Obrázok používateľa CEZ OKNO
Peniaze bez úrokov a inflácie III.

Peňažný systém, ktorý sme zdedili, je starý viac než 2000 rokov. Nemecký výraz pre peniaze "Geld" presne vyjadruje ich pôvod, ktorým bolo zlato. Zlato, vo svojej podstate neužitočný kov, ktorý sa okrem šperkov a ornamentov nehodil na nič, sa stalo obľúbeným výmenným prostriedkom v Rímskom impériu okolo roku 700 pred Kristom. Pod peniazmi sa stále chápali mince. Táto koncepcia bola začlenená do americkej ústavy. Zlaté a strieborné mince (alebo potvrdenky o ich uložení) boli až do roku 1934 jediným plne legálnym platidlom v Spojených štátoch. Dnes mnoho ľudí - najmä tí, ktorí vidia nevýhody prakticky neobmedzených možností vytvárania papierových peňazí, je za návrat k zlatému štandardu pre peniaze.



NIEKOĽKO LEKCIÍ Z HISTÓRIE

Keď Silvio Gesell v roku 1904 vydal svoju knihu Die Natürliche Wirtschaftsordnung (Prirodzený ekonomický poriadok), asi v troch štvrtinách knihy sa zaoberal práve touto otázkou. (26) Na rozdiel od etablovaných ekonómov svojej doby usiloval sa teoreticky zdôvodniť a prakticky dokázať, že zlatý štandard nielenže nie je potrebný, ale je priam škodlivý pre fungujúci peňažný systém založený na peniazoch oslobodených od úrokov.

Dnes vieme, že zlatý štandard nie je nutnou podmienkou. Dnes neexistuje vo svete nijaký peňažný systém, ktorý by bol postavený na zlatom štandarde. John Maynard Keynes, ktorý dobre poznal toto Gesellovo dielo, pomohol odstrániť túto bariéru fungujúcej ekonomiky v tridsiatych rokoch 20. storočia. Čo však zabudol podporiť, je druhá podstatná zložka: nahradenie úroku cirkulačným poplatkom. To je v značnej miere dôvod, prečo sa teraz nachádzame v problémoch a prečo sa im v pravidelných intervaloch nevyhneme ani v budúcnosti, až kým sa nepoučíme. Aby som ukázala, aké je ťažké hlboké pochopenie peňažných otázok, chcela by som v krátkosti uviesť pár príkladov z histórie.

BRAKTÁTOVÉ PENIAZE V STREDOVEKEJ EURÓPE

Medzi 12. a 15. storočím sa používaný peňažný systém nazýval "braktáty". Boli to mince vydávané mestami, biskupmi a kráľmi, pričom nielenže pomáhali výmene tovarov a služieb, ale takisto boli prostriedkom výberu daní. Tieto mince vyrobené zo zlata a striebra boli každoročne "sťahované", jeden až trikrát prerazené a devalvované v priemere o 25%.

Pretože nikto si nechcel peniaze držať u seba, ľudia ich radšej investovali do nábytku, solídne postavených domov, umeleckých diel a hocičoho iného, čo sľubovalo uchovanie či zvýšenie svojej hodnoty. V tejto dobe vznikli jedny z najkrajších sakrálnych i svetských umeleckých diel a stavieb. "Pretože nebolo možné zhromažďovať peniaze, tvorilo sa reálne bohatstvo." (27)

Toto obdobie považujeme za jeden kultúrnych vrcholov európskej histórie. Remeselníci pracovali päť dní v týždni, zaviedli sa "voľné" pondelky a životná úroveň bola vysoká. Okrem toho otvorené nepriateľstvá a vojny boli zriedkavé. Ľuďom sa však zrejme nepáčili peniaze, ktoré v pravidelných intervaloch strácali značnú časť svojej hodnoty. Nakoniec koncom 15. storočia bolo zavedený "večný" cent a s ním aj úrok a zhromažďovanie bohatstva do rúk čoraz menšieho množstva ľudí, ako aj s tým idúce sociálne a ekonomické problémy. Poučenie z toho je to, že dane sa mali vyberať oddelene a nemali byť spájané s cirkulačným poplatkom za peniaze.

WEIMARSKÁ REPUBLIKA A ZLATÝ ŠTANDARD

Počas Weimarskej republiky (1924-33), prezident centrálnej banky Hjalmat Schacht mal túžbu vytvoriť v Nemecku "poctivú" menu, ktorá podľa neho znamenala návrat ku zlatému štandardu. Pretože nemohol nakúpiť dostatok zlata na svetovom trhu, ktorý by bol adekvátny množstvu peňazí v obehu, začal ich množstvo znižovať. Redukcia zásoby peňazí vyvolala nárast úrokových mier a tým sa automaticky zabrzdili všetky stimuly a možnosti pre investície, firmy boli nútené ísť do bankrotu, zvyšovala sa nezamestnanosť, čo viedlo k rastu radikalizmu. čo v konečnom dôsledku dopomohlo dostať sa Hitlerovi k moci. Obrázok 17 ukazuje súvislosť medzi rastúcou chudobou a radikalizmom vo Weimarskej republike.
Tento vývoj predvídal Silvio Gesell - aj keď pre iné dôvody. Už v roku 1918, krátko po I. svetovej vojne, keď každý hovoril o mieri a mnoho medzinárodných organizácií bolo vytvorených s cieľom jeho zabezpečenia., Gesell vydal nasledujúce varovanie v liste adresovanom redaktorovi novín "Zeitung am Mittag" v Berlíne:

Napriek svätým sľubom všetkých ľudí už viac nedopustiť nijakú vojnu, napriek miliónom hlasov volajúcich "Už nikdy viac vojnu", napriek všetkým nádejam v lepšiu budúcnosť, musím povedať toto: Ak zostane zachovaný súčasný peňažný systém založený na úroku a zloženom úroku, už dnes sa odvažujem predpovedať, že za necelých 25 rokov budeme tu mať ďalšiu a ešte horšiu vojnu. Jasne vidím tento vývoj, ktorý nám hrozí. Súčasný stupeň technologického pokroku čoskoro povedie k rekordnému objemu priemyselnej výroby. Hromadenie kapitálu bude rýchle napriek nesmiernym stratám počas vojny, a prostredníctvom nadmernej ponuky povedie k znižovaniu úrokovej miery. Potom sa peniaze budú hromadiť a čoraz väčší počet nezamestnaných sa bude potulovať po uliciach ... a spolu s nespokojnými masami vzniknú aj divoké revolučné myšlienky a takisto sa bude šíriť jedovatá rastlina nazvaná "supernacionalizmus". Krajiny si prestanú rozumieť a skončí sa to opäť vojnou. (28)

Z hľadiska historických faktov množstvo peňazí bolo vtedy centrálnou bankou znižované a na druhej strane si ich ľudia hromadili u seba. Účinky boli katastrofálne. Zdá sa, že ani dnes bankári nepoznajú zásadnú liečbu problémov, s ktorými sa stretávajú každý deň.

