Obrázok používateľa CEZ OKNO
Osteoporóza a fakty, ktoré vám lekár asi nepovie

Máte sklon k osteoporóze a lekár vám odporúča zvýšený príjem vápnika v podobe mliečnych výrobkov alebo vo forme doplnkov? Nepočúvajte ho, mýli sa! Zvýšeným príjmom vápnika osteoporóze nepredídete, naopak si ju len privoláte.


Tento článok je pomerne dlhý pretože podrobne opisuje rozoberanú problematiku. Postupne sa v prvej časti budeme zaoberať nasledovnými oblasťami:

 


Osteoporóza a starnutie
Zrýchlená výmena kostného tkaniva
Ako estrogén ovplyvňuje metabolizmus kostí
Vápnik je príčinou nedostatku vápnika
Nízka hustota kostí ako prevencia osteoporózy
Dôkazy teórie o zvýšenom vápniku a osteoporóze

 

Osteoporóza a starnutie

Čím ste starší, tým väčšiu mate šancu ochorieť na osteoporózu, ktorá v podstate je o starnutí. Pacienti s osteoporózou mali pôvodne tiež silné a zdravé kosti, tak ako každý iný.

Osteoporóze teda nie je o neschopnosti vybudovať silné kosti, ale o ich predčasnej degenerácii.

Čo teda spôsobuje túto predčasnú degeneráciu?

Nejaká príčina viedla k tomu, že osteoporotické kosti zdegenerovali viac ako kosti zdravé u ľudí porovnateľného veku. Presnejšie povedané, kosti zostarli rýchlejšie. Ide teda predčasné starnutie kostí a nie nutne o chorobu.

Všetky orgány v tele starnú. Bunky v nich sa pravidelne počas života obnovujú. Staršie odumrú a nové ich nahradia. Existuje však limit koľko krát sa bunka dokáže zreplikovať. Po dosiahnutí svojho limitu sa už ďalej nedelia. Vtedy daný orgán zostarne.

Je to podobné ako s pokožkou. Keď je dostupných menej nových buniek, ktoré by nahradili staré a dehydrované, pokožka zvráskavie.

Všetci tiež vieme o tom, že ak sa vystavíme nadmernému slnečnému žiareniu, budeme vyzerať starší o čosi skôr. To preto, lebo slnko poškodí bunky vo vrchných vrstvách pokožky a tie musia byť nahradené novými.

No a čím viac k takémuto nahradeniu buniek dochádza, tým skôr sa vyčerpá ich reprodukčná schopnosť. Zrýchlené starnutie je teda o zvýšenom „obrate“ buniek, kde staré poškodené sú nahradzované novými.

 

Zrýchlená výmena kostného tkaniva

Postupne sa dostávame k otázke, že čo spôsobuje rýchlejšiu obmenu buniek kostného tkaniva. Medzi vedcami na kostné tkanivá je všeobecne známe to, že ženský hormón estrogén má ochrannú funkciu. Pokiaľ ho má telo dostatok, riziko osteoporózy je oveľa nižšie.

Preto aj šanca ochorením na toto ochorenie je 3 krát vyššia u žien, keďže s menštruačným cyklom hodnota estrogénu každý 4. týždeň výrazne klesá. Počas tej doby sú kosti menej chránené.

V prípade žien po prechode, hodnota estrogénu je permanentne nižšia, preto aj riziko osteoporózy sa v danom období výrazne zvyšuje.

Tuto by sa ešte žiadalo dodať, že aj keď je estrogén ženský pohlavný hormón, majú ho aj muži. U nich však prevláda testosterón, kým u žien je tomu naopak.

Ak by sme presne vedeli ako estrogén chráni pred predčasným starnutím kostí, vedeli by sme aj ako jeho nedostatok osteoporózu podporuje. Preto sa následne sústredíme na zodpovedanie tejto otázky.

 

Ako estrogén ovplyvňuje metabolizmus kostí

Estrogén spomaľuje tak vstrebávanie vápnika do kostí, ako aj jeho vyplavovanie. Pre absorpciu vápnika je vyžadovaná aktivita buniek nazývaných osteoblasty.

Osteoblasty sú tiež zodpovedné za vytváranie kostnej matrice do ktorej sa ukladá vápnik.

Na druhej strane, pre vyplavovanie vápnika z kostí je vyžadovaná aktivita buniek zvaných osteoklasty.

