Obrázok používateľa CEZ OKNO
Pistis Sofia a Podstata archontov

Toto dielo považujem za tak zásadné pre pochopenie pôvodného Ježišovho učenia o nekonečnom Svetle, že mu tu i vďaka novému prekladu Jaromíra Kozáka budem venovať viac pozornosti. V prvej úvodnej knihe Pistis Sofia sa v prvej kapitole „Čo nepovedal Ježiš svojim učeníkom“ píše: „I stalo sa, že potom, čo Kristus vstal z mŕtvych, strávil jedenásť rokov rozpravami so svojimi učeníkmi, ktorých poučoval až do úrovne Prvého Príkazu a Prvého Tajomstva o tom, že Otec je v podobe holubice v Závoji Prvého Príkazu. To je 24. tajomstvom, ktoré je mimo a za tými, ktoré sú v druhom priestore Prvého Tajomstva, a ktoré je pred všetkými tajomstvami.“

Z textu teda vyplýva, že Ježiš vyučoval i po svojom tzv. zmŕtvychvstaní, ktoré bolo súčasťou jeho zasvätenia a nie fyzickou likvidáciou, ako dodnes učia cirkvi. Prezradil svojim učeníkom svoj pravý pôvod, avšak označenie jeho pravého domova je potrebné chápať v zmysle gnostického nazerania sveta. Ani samotní apoštoli neboli často schopní porozumieť jeho rozprávaniam: „I povedal vtedy Ježiš svojim učeníkom: Vzišiel som z Prvého Tajomstva, ktoré je zároveň i Tajomstvom posledným, totiž dvadsiatym štvrtým. A jeho učeníci nevedeli a nerozumeli, že v onom Tajomstve existuje niečo, čo je hlavou vesmíru a hlavou celej existencie. Pochopili však, že je to dovŕšením všetkých dovŕšení, pretože Ježiš im o onom tajomstve povedal, že obklopuje Prvý príkaz, päť Dojmov, veľké Svetlo, Päť Pomocníkov a celú Pokladnicu Svetla.“ Vďaka ich psychickému obmedzeniu nemohol Ježiš apoštolom povedať všetko, lebo by aj tak neporozumeli, ale i tak boli početné obtiažne zrozumiteľné výroky zapísané i nezávisle na stave súdobého vedenia. On sám je v tomto diele popisovaný takto: „I nevideli učeníci Ježiša, kvôli tomu veľkému Svetlu, v ktorom bol,... videli svetlo, ktoré žiarilo mnohými lúčmi. A lúče Svetla sa sebe nepodobali, pretože to Svetlo bolo rôzneho druhu a líšilo sa typom zdola nahor. Svetlo sa ťahalo od zeme po nebo.“

„Svetlo dopadlo na Ježiša, postupne ho celé zahalilo. Potom do neho Ježiš vstúpil a vzniesol sa do výšky, nezmernej žiary, dokým nezmizol v nebi.“

V kapitolách 5-9 sa píše o rozrušení síl na nebi a i na zemi, kedy: „Ježiš vystúpil po troch hodinách na nebesá, prebudili sa všetky nebeské sily a všetky sa uviedli do pohybu, jedna proti druhej a všetci anjeli i archanjeli a všetky sily Výšiny spievali chválospevy na Vnútro vnútier.“ Učeníci, ktorí všetko pozorovali, boli naplnení veľkou bázňou a hneď potom opäť „videli Ježiša, ako zostupuje a nevýslovne žiari. Niektoré lúče boli krajšie než iné a celé tvorilo jeden celok. Svetlo bolo trojakého druhu. A prvá sláva, ktorá bola pred všetkými ostatnými, bola podobná svetlu, ktoré vychádzalo z Ježiša. I boli tieto tri druhy svetiel rôznych druhov a rôznych typov, jedno skvelejšie než druhé.“ Učeníci sa báli a Ježiš ich upokojil slovami: „Buďte odvážni! Som to ja, tak sa nebojte!“ Potom Ježiš utlmil svoju žiaru a sľúbil im, že im vyjaví celú pravdu, lebo obdržal povolenie prehovoriť k nim z oblastí, z ktorých vzišiel. Po týchto zážitkoch ho začali učeníci uctievať. Popis Ježišovho nanebovzatia je veľmi sugestívny a svedčí o tom, že zapisovatelia sa s týmto javom nikdy nestretli. Javí sa im ako nadprirodzený a napĺňa ich veľkou bázňou. V 11. kapitole je taktiež popísané, ako sa narodil Ježiš Kristus:

„Z rozkazu Prvého Tajomstva som pohliadol dolu a našiel Máriu, ktorá je označovaná ako moja matka z hľadiska hmotného tela. Hovoril som k nej v podobe Gabriela, vložil som do nej prvú silu, ktorú som získal od Barbéló, teda tela, v ktorom som sa zrodil vo výšine. A miesto duše som do nej vložil silu, ktorú som získal od veľkého Sabaoth – Dobra, ktorý je v Zemi Pravdy.

Potom som vrhol do sféry vládcov 12 síl 12 spasiteľov Pokladnice Svetla, ktorých som prijal od 12 správcov stredu.

Tí sa potom, keď nastal čas, zrodili vo vás učeníkoch. Prijali ste svoj diel moci, ktorý posledný pomocník vdýchol do Zmesi – v tej je zmiešané všetko neviditeľné, všetky moci i eóny – v slove, ktoré je zmiešané so svetom zmaru, ktorý je onou zmesou.

Túto silu som od počiatku nosil v sebe. V onej Zmesi je časť veľkého Svetla.“


Ďalej je vykresľované zaodetie Ježiša do svetelného rúcha: „I stalo sa, keď slnko vyšlo na východe, že veľká svetelná sila zostúpila v mojom vlastnom rúchu, ktoré som zanechal v 24. Tajomstve, ako som vám už povedal. I našiel som tajomstvo v mojom rúchu, zapísané v 5 slovách tiel z Výšiny: ´zama, zama, ózza, rachama, ozaj´, čo znamená:

Ó tajomstvo, ktoré nie si z tohto sveta a ktorým vznikol tento svet, toto je úplný východ a úplný výstup, ktorý vyžiaril všetky žiarenia a všetko, čo je v nich a vďaka ktorému vznikli všetky Tajomstvá i všetky ich oddiely, príďte k nám, lebo i my sme tvojou súčasťou!“


V kapitolách 15 – 17 sú uvedené popisy vstupov Ježiša do prvej a druhej sféry, kedy prechádza nebeskými bránami. Je odetý svetlom a všetci tu na neho spievajú chválospevy. Všetky väzby prvej sféry sa uvoľnili, jej vládcovia sa rozrušili a potom Ježiš vstupuje do druhé sféry, ktorej vstupná brána je Osudom. Brány sa zatriasli a otvorili a Ježiš vstúpil do domu Osudu, kde sa opäť väzby uvoľnili a vládcovia spoločne spievali chválospevy na Ježiša. Potom je popisovaný vstup Ježiša do dvanástich eónov, prechádza ich závojmi, bránami a tie sa vždy roztrasené jeho obrovským svetlom rozostupujú a „všetci anjeli a ich archanjeli, ich vládcovia, ich bohovia, ich páni, ich predstavení, ich správcovia, ich moci, ich svetelné iskry, ich zdroje svetla, ich nepároví, ich neviditeľní, ich predkovia a ich troje sily sa báli Ježišovho svetla – všetko bolo uvoľnené, zničené“. Všetci Tyrani sa báli jeho svetla, ktoré ich oslňovalo. Všetci sa vyčerpali bojom proti svetlu a stali sa tak obyvateľmi zeme, tj. mŕtvymi bez dychu života. Tiež v Egyptskej knihe mŕtvych sa hovorí o pozemšťanoch ako o mŕtvych ľuďoch, kedy duša ožíva po opustení tela, ako uvádza Jaromír Kozák v úvodnej stati prekladu Pistis Sofia. Ježiš im odčerpal tretinu ich sily, aby neboli dostupné démonické sily čarodejníctva a ďalšie sily. Zmenil tiež Osud a sféru tak, že otočil sily vpravo a sily vľavo, čím mal zmiasť sily zla.