Peňažná reforma v kontexte globálnej transformácie: Príklad ako spôsobiť zmenu

To, že táto kniha sa sústreďuje na problém peňažnej reformy ako významného aspektu totálnej globálnej transformácie, neznamená, že je dôležitejšia než ostatné aspekty. Zmenu potrebujeme organizačnú i osobnú, technologickú i duchovnú.

Peniaze, ich fungovanie a dopady na spoločnosť boli ustavične prehliadané, aj keď, zdá sa, práve oni sú v pravom zmysle slova centrálnou časťou celej tej „skladačky“. Zdá sa, že experti, ani tí, čo sa zaoberajú alternatívami súčasného ekonomického systému, nevenujú tomuto problému dostatočnú pozornosť. Azda to nie je najdôležitejší problém, ale celkom určite nie je menej dôležitý než ostatné. On jednoducho ovplyvňuje všetko ostatné.

EVOLÚCIA NAMIESTO REVOLÚCIE

Hoci tri reformy navrhované v tejto knihe - peňažná, pozemková a daňová - tvoria iba malú časť celkových zmien potrebných na prežitie na tejto planéte, sú v súlade s mnohými úsiliami vytvoriť nový vzťah jednak medzi ľudskými bytosťami a prírodou a medzi ľuďmi navzájom. Sociálna spravodlivosť, ekologické prežitie a sloboda sú ohrozované tam, kde dovolíme rozrastanie takých spoločenských štruktúr, ktoré samé osebe majú tendenciu pôsobiť proti týmto cieľom. Navrhované reformy jasne spájajú výhody kapitalizmu a komunizmu. Vyhýbajú sa ich nedostatkom a poskytujú "tretí typ riešenia".

Umožnili by individuálnu slobodu a rast spolu so systémom slobodného trhu a s oveľa väčším stupňom spoločenskej rovnosti. Zároveň by zastavili vykorisťovanie väčšiny menšinou bez zavedenia závažných regulácií plánovaného hospodárstva a všemohúcej byrokracie. Komunistický pokus vytvoriť slobodu od vykorisťovania zlyhal, pretože kvôli zabezpečeniu minimálnej existencie pre každého komunizmus eliminoval osobnú slobodu. Na druhej strane kapitalistická tendencia dovoľujúca exploatáciu pôdy a kapitálu v atmosfére neobmedzenej osobnej slobody vystavila ohrozeniu existenčného minima väčšiny ľudí. Obidva systémy zašli vo svojich smeroch priďaleka. Jeden si stanovil za prioritu slobodu od hladu pred slobodou zvoliť si svoj štýl života. Prioritou druhého je osobná sloboda, ktorú však v súčasnom peňažnom systéme dosiahne iba málo ľudí. Obidva systémy majú čiastočne pravdu, ale obidva zlyhali pri vytváraní podmienok skutočne ľudskej existencie vrátane pravej slobody.

Navrhované reformy by mohli zredukovať intervencie štátu a vytvoriť ekologické hospodárstvo, v ktorom tovary i služby je možné produkovať v optimálnom množstve a na optimálnej úrovni komplexnosti, pretože pri nej by boli najlacnejšie, t.j. najkonkurencieschopnejšie v slobodnom systéme.

Zatiaľ čo celý rozsah prerozdeľovania bohatstva prostredníctvom peňažného systému nie je vo vyspelých priemyselných krajinách očividný kvôli exploatácii rozvojových krajín, sú to pracujúci ľudia v rozvojových krajinách, ktorí najviac doplácajú na peňažné systémy priemyselného sveta, ktoré u nich v minulosti zaviedli bývalé koloniálne mocnosti. Hoci najviac utrpenia je v Treťom svete, je malá nádej, žeby sa tieto myšlienky aplikovali najprv u nich, kde v oblasti peňazí, pôdy a politiky dominujú malé elitné skupiny. K zmene môže skôr dôjsť v malých demokratických štátoch Európy, napríklad v Škandinávii, kde väčšina zámožných a vzdelaných ľudí môže byť otvorená sociálnej zmene. A práve o tom je peňažná reforma.

Na moskovskom zasadaní komisie Spojených národov dňa 11. decembra 1986 A.S. Timosčenko z Inštitútu štátu a práva Akadémie vied ZSSR zdôraznil: "Dnes už nie je možné zaistiť bezpečnosť jedného štátu na úkor druhého. Bezpečnosť môže byť iba univerzálna a nemôže sa obmedzovať iba na politický či vojenský aspekt, ale musí byť takisto ekologická, ekonomická a sociálna. Musí zabezpečovať naplnenie ašpirácií ľudstva ako celok." (32) Zápas ľudstva o sociálnu a ekonomickú spravodlivosť bol dlhý a intenzívny. Viedol k ostrým rozdeleniam v politickej orientácii, vyžiadal si mnoho ľudských životov. Je naozaj naliehavé, aby sme pochopili, že nikto nemôže dosiahnuť svoju bezpečnosť na úkor iného, alebo na úkor životného prostredia, od ktorého závisíme. Aby to bolo uskutočniteľné, potrebné sú hlboké a praktické zmeny v štruktúrach nášho sociálneho rámca. Otázkou však zostáva, či náš peňažný systém, pozemkové a daňové právo zmeníme ešte skôr, než vypukne hospodárska kríza či ekologická katastrofa. Dúfajme, že zmeny navrhnuté v tejto knihe prispejú k vytvoreniu bezpečnosti a spravodlivosti pre ľudí a pre naše globálne životné prostredie a povedú k nahradeniu revolúcie evolúciou.

MOŽNÉ RIEŠENIE PRE BLÍZKU BUDÚCNOSŤ

Ešte pred reformou peňažného systému si veľká časť populácie musí uvedomiť, že funkcia peňazí musí byť obmedzená na tri veci: ako výmenný prostriedok, meradlo cien a konštantný štandard hodnoty. Ak sa toto poznanie prevedie do politického činu, potom centrálna banka usmernená vládou by používala parkovací poplatok namiesto úrokov na to, aby udržiavala peniaze v obehu.