V prípade, že sa do kostí vstrebe viac vápnika, napríklad v dôsledku nedostatku estrogénu, zvýši sa aktivita tak osteoblastov, ako aj osteoklastov. Problém tu však je to, že v procese vytvárania kostnej matrice 50 až 70% osteoblastov zahynie.

Čím viac je stimulovaná aktivita týchto buniek, tým viac ich aj zahynie. A keďže estrogén spomaľuje vstrebávanie vápnika, zároveň tým zabraňuje úhynu osteoblastov.

V prípade, že konzumujete zvýšené množstvo vápnika po celý váš život, obmena osteoblastov je rovnako zvýšená. Mnohým ľuďom sa prostredníctvom zvýšeného príjmu vápnika úspešne podarí zvýšiť hustotu svojich kostí.

To je aj dôvodom, prečo priemerná hustota kostí je vyššia u obyvateľov krajín s vysokou konzumáciou mlieka.

Takýto „úspech“ však býva len dočasný. Keďže počet koľkokrát sa bunky môžu rozdeliť je konečný, táto ich reprodukčná schopnosť sa vyčerpá oveľa skôr. Po jej vyčerpaní bude množstvo nových dostupných osteoblastov nedostatočné.

A keďže len osteoblasty dokážu vytvárať nové kostné tkanivo, jeho ďalšia tvorba sa logicky tiež zníži. To však neplatí o osteokastoch podieľajúcich sa vyplavovaní vápnika z kostí. Za bežných okolností nastávajú obe procesy súčasne – tvorba nového kostného tkaniva s ukladaním vápnika i jeho vyplavovanie z kostí.

Teraz už zrejme tušíte, kde je pes zakopaný…

V dôsledku nedostatku osteoblastov sa jeden proces spomalil, no druhý nie. V nedostatočne novovytváranej matrici začnú vznikať póry. No a po čase sa dopracujete k ochoreniu zvanom osteoporóza.

 

Vápnik je príčinou nedostatku vápnika

Znamená to teda, že samotný vápnik je príčinou osteoporózy?

Je to ironické, ale áno – vápnik je zodpovedný za svoj vlastný nedostatok. To však platí len v prípade, ak je jeho príjem dlhodobo privysoký.

Tak ako pri ostatných mineráloch, telo za normálnych okolností ich absorbuje z jedla len toľko, koľko potrebuje. V priemere iba približne 200 mg vápnika je absorbovaných denne do krvi.

A to bez ohľadu na to, či konzumujeme 300 alebo 700 mg. Dokonca aj vtedy keď užívate dodatočných 1200 mg v podobe doplnkov.

Preto, aby telo prijalo optimálne množstva vápnika, sa miera jeho absorpcie so zvýšeným príjmom znižuje.

Avšak v prípade ak ho konzumujete príliš veľa, miera jeho absorpcie sa nedokáže znížiť dostatočne na to, aby tento zvýšený príjem kompenzovala. Z príjmu nad 1500 mg vápnika sa asi 5% stále vstrebe do krvi. Tu sa potom sa natíska ďalšia otázka:

 

Čo vaše telo s nadbytočným vápnikom robí?

Nadbytočný vápnik sa jednoducho ukladá do kostí a to z jednoduchého dôvodu. Telo si veľmi prísne stráži hladinu vápnika v krvi.

Svaly dokážu fungovať len vtedy, ak sa vápnik z nich dokáže dostať von. To by nebolo možné v prípade, ak by bola jeho hladina v krvi privysoká. Dokonca by to mohlo byť aj smrteľné, keďže dýchanie si vyžaduje svalovú činnosť.

Pre záchranu vášho života je nadbytočný vápnik ešte pred samotným konečným vylúčením z tela okamžite premiestňovaný z krvi do kostí.

Za normálnych okolností sa v krvi nachádza približne 500 mg vápnika. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou úrovňou je iba 26% vďaka trom hormónom, ktoré sa starajú o túto rovnováhu.

Po tom, čo bol nadbytočný vápnik premiestnený do kostí, dva z uvedených troch hormónov stimulujú jeho následné vyplavovanie z kostí von. Tretí hormón stimuluje odplavovanie vápnika do moču.

 

 

Prečo kosti nedržia nadbytočný vápnik ale sa ho zbavujú?

Podľa tradičnej doktríny dokážeme zabrániť osteoporóze tým, že si kosti „pred-zásobíme“ dostatočným množstvom vápnika na staré kolená.