Práve v tomto diele sa ojedinele stretávame s priamym dialógom Ježiša a Márie Magdalskej, ktorej je dovolené s Ježišom hovoriť otvorene. V 21. kapitole Ježiš odpovedá Márii: „Mária, ty požehnaná, ktorú učiním dokonalou vo všetkých Mystériách tých vo Výšine, hovor otvorene. Ty, ktorej srdce je zdvihnuté k nebeskému kráľovstvu viac než svojich bratov.“

Mária sa pýta priamo a dôsledne a často sa jej dostáva Ježišovej odpovede, zdôrazňujúcej jej významnú úlohu: „Dobre povedané, Mária, lebo ty si požehnaná pred všetkými ženami na zemi, pretože ty budeš naplnením všetkých plností a dokonalostí všetkých dokonalostí.“

Máriu tiež znepokojuje otázka, či nemôžu znalci čiernej mágie zabrániť jej dobrým skutkom, ale Ježiš ju ukľudňuje, že na nich nedosiahnu s takou silou, pretože im odobral tretinu ich sily. Títo mágovia si však budú požičiavať od tých, ktorí poznajú tajomstvo mágie v 13. eóne a ak budú vyvolávať tajomstvo tejto mágie, potom na ich skutky dosiahnu, pretože im nebola vzatá sila onej oblasti z príkazu Prvého Tajomstva. Mária sa ďalej pýta, či astrológovia a veštci teraz neodhalia ľuďom budúcnosť? A Ježiš odpovedá: „Ak zastihnú Osud alebo jeho sféru obrátenú vpravo, nebudú môcť povedať nič pravdivého, lebo som zmenil ich vplyvy, štvorce, trojuholníky, osemuholníky – zatiaľ čo na začiatku boli obrátené vľavo, teraz som ich na šesť mesiacov otočil vľavo a potom na šesť mesiacov vpravo. Len múdry bude poznať vplyvy a môže to spočítať. Veštci budú zmätení zmätkom a oklamaní klamom tak, aby ani sami neporozumeli vlastným dráham.“

Na Filipovu otázku, prečo Ježiš zmenil pôvodný poriadok, sa mu dostáva odpovede: „Zmenil som ich dráhu pre spásu všetkých duší. Keby som nezmenil ich dráhu, mnoho duší by bolo zmarených.“

Mária sa snaží zistiť i dôvod oneskorenia vývoja duší a Ježiš jej všetko ďalej v texte podrobne vysvetľuje. Prezrádza jej zákonitosti vývoja duší a všetkého živého, ktoré sa dejú v čase a poriadku Melchisedeka, veľkého príjemcu svetla, „ktorý očistil tie sily a odniesol ich do Pokladnice Svetla. Ďalší príjemcovia sú Slnko a Mesiac, ak sa pozrú hore, uvidia usporiadanie dráh eónov i poriadok osudu a prijímajú od nich svetelnú silu. Príjemcovia Slnka ju dostanú hotovú a zhromažďujú ju, dokiaľ ju neodovzdajú prijímačom Melchisedeka, očisťovatela Svetla.“

Vládcovia eónov, tj. anjeli a archanjeli, sa dívali na tajomstvo svojho mena na svetelnom rúchu Ježišovom a vydali sa na cestu, aby uctili tajomstvo svojho mena. Potom Ježiš vstúpil do 13. eónu, kde objavil Pistis Sofiu úplne opustenú. Tiež Pistis uzrela na Ježišovom rúchu tajomstvo svojho mena.