PARKOVACÍ POPLATOK VYTVÁRA NEUTRÁLNY PEŇAŽNÝ SYSTÉM

Ako metóda zabezpečenia obehu by parkovací poplatok umožňoval všetky potrebné transakcie. Ak je dostatok peňazí na vykonanie všetkých potrebných transakcií, potom nie je potrebné zvyšovať ich množstvo v obehu. Preto rast množstva obeživa nasleduje rast ekonomiky, ktorá zasa sleduje prirodzenú krivku rastu (krivka na obr. 1) Ak niekto má viac hotovosti než potrebuje, uloží ju do banky. V závislosti od doby uloženia bude parkovací poplatok buď klesať alebo stúpať. Obr. 18 ukazuje, ako dnešná úroková škála bude nahradená stupnicou parkovacích poplatkov. V prípade dlhodobých vkladov bude poplatok nulový; hotovosť zasa bude mať najvyšší poplatok. Zhromažďovanie hotovosti v novom systéme bude oveľa ľahšie eliminovateľné než lepenie kolkov na zadnú stranu bankoviek, ako sa to robilo vo Wörgli. Bolo predložených niekoľko návrhov: Jedným je systém lotérie, ktorý zaistí cirkuláciu hotovosti sťahovaním bankovky niektorej nominálnej hodnoty, podobne ako sa to robí v lotérii. Na základe dnešných ôsmich skupín (nominálne hodnoty 5/10/50/100/200/500/1000/5000), napr. osem farebných loptičiek reprezentujúcich rozličné nominálne hodnoty bankoviek by sa zmiešalo s bielymi loptičkami reprezentujúcimi nijakú konverziu tak, aby v štatistickom priemere konverzia jednej hodnoty sa vyskytla raz či dvakrát ročne. Losovalo by sa napríklad prvú sobotu každého mesiaca. Po vytiahnutí určitej denominácie by doba konverzie trvala až do konca mesiaca. Vytiahnuté bankovky by zostali legálnym platidlom a mohlo by sa nimi platiť vo všetkých obchodoch, avšak odpočítaval by sa z nich príslušný poplatok. Ďalšou možnosťou by bola výmena neplatných bankoviek s nutnosťou zaplatiť poplatok v banke alebo na pošte. Pretože však poplatky nik neplatí s radosťou, každý by sa usiloval obmedzovať množstvo hotovosti na najnutnejšiu mieru a zvyšné peniaze by sa ukladali na bankové účty. Výmena by bola uľahčovaná zmenou farby a veľkosti novej bankovky. Nová žltá bankovka by takto nahradila starú modrú, ktorá by bola stiahnutá z obehu. Skrytiu neplatných bankoviek by sa predišlo tak, žeby nové boli o niečo dlhšie alebo širšie, takže každá neplatná by vytŕčala zo zväzku bez ohľadu na to, aký by bol hrubý.

Na rozdiel od nálepiek či kolkovaných peňazí losovanie nominálnych hodnôt má tú výhodu, že nie je potrebné tlačiť nové peniaze. Mohli by sme si ponechať peniaze, ktoré máme a súčasné náklady systému by neboli vyššie, než je dnes výmena opotrebovaných bankoviek za nové.

V tomto novom neutrálnom peňažnom systéme banky budú mať tú istú povinnosť ako teraz, čiže poskytovať peniaze tým, ktorí ich potrebujú. Ak budú mať neúročené vklady a nebudú ich ďalej požičiavať, alebo ich neprevedú do centrálnej alebo regionálnej banky, aj ony budú musieť platiť parkovací poplatok. Ľudia prijímajúci úrok by neplatili úrok ale bankové poplatky a rizikové prémie porovnateľné s tými, aké sú súčasťou každej bankovej pôžičky, čo by predstavovalo sumu zhruba 2,5% (1991 v Nemecku) priemerných nákladov úveru (viď obr. 18). V Švajčiarsku predstavujú iba 1.5% priemerných nákladov úveru. V priemyselne vyspelých krajinách boli dva až tri razy vyššie.

Ako môžem pomôcť v prechodnom období?

Najväčšou prekážkou transformácie peňažného systému je to, že iba málo ľudí rozumie problému a ešte menej pozná riešenie. Avšak od októbra 1987, kedy na Wall Streete zmizlo $1.5 biliónov USD, ľudia sú oveľa ochotnejší počúvať. Prvým krokom je to, aby boli informovaní o tom, ako funguje úrok a úroky z úrokov. Ďalším krokom je to, aby dokázali diskutovať o riešeniach a ich možných dopadoch.

BUĎ INFORMOVANÝ, INFORMUJ OSTATNÝCH

Začnite medzi priateľmi a rodinnými príslušníkmi a tam sa usilujte vysvetľovať tento problém. Potom prejdite k ľuďom, ktorých tak dobre nepoznáte a nakoniec neváhajte sa porozprávať o tom so svojím bankárom, poisťovacím agentom, miestnym politikom, novinármi a ľuďmi z médií. Mnoho diskusií s profesionálmi, bankármi a ekonómami ma presvedčilo, že "reálne" ťažkosti neexistujú, že ide o ťažkostí mentálnych blokov vytvorených výchovou a obmedzujúcich myslenie o tom, čo sú peniaze a ako by mali fungovať. Uvedomte si, že peniaze predstavujú jeden z centrálnych bodov v živote mnohých ľudí. Preto sú silne späté so spôsobom, akým ľudia vnímajú seba a svet. Štedrosť či skúposť, otvorenosť či izolácia, teplo či chlad – to, ako sa ľudia správajú, sa odráža aj v ich prístupe k peniazom. Obyčajne je ťažké peniaze brať ako nejakú izolovanú záležitosť. Avšak skôr než sa budete zaoberať symptómami v sociálnej a politickej oblasti, musíte vysvetliť spôsob, akým úroky akumulujú bohatstvo. V opačnom prípade bude celá diskusia oveľa ťažšia.

Buďte si vedomí, že aj keď peňažná reforma je spätá s mnohými ďalšími problémami, nepredstavuje všeliek, ktorý by ich mal automaticky vyliečiť. Ona sama osebe sa nepostará o chudobných, chorých ani o ostatné sociálne potreby. Peňažná reforma iba uľahčí pomoc týmto skupinám. To však neznamená, že sa zaobídeme bez špeciálnych programov alebo mechanizmov na riešenie iných sociálnych problémov. To isté sa týka aj ekológie, ochrany prírody a iných úloh. Už iba sledovanie cez médiá toho, čo sa deje vo svete každý deň vás musí priviesť k poznaniu, ako je zmena naliehavá a potrebná a k pocitu zodpovednosti, ktorú má každý, kto pozná riešenie, aby s ním oboznamoval ostatných.