Alebo aj inak povedané, že „Čím viac vápnika sa nachádza v kostiach, tým dlhšie potrvá, kým sa vyprázdnia.“

Bolo by to jednoduché riešenie v prípade, že by si kosti tento extra vápnik aj podržali. Bohužiaľ tomu tak nie je…

Naše kosti sú vybudované na základe plánu, presne tak, ako napríklad dom. Obsah vápnika v nich má byť presne podľa plánu. Rovnako ako nahádzanie extra tehál do vašej obývačky neurobí váš dom silnejším, tak nahádzanie extra vápnika do kostí ich neurobí pevnejšími.

Ak chcete nerušene sledovať televízor alebo v dome poupratovať, musíte nadbytočné tehly vyhádzať von. Preto aj nadbytočný vápnik z vašich kostí sa skôr či neskôr vyplaví.

Pre zachovanie tejto umelo zvýšenej hladiny vápnika vo vašich kostiach potom musíte denno-denne prijímať nadbytočný vápnik v strave. Avšak bez ohľadu na to, koľko mlieka vypijete alebo doplnkov skonzumujete (prípadne žiadne), vaše kosti budú v 70-ke obsahovať menej vápnika ako v 30-ke.

Problémom tu je to, že všetok ten nadbytočný vápnik je spracovávaný osteoblastami a osteoklastami. Ak ste napríklad absorbovali denne do krvi 400 mg vápnika namiesto 200 mg, potom tieto bunky za 40 rokov museli spravovať o 2,9 kg vápnika viac ako za normálnych okolností.

No a keďže osteoblasty majú rýchlejšiu mieru úhynu a obnovy ako osteoklasty, ich následný nedostatok v čase staroby vám začne v matriciach kostí vytvárať diery a póry.

Podobný efekt na osteoblasty majú aj privysoké dávky vitamínu A, zvýšené hladiny kortizolu alebo užívanie kortikosteroidov. Všetky predčasne vyčerpajú kapacitu tvorby nových osteoblastov.

Naopak, pri nižšom príjme vápnika kosti starnú pomalšie. Dokonca pri pokusoch na myšiach sa znížený príjem vápnika počas dospievania ukázal ako účinný pre spomalenie starnutia a posilnenie pozdĺžneho rastu ich kostí.

 

Čo z toho teda pre nás vyplýva?

Áno, nadmerným prísunom vápnika si dokážete zvýšiť hustotu kostí. Avšak si tým aj skôr vyčerpáte ich kapacitu.

Áno, vysoká hustota kostí znamená silnejšie kosti. Dočasne. Silnejšie kosti ale automaticky neznamenajú aj kosti zdravšie.

Podobne ako kulturisti majú silnejšie svaly, nie však zdravšie svaly. Pravdu povediac, ako starnú, problémy s ich svalmi len pribúdajú. Presne to isté platí aj pre kostiach. Čím viac sa urýchli starnutie, tým skôr sa vyčerpá ich schopnosť znovuobnovovania sa.

Preto v krajinách, kde je najvyššia priemerná hustota kostí, je aj najvyšší výskyt zlomenín bedrových kĺbov.

 

Nízka hustota kostí ako prevencia osteoporózy

Je teda nízka hustota kostí prevenciou neskoršej osteoporózy?

To závisí od dôvodu prečo je hustota nižšia. Pokiaľ je tomu v dôsledku celoživotného mierne zníženého prísunu vápnika, potom áno.

Dokonca aj v prípadoch, keď je prísun vápnika veľmi nízky, stále nedôjde k jeho nedostatku pri ukladaní do kostnej matrice. Jediný rozdiel bude ten, že kosti nezostarnú predčasne a súčasne nebudú obsahovať málo vápnika.

Na druhej strane, ak je hustota kostí nízka preto, lebo bola vyčerpaná regeneračná schopnosť osteoblastov, tak potom nie, nízka hustota nebude pôsobiť preventívne na osteoporózu.

V tomto prípade sa v matriciach kostí vyskytujú póry, ktoré neobsahujú žiaden vápnik.

Pre zhrnutie – hustota kostí môže byť nízka vo veľmi silných a zároveň aj v oslabených kostiach. Preto tento fakt tak často mätie i mnohých výskumníkov.

 

Dôkazy teórie o zvýšenom vápniku a osteoporóze

Vápnik vo forme doplnkov stravy, prípadne konzumácia mlieka majú len dočasný „pozitívny“ efekt na mineralizáciu kostí, no nepriaznivé dôsledky z dlhodobého hľadiska.