Bola to Mária Magdalská, ktorá vyzvala Ježiša, aby im rozprával príbeh Pistis, jednej z 24 emanácií Boha. A Ježiš im vyrozprával dej jej pádu i spásy. Sofia/Pistis, múdrosť, považovala silu s levou tvárou za skutočné Svetlo, a tak sa vrhla dolu smerom do chaosu. Urobila to z nevedomosti, podľahla ilúzii. Utlačovaná v chaose potom prosí Svetlo Svetiel o svoju záchranu. Hovorí: „Moja sila hľadí zo stredu chaosu a zo stredu temnoty a čaká na môj náprotivok, ktorý by mal prísť bojovať za mňa, ale zatiaľ neprichádza. Keď som hľadala svetlo, dali mi temnotu, a keď som hľadala moju silu, dali mi hmotu. Bola som zbavená môjho svetla, a preto ó Svetlo, ktoré si v sebe, a ktoré je vo mne, spievam chválospevy na tvoje meno, ó Svetlo, na tvoju slávu.“ Mária Magdalská vykladá chválospev Pistis Sofie podľa 68. Dávidovho žalmu: „Spas ma, ó Bože, lebo vody prídu i na moju dušu.“ Ježiš jej odpoveď chváli: „Dobre povedané, Mária, ty požehnaná, ty plná teda zvrchovane požehnaná a plnosti sýta, ty, o ktorej sa bude spievať ako o požehnanej po všetky generácie.“

Pri Máriinom výklade druhého náreku Pistis protestuje Peter, sťažuje si, že ona neustále berie ostatným učeníkom možnosť prehovoriť. Na jeho neznášanlivosť voči ženám je možné naraziť i v ďalších apokryfných textoch. Tretí nárek Pistis Sofie vykladá učeníčka Marta podľa 69. Dávidovho žalmu: „Ó pane Bože, prispej mi na pomoc.“ Zaujímavé je, že sa tu pomerne ojedinele stretávame tiež s Martou, ktorá sa inak menovite objavuje len v kapitole o vzkriesení Lazara v Jánovom evanjeliu. Štvrtý nárek Pistis: „Prehltla som pot mojej vlastnej hmoty a žiaľ sĺz hmoty mojich očí. Povstaň preto, ó Svetlo, a pátraj po mojej sile a duši vo mne“ vykladá Ján podľa 101. Dávidovho žalmu: „Pane, načúvaj mojej žiadosti a dovoľ, aby môj hlas dosiahol až k tebe.“ Ján potvrdzuje, že pán trvá navždy a národy a králi sa budú obávať jeho zvrchovanosti. On potom vybuduje Sion a prejaví sa. Ježiš Jána chváli za jeho odpoveď: „Dobre povedané, Ján, panic, ktorý budeš vládnuť v Kráľovstve Svetla.“ Keď bol Filip povolaný Ježišom, aby vysvetlil piaty nárek Pistis Sofie, odmietol, pretože bol zapisovateľom ich rozpráv a chcel sa na túto prácu plne sústrediť. Potom Ježiš nariadil i ostatným zapisovateľom, t.j. Tomášovi a Matúšovi, aby vždy odpovedali až keď presne zapíšu všetko, čo bolo povedané.

Mária Magdalská riekla: „Môj pane, môj svetelný obyvateľ má uši a som pripravená počúvať mojou silou a porozumela som slovu, ktoré si prehovoril. Preto teraz načúvaj, aby som mohla hovoriť otvorene: tvoja svetelná sila bola už dávno prorokovaná Mojžišom.“ Mária z Magdaly sa tu javí ako zasvätená učeníčka, ktorá sa zmieňuje o svetelnom človeku vnútri nej. I ďalšie náreky Pistis z celkových trinásť sú vysvetľované na základe výkladu Dávidových žalmov.