Experimenty

Najdôležitejšou podmienkou bezúročného peňažného systému je uvedenie "príkladov z reálneho života", ktoré nám pomôžu vytvoriť si predstavu o účinkoch, ktoré táto zmena môže mať v širšom meradle. Regióny či krajiny zaujímajúce sa o experiment by podľa možností mali skoordinovať svoju činnosť s cieľom dosiahnuť väčšiu spoľahlivosť výsledkov pozorovania za odlišných sociálnych kultúrnych a ekonomických podmienok. Vybrané oblasti by mali byť dostatočne veľké na to, aby poskytli relevantné výsledky pre celú krajinu. Ideálna by bola vysoká úroveň autonómie. To znamená, že mnoho potrebného tovaru a služieb by malo byť k dispozícii v oblasti, kde sa experiment odohráva.

Ďalšou možnosťou je zvoliť si región, ktorý je postihnutý ekonomickou depresiou - zvyčajne kvôli nedostatku diverzifikácie - a vytvoriť stimul pre diferencovanejšiu a stabilnú ekonomiku prostredníctvom zavedenia nového peňažného systému. Táto možnosť je oveľa lákavejšia, pretože tam, kde je zlá situácia, ľudia sú ochotnejší podporiť zmenu, najmä keď uvidia - ako tomu bolo v prípade Wörglu (2. kapitola) - že stratiť nemajú čo, a môžu iba získať. Na druhej strane relatívne aktívna, diverzifikovaná a ekonomicky zdravá oblasť musí jasne vidieť výhody zo zavedenia nového peňažného systému a tu úspech zmeny bude oveľa skôr evidentný. Aby sme zistili, čo peniaze nezaťažené úrokmi znamenajú v rozličných spoločenských kontextoch, je lepšie, keď sa experimenty neobmedzia výlučne na jednu či druhú situáciu.

ZAČNITE S LETS (MIESTNY VÝMENNÝ OBCHODNÝ SYSTÉM)

Jeden z pokusov o výmenu tovarov a služieb mimo súčasných obchodných systémov začal Michael Linton na Vancouver Island v Kanade. Ide o systém, ktorý je najľahšie prispôsobiteľný ktorejkoľvek lokalite a preto je aj svetovo najznámejší.

Systém LETS (Local Exchange Trading System – Miestny výmenný obchodný systém) funguje jednoducho ako systém účtov "zelených" dolárov bez poplatku za peniaze, ale zato za malý poplatok za každú transakciu. Ľudia sa dohodnú medzi sebou, koľko "zelených" a koľko "normálnych" dolárov bude každá položka stáť, ktorú budú medzi sebou predávať a kupovať. Svoje kredity a debity budú oznamovať zúčtovaciemu stredisku, ktoré vedie ich evidenciu na počítači. Na začiatku je možné stanoviť limity zadĺženosti, neskôr však podľa potreby sa dajú meniť s cieľom minimalizovať riziká pre všetkých účastníkov. Samozrejme, že čím viac ľudí sa zúčastní, tým bude celý systém úspešnejší. Tým spôsobom malá komunita v blízkosti Vancouveru pomohla zubárovi, ktorý bol mladý a nemal peniaze na rozbehnutie lekárskej praxe. Komunita postavila dom a ordináciu, zväčša za zelené doláre a zubár potom liečil ľudí za isté percento zelených dolárov. Systémy LETS fungujú dobre na začiatku, ale v niektorých prípadoch došlo k problémom, alebo systém skrachoval (29), a to v prípadoch, kedy sa vyskytli veľké prebytky či deficity. Čiastočne je to preto, lebo bez cirkulačného poplatku prakticky neexistuje stimul na to, aby peniaze boli nútené obiehať.

Podpora experimentov s rozličnými druhmi cirkulačných systémov je aj veľmi potrebná aj z toho dôvodu, že umožnia ľuďom lepšie pochopiť fungovanie peňazí. Praktické príklady naučia viac než akákoľvek kniha či dobrý text.

PODPORTE ETICKÉ INVESTOVANIE

Bezprostredný krok, ktorý môže každý urobiť smerom k tranzícii, je postarať sa o etické investovanie svojich nadbytočných peňazí. Keď si stále viac a viac ľudí začalo uvedomovať sociálne a morálne dopady, etické investovanie v Spojených štátoch sa začalo šíriť ako huby po daždi a stalo sa z neho hnutie s multimiliónmi dolárov. Slovami Hazel Hendersonovej, "rastúca armáda obyčajných ľudí sa postavila, zavetrila, že sa deje niečo nekalé a už nedovolí, aby s jej peniazmi sa robilo niečo, čo protirečí jej životným zásadám." (30) Etickí investori sa dívajú na svoje potenciálne investície z ekonomického i spoločenského hľadiska. Ľudia ako Robert Schwartz, jeden z prvých pionierov spoločensky zodpovedného investovania, začal tým, že zo zoznamu svojich potenciálnych investičných možností vyškrtol hlavné zbrojárske firmy, spoločnosti, ktoré mali neférovú mzdovú politiku, znečisťovateľov vrátane jadrových elektrární, ktoré poškodzovali životné prostredie a takisto tie firmy, ktoré poskytovali svoje aktíva represívnym režimom ako bola Južná Afrika. (31)

Environmentálna uvedomelosť nie je len morálna pozícia, ale v mnohých prípadoch má zmysel aj z finančného hľadiska, najmä tam, kde je zlá situácia kvôli predchádzajúcemu vyčerpávaniu zdrojov. Odvetvie jadrovej energetiky, napríklad, so svojimi nehodami a nákladmi na odstraňovanie ich dôsledkov, sa ukázali ako nočná mora pre investorov v Spojených štátoch, zatiaľ čo alternatívnej energii sa v poslednom čase darilo. Najväčšia prednosť politiky etického investovania spočíva v tom, že je ju možné prakticky okamžite aplikovať. Bez ohľadu na to, či zmeníme peňažný systém teraz či neskôr, etické investovanie je skvelá myšlienka v akomkoľvek peňažnom systéme.