Ako už bolo spomenuté, pri zvýšenom prísune vápnika naozaj dôjde k zvýšeniu ich hustoty a teda aj k ich sile. To je aj dôvodom prečo hustota kostí je najvyššia práve v krajinách s vysokou konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov.

To však z dlhodobejšieho hľadiska nič neznamená. Jediné čo to potvrdzuje je to, že zo začiatku je hustota kostí naozaj o niečo vyššia.

 

Existuje na to aj nejaký dôkaz?

Áno, existuje. V porovnaní s ostatnými potravinami, len mlieko (prípadne doplnky) je možné konzumovať v tak veľkej miere na dennej báze, aby to dokázalo zvýšiť priemernú dennú absorpciu vápnika do krvi.

Vo väčšine západných krajín dokonca existuje tradícia vysokej konzumácie mlieka a mliečných výrobkov. Tiež však existujú mnohé vedecké štúdie dokumentujúce výskyt zlomenín bedrového kĺba podľa krajín.

Ak je teda pojítko medzi zvýšeným príjmom vápnika a osteoporózou, potom tá by mala byť najvyššia práve v krajinách s vysokou konzumáciou mlieka.

 

Pozrime sa teda na štatistiku…

V Grécku sa medzi rokmi 1966 a 1977 priemerná konzumácia mlieka zdvojnásobila (v roku 1985 bola ešte vyššia) a na počudovanie sa zdvojnásobil aj výskyt osteoporózy.

V Hong Kongu sa za rok 1989 skonzumovalo dva krát viac mlieka ako v roku 1966 a výskyt osteoporózy sa za rovnaké obdobie strojnásobil. V súčasnosti je ich úroveň konzumácie mlieka na takmer rovnakej úrovni ako v Európe, podobne ako úroveň výskytu osteoporózy.

Je to úplne jednoduché: tam kde je vysoká konzumácia mlieka, je aj vysoký výskyt osteoporózy.

V porovnaní s ostatnými krajinami je najvyššia úroveň konzumácie mlieka vo Švédsku, Fínsku, Švajčiarsku a Holandsku (približne 300 až 400 kg na obyvateľa za rok). Rovnako výskyt osteoporózy v týchto krajinách vyletel do výšin.

Ďalšími príkladmi sú Austrália, Nový Zéland a USA. V týchto krajinách je konzumácia mlieka 3 krát vyššia ako v Japonsku a súčasne výskyt zlomenín bedrových kĺbov je vyšší 2,5 krát.

V skupinách obyvateľstva USA, ktoré konzumujú menej mlieka, ako napríklad Američania mexického alebo afrického pôvodu, je aj takmer dva a pol krát nižší výskyt osteoporózy v porovnaní s bielymi Američanmi.

A nie, to nie je z dôvodu genetických odlišností.

U obyvateľstva európskeho pôvodu v Čile a Venezuele, ktorí konzumujú menej mlieka je v porovnaní s USA, Fínskom, Švédskom a Švajčiarskom výskyt zlomenín bedrových kĺbov nižší viac ako 3 krát.

Číňania konzumujú veľmi málo mlieka, len čosi okolo 8 kg na obyvateľa za rok. A div sa svet, výskyt zlomenín bedrových kĺbov je u nich jeden z najnižších na svete! U čínskych žien je to až 6 krát menej v porovnaní s USA, kde konzumujú 254 kg mlieka na obyvateľa za rok.

 

Štatistické bonbóny na záver

V ostatných krajinách, kde sa mlieko pije len veľmi zriedka, ako napríklad v Kongu, Guinea alebo Togu (6 kg za rok) je osteoporóza extrémne zriedkavým ochorením.

No a v takej Libérii, Laose alebo Kambodži pijú mlieka ešte menej. Priemerne na osobu je to len 1 až 3 kg za rok. Tam o osteoporóze a vekom podmienených zlomeninách bedrových kĺbov ani nepočuli…

 

- pokračovanie -

www.4.waisays.com

Obrázok: www.freedigitalphotos.net

Zdroj: http://www.badatel.sk/

 


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 


Súvisiace:

Seriál: Prečo mi je zle keď počujem: JE TO VEDECKY DOKÁZANÉ
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-preco-mi-je-zle-ked-pocujem-je-to...


Sekcie: 
máj 23, 2013 19:51 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top