Záverom sa dá povedať, že Pistis Sofia je, zdá sa, jedným z dochovaných autentických písomných prameňov, nájdených v Egypte, ktorý je záznamom Ježišovho učenia v jeho takmer pôvodnej podobe. Vzhľadom na to, že dosiaľ nikto nepreukázal, že Askewov kódex, ako je toto dielo označované, je falzom, potom bude nutné pripustiť, že rané kresťanstvo vznikalo ako nové učenie na základoch starovekej gnózy, poučené filozofiou egyptskou, védami a náukami Východu i súdobého helénskeho sveta. Za týchto okolností je možné i predpokladať, že Ježiš, vtelený Syn boží, ktorý priniesol podľa zákona stvorenia na zem nové duchovné učenie, bol najskôr nútený zoznámiť sa so súdobým vedením, skôr než tu mohol nastúpiť prax odovzdania a potom i šírenia nového učenia. Zrejme i z týchto dôvodov najskôr študoval egyptský hermetizmus, neskôr sa zrejme dôkladne oboznámil i s indickými védami, čo už mnoho rokov preukazuje svojimi rozbormi gnostických spisov Ján Kozák, udržiaval čulé kontakty s komunitami učených esenov v Judei i inde, ako naznačujú kumránske zvitky a i., aby mohol urobiť celkovú syntézu dosiaľ načerpanej múdrosti a na tú potom smerovane nadviazať novým učením, nazvaným neskôr kresťanstvom. To malo byť všetkým týmto náukám duchovne i systémovo nadradené, lebo jeho hlavným cieľom bol univerzálny návod na mystickú cestu spásy duše očisťovaním a výučbou cesty ku Svetlu. Ak bol Ježiš Syn boží, vtelený na zemi, potom zákonite musel prejsť vlastnou skúsenosťou svojho uväznenia v hmotnom tele, aby mohol k ľuďom hovoriť v podobenstvách im zrozumiteľným. Zoznámil sa nielen s existenciou a prejavmi svojej božskej duše v ľudskom tele, ale poznal tiež svoju fyzickú matku, otca i pravidlá súžitia ľudského rodu. Podľa vierohodných prameňov našiel i svoju božskú partnerku či duchovnú sestru, súčasne s ním zrodenú podľa zákonitostí duálneho Stvorenia v reálnom tele Márie Magdalskej.

Ježiš vo svojom učení, ním šírenom jedenásť rokov po jeho tzv. zmŕtvychvstaní medzi svojimi učeníkmi, okrem popisu vlastného zasvätenia mystickou smrťou na kríži prináša ľudstvu novú verziu podobenstva o osude duše v príbehu Pistis Sofie, zvanej tiež Múdrosť, či Viera, ako jednej z dvadsiatich štyroch emanácií Veľkého neviditeľného (Boha). Tá hľadiac láskyplne k Svetlu svojho božského otca, kam sa neustále túži navrátiť, osudovo stráca správnu orientáciu, prestane spievať chválospevy na Svetlo a prepadne sa podľa zákonitostí duality v stvorení najprv do hmoty a chaosu nalákaná sem zradným svetlom veľkej sily s levou tvárou, ktorá je podobenstvom nášho ega a nevedomia. Stráca svoje vlastné svetlo a násilím je tu zadržaná do tej doby, než je vďaka svojim nárekom a pokore vyvedená svojim sprievodcom Ježišom späť k Svetlu nebeského Otca. Nie je bez zaujímavosti, že rozprávanie príbehu Pistis Sofie objednáva v skupine načúvajúcich apoštolov práve Mária Magdalská, ktorá bola prijímaná učeníkmi ako vtelená Múdrosť – Sofia a jej pravé miesto bolo vždy po Ježišovej pravici. On sám ju vyzdvihuje najvyššie medzi apoštolmi, nazýva ju „požehnanou, dokonalou vo všetkých mystériách vo Výšine, ktorej srdce je zdvihnuté k nebeskému kráľovstvu viac než ostatných bratov“, verí, že „Mária bude naplnením všetkých plností a dokonalosťou všetkých dokonalostí.“ Celkom trinásť nárekov Pistis Sofie je tu vykladaných Ježišovými učeníkmi ako postupné napĺňanie jednotlivých Dávidových proroctiev skrytých v jeho žalmoch. Obrovská viera Pistis Sofie vo Svetlo a jeho pomoc v temnote vyprovokovala zoslanie Ježiša z príkazu Prvého Tajomstva do chaosu, aby jej pomohol vyžiarením svojho obrovského Svetla, ona ho tak poznala, tj. boli vyslyšané jej modlitby a dočkala sa tak z Božej milosti svojej spásy. Ježišova svetelná sila teda Prvé Tajomstvo vyviedli Pistis Sofiu z chaosu opäť ku Svetlu, ovenčili jej hlavu svätožiarou tak, aby nad ňou už spodné sily chaosu nemali žiadnu moc a celú jej bytosť nakoniec obklopilo čisté svetlo Múdrosti, ktoré ju už neopustilo, lebo: „Svetlo bolo s ňou a ona sama sa tak stala svetlom.“