Praktické prípady dnes: Zárodky novej ekonomiky

Existujú dve veľké prekážky, ktoré bránia praktickej konverzii našich peňazí založených na úrokoch na prostriedok výmeny, ktorý by slúžili všetkým. Po prvé: Zdá sa, že iba málo ľudí rozumie problému, a po druhé, úspešné experimenty sú riedko rozprestreté po celom svete v porovnaní s "normálnym" peňažným obchodom. Keď to vezmeme ako skupinu, tieto experimenty nie sú iba povzbudzujúcim dôkazom, že každý môže už okamžite niečo robiť, ale takisto nám poskytujú obraz, ako by vyzerala transformácia "zdola". Ak by dostatočné množstvo ľudí pochopilo, o čo tu vlastne ide, bolo by možné zmeniť náš peňažný systém aj bez podpory štátu. Modely, o ktorých hodláme diskutovať, sa vzájomne odlišujú pokiaľ ide o ich funkciu - úspory a pôžičky na jednej strane a výmena tovarov a služieb na strane druhej, ako aj ich rozsah od lokálnych po celoštátne. Na úrovni lokálnej kanadský LET systém ponúka bezúročné prostriedky výmeny pre skupiny, komunity, dediny alebo predmestia s minimom 20 a maximom 5 000 členov. Švajčiarsky WIR-Wirtschaftsring (Ekonomická kooperatíva) ukazuje, ako praktický bezúročný zúčtovací systém pre výmenu tovarov a služieb môže priniesť významné výhody malým a stredným firmám.

Dánske a švédske JAK systémy poskytujú programy bezúročných úspor a pôžičiek po celej krajine za podmienok, ktoré sú výrazne lepšie ako tie, ktoré sú poskytované komerčnými bankami. Vcelku tieto modely dokazujú, že systém bezúročných peňazí, ktorý plní presne tie isté funkcie ako peniaze založené na úrokoch, je prakticky možný. Dokazuje, že tí z nás, ktorí ho využívajú, môže mať prospech z takýchto systémov, pretože v opačnom prípade by takéto systémy už prestali neexistovať.

LET SYSTÉM

V každej dedine, v každom meste a v každom regióne žijú ľudia so schopnosťami a zdrojmi, ktoré v súčasnom ekonomickom systéme nie sú využité, avšak po ich schopnostiach a zdrojoch existuje dopyt. Výmenná sieť inzerujúca cez noviny, databanky, rozhlas či iné prostriedky, poskytuje ľuďom šancu vzájomne sa o tieto zručnosti deliť a obohacovať život komunity v pravom zmysle slova, mimo existujúceho peňažného systému.

Zo všetkých výmenných modelov je najrozšírenejší práve systém LET. V Spojených štátoch, Austrálii, Európe, Novom Zélande a mnohých ďalších krajinách fungujú stovky LET systémov. Prvý z nich založil v januári 1983 Michael Linton, a to v Comox Valley, Vancouver Island, Britská Columbia, Kanada. V roku 1990 mala organizácia okolo 600 členov s ročným obratom $325,000 "zelených" dolárov. Tieto zelené doláre sú platobnou jednotkou pre LETS a rovnajú sa hodnote normálneho kanadského dolára.

To, čo je človek ochotný zaplatiť za nejaký tovar či službu, sa pripíše na účet toho, kto ju vykonáva a odpočíta sa z účtu osoby, ktorá si túto službu kupuje. Ani za kredit ani za debity sa neplatia nijaké úroky. Keďže hodnota normálnej clearingovej jednotky - zeleného dolára - sa rovná kanadskému doláru, inflácia funguje ako cirkulačná kontrola, pretože nevyužité kredity sa devalvujú percentom inflácie. Pretože každý je zodpovedný za dlhy kooperatívy, menovite za nevyrovnané dlhy, je dôležité, aby sa ľudia vzájomne poznali a učili sa dôverovať si.

Obmedzovanie systému LET na lokalitu má zmysel pri štarte programu, pokiaľ sa viac ľudí nenaučí zodpovednosti, ktorú si systém vyžaduje. Bohužiaľ zelenými dolármi nie je možné platiť dane. Ak by takéto platby boli možné, potom miestna samospráva či okres sa mohli stať partnermi LET systému a mnohé investície financovať zelenými dolármi.

Výhody sú zrejmé: miestni ľudia sa stávajú bohatší a štát či obecný úrad získava prístup k programu vytvárania neuveriteľne lacných pracovných príležitostí. Z legálneho hľadiska LETS neporušuje etablovaný právny systém vo väčšine krajín, ani nezasahuje do monopolu štátu tlačiť peniaze, pretože prakticky nejde o nič iné ako miestny bartrový klub alebo zúčtovací systém. LETS vypĺňa medzeru na trhu vytvorenú ekonomickým systémom, ktorý ustavične vyhľadáva pre svoju produkciu čo najlacnejšie lokality, pričom ničí lokálne autonómne ekonomické štruktúry. Je pravda, že trh voľného obchodu z toho má prospech a že toto prispelo k prosperite, ktorej sa dnes tešia v mnohých krajinách sveta. Na druhej strane je taktiež pravda, že táto prosperita bola vytvorená na úkor obyvateľov v takzvaných krajinách s nízkymi mzdami a na úkor neobnoviteľných energetických zdrojov a stability regionálnych ekonomických štruktúr. Preto je dôležité obnovovať lokálnu a regionálnu ekonomiku. Pred ekonomickými výkyvmi svetového trhu je možné sa chrániť iba ak domáca ekonomika regiónu alebo lokality bude pôsobiť ako stabilný komplementárny systém v rovnováhe s globálnou výmenou tovarov. Čím silnejší je celý ekonomický systém, tým silnejšie môžu byť jeho individuálne zložky.

V tomto ohľade LETS je lokálne založená odpoveď na systém moci veľkých korporácií a štátneho monopolu, ktorý sa pre malé politické a ekonomické štruktúry stal silne problematický. Systém LET je imúnny pred lokálnymi alebo medzinárodnými recesiami, úrokmi z dlhov, krádežami a nedostatkom peňazí. Svetový peňažný systém sa môže zrútiť; dolár či iná mena môžu stratiť svoju hodnotu, nezamestnanosť môže vzrásť, ale zelený dolár stále bude fungovať, pretože je na sto percent garantovaný prácou a tovarmi a funguje iba vtedy, keď ľudia spolupracujú v priamej výmene. Jej hlavná prednosť spočíva v tom, že sa nedá používať na špekuláciu, ani jednostranné obohatenie. Prednosť LETSu spočíva v tom, že je obmedzený iba časom a energiou osoby, ktorá je pripravená investovať. Tieto črty môžu byť rozhodujúcim kritériom pre zavedenie a široké uplatnenie systému LET vtedy, keď úroky vyskočia hore a peňazí je nedostatok. Skúsenosť ukazuje, že ľudia, ktorí sú vylúčení z normálneho ekonomického systému, môžu uplatniť svoje talenty, keď sa zapoja do systému LET. Práce na čiastočný úväzok platené podľa počtu hodín počnúc baby sittingom, starostlivosťou o deti, prácou na záhrade, umývaním okien, zaváraním, jarným upratovaním, to všetko sú príklady prác vykonávaných v rámci systému LET.

