôznych materiálov pri stavbe svojich chrámov, ktoré sú dodnes živými knihami Školy mystérií Hórovho oka.

Zdroj: Škola mystérií Hórovho oka

Preklad z češtiny: ME

exkluzívne.cez.okno


VIDEO tejto časti nájdete na tejto adrese.

Sekcie: 
august 30, 2008 23:46 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top