Pozoruhodnou časťou diela je rozdielny výklad 84. Dávidovho žalmu v druhej knihe Pistis dvomi Máriami – Ježišovou matkou a jeho družkou Máriou Magdalskou. Panna Mária, ktorú jej syn nazýva „Požehnanou, ktorá zdedí Kráľovstvo Svetla“, vykladá Dávidov žalm: „Milosť a Pravda sa stretli a vtedy sa spravodlivosť a mier pobozkali“ a „Pravda vypučala zo zeme a spravodlivosť hľadela z neba“ tak, že Milosť je duchom, ktorý bol ľudstvu zoslaný, aby mu prepáčil hriechy sveta, Spravodlivosť je duch Ježiša odovzdaný ľuďom, mier je sila, ktorá prebýva v hmotnom tele a bude krstiť ľudský rod, čo je výkladom výroku „Milosť a pravda sa pobozkali“. „Pravda vypučala zo zeme“ je v podaní matky Márie označením samotného Ježiša v jeho hmotnom tele. Druhá Mária, nazvaná tu Ježišom „Dedičkou Svetla“, označuje pojmom Milosť Božieho ducha, ktorý na Ježiša zostúpil a priniesol tajomstvo z Výšiny, ktoré má byť odovzdané ľudstvu. Mier je podľa druhej Márie Dobro, ktoré vypučalo z Ježišovej matky, obyvateľky zeme, a „Spravodlivosť, ktorá hľadela z neba“ je duchom vo Výšine, ktorý priniesol všetky jej tajomstvá ľudskému rodu, aby sa stali spravodlivými a dobrými a zdedili Kráľovstvo Svetla.

I texty ďalších kníh sú gnostické: Tretia kniha sa zaoberá zákonitosťami a funkčnými mechanizmami pôsobiacimi v tzv. Zemi Svetla, niekoľkokrát je zmieňovaná záverečná fáza rozpínania vesmíru. Táto časť diela sa dnes môže javiť ako značne nezrozumiteľná, obzvlášť obtiažna je identifikácia i zaradenie všetkých popisovaných častí, bytostí a určujúcej symboliky. Je tu tiež uvedený popis dokonalých duší, zmysel a význam krstu i spôsob zasvätenia duše prijatím Daru Svetla s výkladom funkcií Pečatí Svetla. Niektoré časti, ako napr. O Tajomstve Nevýslovného, sú vykladané v symbolike starovekej alchýmie, je tu možné objaviť i popisy známe z egyptského hermetizmu. Tieto texty sú zasvätenecké, jedná sa zrejme o interné podklady určené pre výučbu a prípravu apoštolov pre ich misie. Je pozoruhodné, že tieto pasáže sú z veľkej časti dialógom Márie Magdalskej a Ježiša, ktorý sa často hnevá na ostatných učeníkov, že jeho učenie nechápu a často vyzdvihuje značný význam Márie pre budúce šírenie novej náuky.