Spočiatku LETS narazil na silnú opozíciu. Ľavica ho považovala za sprisahanie pravice a pre pravicu predstavoval takmer pokus o komunistický prevrat. Niektorí podnikatelia si mysleli, že je to trik, ako ich obrať o peniaze. Muži boli podozrievavejší, ale ženy boli oveľa pragmatickejšie. "Uvidíme, či nám to bude fungovať, a ak bude, potom prečo by sme v tom nepokračovali?" Väčšina členov bola fascinovaná, pretože systém bol ľahko pochopiteľný a taktiež preto, lebo obsahoval samoregulačný rastový potenciál, ktorý závisí od počtu transakcií, ktoré systém dokáže absorbovať.

LETS je možné ľahko kombinovať s existujúcim peňažným systémom. Pôvod zelených dolárov je úplne decentralizovaný a už od svojej najnižšej úrovne súvisí s kreativitou tých, ktorí ich dokážu zarobiť. Pretože zelené doláre nemôžu opustiť lokalitu a byť použité na kúpu japonských áut či oblekov z Hong Kongu, každá obchodná transakcia povzbudzuje rozvoj lokálnych zdrojov. Nezamestnaná matka v Courtney vyjadrila svoju spokojnosť slovami: "... dáva mi to pocit, že niečo robím pre komunitu, pretože vždy, keď za zelené doláre niečo kupujem, niekomu tým pomáham zlepšiť jeho finančnú situáciu."

SIEŤ WIR A PODOBNÉ ZDRUŽENIA

Švajčiarska má už od roku 1934 celoštátne rozvetvenú výmennú sieť, ktorej cieľom je poskytovať firmám primerané úvery a pomáhať svojim členom dosahovať vyšší obrat a zisk. WIR (skratka "Wirtschaft" = hospodárstvo v nemčine) bol založený sympatizantmi Systému slobodných peňazí, takzvanými "Freiwirte" (slobodní ekonómovia). Ako výmenný kruh WIR funguje na tej istej báze ako systém LET a podobne ako bartrové kluby: bezhotovostný zúčtovací systém je centrálne riadený, pričom hotovostný výber vkladov nie je možný, takže úvery môžu byť bezúročné.

V roku 1990 mal WIR asi 53 730 členov, 16 788 oficiálnych účtov a polročný obrat vo výške zhruba 0,8 miliardy WIR, ako sa táto jednotka nazýva. Platobná jednotka WIR má tú istú hodnotu ako švajčiarsky frank. Pretože na to, aby peniaze WIR fungovali, potrebujú informácie, vďaka ktorým dokáže spájať ponuku s dopytom, administratívna skupina vydáva mesačný magazín ako aj tri katalógy každý rok, kde sú uvedené produkty a služby ponúkané v rámci systému.

WIR definuje seba celkom otvorene ako podporný systém pre stredne veľké firmy v konkurencii so silnými a veľkými spoločnosťami, pričom im pomáha aj v zápase s čoraz väčšou a dotieravejšou štátnou byrokraciou. Organizácia má podobnú štruktúru ako banka, s centrálou v Bazileji, sedem regionálnych pobočiek v celom Švajčiarsku a personál v počte stodesať pracovníkov. Platby sa vykonávajú formulármi podobnými bankovým šekom, kreditnými kartami a bankovými tlačivami. Všetky transakcie sú pripisované ústredím buď k dobru alebo na ťarchu. Úspory neprinášajú úroky a pôžičky sú poskytované iba za minimálny poplatok. Peniaze sú "vytvárané" pri transakcii, podobne ako to bolo opísané u systému LET. Rozdiel v tomto prípade spočíva v tom, že je to systém celoštátny a že je obmedzený na firmy. V roku 1990 náklady organizácie WIR boli kryté štvrťročným členským vo výške 8 švajčiarskych frankov plus náklady vo výške 0,6 - 0,8 % za každú transakciu.

Napriek takmer 60 ročnému úspechu tohto systému vo Švajčiarsku, systém kooperatívneho bartra nebol v takejto miere uplatnený v nijakej inej európskej krajine. Existuje pre to niekoľko dôvodov. V Nemecku v roku 1934, po nespočetných "clearingových domoch", "clearingových spoločnostiach" a "výmenných bankách" organizovaných na základe princípov WIR v čase, keď už tento systém pritiahol mnoho obyčajných ľudí, bola vytvorená vyšetrovacia komisia vedená vtedajším prezidentom Nemeckej centrálnej banky Schachtom, ktorá presadila znenie zákona zakazujúceho "zneužívanie" systému bezhotovostných platieb. Paragraf 3 tohto zákona stanovuje, že každý zúčtovací systém musí umožňovať výber hotovosti. Toto bol úder pre výmenné krúžky. Po tejto legálnej porážke a napriek mnohým ťažkostiam nikto neočakával, že obchodný bartrový klub bude založený práve vo Frankfurte nad Mohanom, hlavnom bankovom centre Nemeckej spolkovej republiky. "Bartrová clearingová a informačná" (BCI) skupina, aj keď jej služby boli oveľa drahšie než WIR. Namiesto ročného poplatku 32 SFr (približne 18 USD) BCI v prvom roku účtuje 480,- DM (približne 300 USD). Na rozdiel od 0,6 až 0,8% za transakcie, ktoré počíta WIR, BCI účtuje za každú transakciu 1 až 2%.

Skupina BCI nie je podľa nemeckých zákonov považovaná za banku, pretože obchoduje iba s tovarmi a výmenou služieb, pričom peniaze používa iba na výpočet hodnoty transakcií. Jej obrat v roku 1990 bol 102 000 000 DM, z čoho 30 miliónov boli bartrové poplatky. Na rozdiel od WIR, BCI má konzultačné oddelenie poskytujúce rady svojim klientom a zabezpečuje, aby spoločnosti nemali príliš dlho negatívnu bilanciu. Po 12 mesiacoch účty, ktoré sú v mínuse, musia byť vyrovnané. To umožňuje tým, ktorí sú v pluse a chcú opustiť systém, aby po uplynutí 6 mesiacov, a aj to iba vtedy, keď opúšťajú systém, im bolo vyplatené v nemeckých markách. Touto vlastnosťou prekonáva problém konvertibility na hotovosť ako aj problém nekonvertibility švajčiarskej meny WIR na švajčiarske franky a problémy s členmi, ktorí už nechcú byť súčasťou systému, ale nemôžu z neho vyjsť, pretože majú vysoké vklady, keďže v rámci systému poskytovali druhým služby a tovary.

DTUŽSTEVNÉ BANKY J.A.K. VO ŠVÉDSKU

J.A.K. je dánska skratka pôdy (jord), práce (arbejde) a kapitálu (kapital), a je to názov hnutia, ktoré vzniklo v tridsiatych rokoch 20. storočia. V tom čase väčšina dánskych farmárov bola ťažko zadĺžená a aj keď ich farmy boli produktívne, neboli schopné ďalej fungovať. Preto farmári spolu s obchodníkmi a výrobcami založili svoju vlastnú bezúročnú menu a vlastný bankový systém. Čoskoro im bolo jasné, že vďaka novému systému by ich farmy mohli byť znovu ziskové. Zo strachu, žeby sa nová mena začala rýchlo šíriť, dánska vláda v rokoch 1934 až 1938 túto novú menu zakázala. Dnes dánske a švédske systémy (boli obnovené v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia) sú vo svojej podstate podobné a ponúkajú také isté výhody pri pôžičkách, líšia sa iba organizačnými metódami. V Dánsku fungujú malé JAK banky, ktoré ponúkajú štandardné služby. Vo Švédsku systém funguje prostredníctvom poštovej bankovej služby. Dlhodobým sociálnym a politickým cieľom kooperatívy JAK je spraviť úrok nepotrebným, takže ekonomika by mohla fungovať v rovnováhe s prírodou, bez inflácie a nezamestnanosti. Členovia družstva žijú po celej krajine.

V roku 1991 švédska skupina JAK mala 3 900 členov a celkový obrat 34 miliónov švédskych korún (zhruba 15 miliónov USD). Už v roku 1993 počet členov stúpol na 38 000 a obrat na 600 miliónov švédskych korún. Pretože každý sporí aspoň toľko, koľko ostatní si požičiavajú, je zrejmé, že celkový systém sa udržiava v rovnováhe.
Na obr. 19 a 20 sú uvedené dva príklady pôžičiek v rozličnej výške a porovnávajúce bankové pôžičky s pôžičkami JAK za to isté obdobie. (33) Je zrejmé, že každý je na tom lepšie vtedy, keď vzájomné sporenie a požičiavanie nie je zaťažené úrokmi. Účasť v systéme JAK, až do totálnej výšky pôžičky má bezpochyby význam. Niektorí ľudia dobrovoľne šetria viac, než sú povinní, čím umožňujú tým, ktorí potrebujú pôžičku, aby si požičali skôr, než našetria.

Avšak ľudia, ktorí chcú iba sporiť, strácajú (kvôli inflácii) a preto sa iba zriedkakedy zúčastňujú. Dva príklady uvedené na obr. 19 a 20 obsahujú malú krátkodobú pôžičku a väčšiu, dlhodobú pôžičku. Všetky sumy sú vo švédskych korunách (SEK). PRÍKLAD 1: Pôžička vo výške 17 000 SEK na tri roky pri skutočných nákladoch 3.4 % je ešte stále výrazne lacnejšia než taká istá banková pôžička pri 16.1 %. PRÍKLAD 2: Väčší úver 399 640 SEK by však stál 1.7 % na 20 rokov v porovnaní s priemernými bankovými nákladmi 13,1%. V obidvoch prípadoch na konci stanovenej splatnosti pôžičky vypožičiavatelia majú nielenže lepšie podmienky, ale navyše slušné úspory vo výške 60% pôžičky.

V januári 1990 Ministerstvo pre islamské záležitosti v Kuvajte potvrdilo, že princíp systému JAK je kompatibilný s ekonomickými princípmi islamu. Odvtedy podstatná časť členov JAKu pochádza z arabského sveta.

Z legálneho hľadiska je JAK systém možný vo Švédsku, pretože tam registrované združenia majú povolené uchovávať a spravovať vklady a transakcie.

VÝHODY A NEVÝHODY ALTERNATÍVNYCH PEŇAZÍ A KREDITNÝCH SYSTÉMOV

Výmenné krúžky, bartrové kluby a sporiteľné a pôžičkové združenia sú zárodkami novej ekonomiky, pretože ponúkajú výhody svojim členom, keďže ináč by ich asi nikto nevyužíval. V Spojených štátoch sa každoročne vykonáva bartrový obchod v objeme 2 miliardy USD. Berúc do úvahy rastúci počet transakcií založených na bartri medzi východnou a západnou Európou ako aj priemyselnými a rozvojovými krajinami, odhaduje sa, že 10 až 30% svetového obchodu prebieha vo forme bartru. Všade barter umožňuje realizovať objem obchodu, ktorý by v rámci normálneho peňažného systému nebol možný. Hlavné črty všetkých výmenných či bartrových systémov sú si veľmi podobné:

Členovia majú vedený účet v centrálnej evidencii.

Účty sú vedené vo fiktívnych clearingových jednotkách (zelené doláre, WIR, a pod.) a ich hodnota je identická s národnou menou. Povolené je prečerpanie do určitej výšky a členovia v pluse sa prakticky stávajú požičiavatelia.

Tí, ktorí sú v pluse, nedostávajú nijaké úroky, pôžičky sú bezúročné alebo (v porovnaní s úrokmi na trhu) sú zaťažené iba veľmi nízkym úrokom.

Hotovostné vklady sú niekedy povolené, výbery v hotovosti zväčša nie sú povolené, alebo sú obmedzené.

Členovia informujú ústredie o transakciách telefonicky, písomne alebo cez elektronickú poštu. Ústredie spravuje všetky úhrady a je platené buď z ročných príspevkov resp. z poplatku za každú transakciu. Účastníci si sami stanovujú cenu clearingovej jednotky. Ústredie môže žiadať rezervu na krytie pôžičky pred stratou a pre prípady zneužitia, je zodpovedné za koordináciu a informovanie členov o potrebách úveru a požičiavania.

Je zbytočné zdôrazňovať, že bartrovým a výmenným systémom na lokálnej, národnej či medzinárodnej úrovni výrazne prospeli nové informačné technológie. Slobodnú výmenu tovarov a služieb, ako si ju predstavovali Gesell a Proudhon, je možné oveľa ľahšie realizovať teraz, keď informácie sa rýchlo dostávajú na ktorékoľvek miesto ma svete. Dôležité je pochopiť, že bartrové kluby obracajú naruby súčasné bankové princípy. Odmeňujú tých, ktorí vymieňajú tovary a služby za bezúročné peniaze a postihujú tých, ktorí sedia na svojich prebytočných peniazoch. Neoplatí sa držať si zelené doláre či WIR na účte, pretože z toho sa nedajú vytĺcť nijaké úroky. Keď skupina používajúca bartrový systém je striktne trhová, potom jej ekonomický mikrokozmos bude fungovať dobre. Ekonomika pozostávajúca zo stovky decentralizovaných bartrových klubov by musela platiť iba náklady na clearing a informácie bez obrovskej úrokovej záťaže.

Skúsenosti ukazujú, že nadmerné požičiavanie, t.j. dlhodobý mínusový stav na účte, môže byť práve také nebezpečné ako vysoké úspory, t.j. dlhodobý plusový stav. Aby sa tomu predišlo, môže sa stanoviť termín, ktorý by nútil ľudí, aby vyrovnávali svoj mínusový stav napríklad tým, že po roku by túto sumu zložili v riadnej mene napríklad na účet dôvery, kde by tie peniaze boli dovtedy, kým by sa účet nedostal do plusu.

Aby sa tomu predišlo, zaviedol by sa tzv. parkovací poplatok, ktorého cieľom by bolo povzbudiť ľudí, aby tak nelipli na svojich úsporách. Mnohé výmenné krúžky majú tendenciu k stagnácii, pretože priveľa členov priveľa šetrí. LET systém v Comox Valley a iných lokalitách sa dostali do tohto bodu a potom začali stagnovať, len čo zmizli možnosti zmysluplnej investície. Ekonomické aktivity by však ožili, len čo úver bude členom prístupný. Preto výmena by mala byť spojená s bankovou službou. Aby sa zjednodušili bankové procedúry pre tých, ktorí majú veľké kreditné prebytky a aby uľahčili rokovania pre záujemcov o úvery, bolo by možné poskytovať úvery v zelených dolároch (alebo príslušnej bartrovej jednotke). Veľké riziká by museli byť náležite zistené, kryté rizikovými prémiami a vyvážené pozitívnym stavom kreditu.

Odmenou pre jednotlivca, ktorý sporí, by neboli peniaze navyše či úroky, ale skôr možnosť zachovať si svoje peniaze bez straty na sporiteľnom účte. V tomto ohľade parkovací poplatok ako cirkulačný stimul poskytuje systému podobný impulz ako úrok. To, čo zmizne, sú mnohonásobné splátky úverov a s nimi spätý nezdravý ekonomický rast a jednostranné výhody vyplývajúce z úrokov pre požičiavateľov peňazí, ako ich dnes poznáme.

Je potrebné zmieniť sa o dvoch dôležitých problémoch:

(1) Prvým sú daňové úniky. Tie predstavovali hlavný problém medzi obchodnými bartrovými klubmi v Spojených štátoch pred niekoľkými rokmi. Výsledkom bolo schválenie legislatívy, ktorá umožňovala daňovým úradníkom kontrolovať účty členov bartrového klubu.(2) To vedie k druhému problému, a tým je právo na súkromie. Dokonalý centrálny zúčtovací systém by nielenže bol ideálnym nástrojom ekonomických transakcií bez ohromného zaťaženia úrokmi, ale takisto ideálnym kontrolným systémom pre totalitnú vládu. Takýto dokonalý kvantitatívny a kvalitatívny informačný systém by bol snom "sociálnych plánovačov" na Východe i Západe. Už v roku 1897 Solvay navrhoval bezhotovostnú ekonomiku založenú na centrálnych účtoch, v ktorých by bol zaznamenávaný každý pohyb v živote ľudí poskytujúci prehľad ich aktivít a vzťahov. V 19. storočí bolo technicky nemožné zvládnuť množstvo informácií pre takýto projekt, ale (ako všetci vieme) za posledné desaťročia sa situácia dramaticky zmenila. Bezhotovostný peňažný systém má v sebe zabudovanú potenciálnu možnosť kontroly činnosti každého človeka prostredníctvom záznamov o všetkých transakciách na ich bankových účtoch. Mali by sme si byť vedomí, že štátny monopol spolu s totálnym bezhotovostným peňažným systémom by mohol byť veľmi nebezpečný pre našu osobnú slobodu.

Stručné zhrnutie môjho návrhu:

Kombinácia výmenného krúžku ako je systém LET alebo WIR so sporiteľnými a pôžičkovými združeniami ako je systém JAK, ale založeným na parkovacom poplatku alebo cirkulačnom stimule s cieľom pomôcť všetkým potrebným transakciám, dnes neexistuje, aj keď by bolo ľahké ho prakticky zrealizovať spojením dlhoročných praktických skúseností obidvoch týchto systémov. Takto by vznikol peňažný systém oslobodený od úrokov, ktorý by poskytoval všetky možnosti bežného peňažného systému:

(1) Výmena

(2) Požičiavanie

(3) Sporenie

Rozličné pokusy s alternatívnymi peňažnými systémami majú význam z politického hľadiska, pretože pomáhajú pochopiť, ako fungujú peniaze a aký majú účel v našom živote. Praktické skúsenosti sú dôležité, pretože povzbudzujú ľudí, aby podnikali kroky vedúce k zmene na širšej báze. Doteraz však ani jeden z týchto pokusov nezmenil hlavné problémy peňažného systému v svetovej ekonomike. Preto jednou z našich najvyšších politických priorít spravodlivého sveta by mala byť fundamentálna zmena peňažného systému na národnej a medzinárodnej úrovni.

Margrit Kennedy

Zdroj: Margrit KENNEDY: PENIAZE BEZ ÚROKOV A INFLÁCIE, http://letniskola.hornimlyn.cz/Files/Kennedy.pdf

Preklad: Mikuláš Hučko www.paradigma.sk


Odporučiť


marec 13, 2009 23:27 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top