Obsahom štvrtej knihy sú zákonitosti reinkarnácie a putovania duše s podrobnými návodmi z knihy mŕtvych, ktoré tvoria podstatnú časť tejto kapitoly i celého diela. Tu si uvedomíme, akú významnú súčasť raného kresťanstva toto učenie predstavovalo a čo jeho vyňatie z uceleného nového učenia spôsobilo. Zmienené sú tu tiež dve Henochove knihy, ktoré podľa Ježiša popisujú už skôr známe nižšie tajomstvá ako predzvesť tajomstiev vyšších, ktoré teraz prináša on. Citácie žalmov i odkazy na ďalšie starozákonné texty v Pistis Sofii zaručujú ich dobrú znalosť medzi učeníkmi a vylučujú tak ich biblické zaradenie medzi nevzdelaných robotníkov či prostých rybárov.

Piata kniha obsahuje už konkrétne praktické návody pre evanjelizačnú činnosť apoštolov a zaručuje, že na túto činnosť boli v Ježišovej skupine pripravované i ženy. Ježiš zdôrazňuje, že šírenie nového učenia a jeho vierohodnosť pomôžu podporiť hlavne úspešné liečiteľské zákroky, kde významným postupom bolo i tzv. kriesenie mŕtvych, čo je možné popísať ako rituálnu klinickú smrť vybraných adeptov v nekromanteiónoch, ktorým sa po tomto zážitku rozšírili psychické i ďalšie schopnosti a boli tak lepšie vybavení pre následnú misijnú činnosť. Okrem podrobných popisov osudu duše po smrti a jej púti až do bodu nového zrodenia sú tu uvedené i ďalšie zákonitosti, ako napr. význam úlohy nášho dvojníka vrátane uvedenia textov pre uvoľnenie pečatí a väzieb k nemu, pôsobnosť Osudu atď.

I šiesta kniha obsahuje podrobné popisy a návody pre pripravovanú apoštolskú činnosť. Aktívne sa tu dokazuje hlavne Mária Magdalská, ktorá sa zaujíma tiež o charakter a usporiadanie vonkajšej temnoty, o nástrahy temnoty draka, o počet komôr trestov a ich vládcov, o osud hriešnych duší v amenti a v chaose. Pýta sa i na hriešnikov a možnosti ich záchrany pred vonkajšou temnotou vyslovením správneho mena duši pridelených anjelov. Zaujímavá je kapitola o osude starých a nových duší, ich stvorení a o nápoji v Pohári zabudnutia. Ježiš v tejto kapitole tiež zdôvodňuje, prečo prezradil tajomstvá, ktoré boli pôvodne určené len pre zasvätených. Priniesol kľúče k tajomstvám, lebo len takto môže oslobodiť hriešnikov. V tejto časti diela sa tiež už objavujú zárodky samostatného učenia Márie Magdalskej v kapitole „Štyri myšlienky Márie Magdalskej“, ktoré sledujú priebeh reinkarnácie a zákonitostí k tomu sa viažucich. I tu je použitá alchymická symbolika. Mária si tiež vyžiadala od Ježiša podrobné návody pre apoštolské šírenie učenia. Tieto pasáže majú charakter interných podkladov s pokynmi pre spôsob šírenia kresťanstva. Texty sú miestami opäť značne nezrozumiteľné, zdá sa, že niektoré miesta sú písané symbolickým jazykom, alebo predpokladajú už určitý stupeň zasvätenia pre ich správne uchopenie a vnímanie. Mária tu často hovorí o svetelnom človeku vo svojom vnútri, ktorý sa v nej prejavuje. Siedma a ôsma kniha sú rozpracovaním podkladov pre šírenie nového učenia a môžu sa nám dnes javiť ako menej zrozumiteľné. V dobe Ježišovej však obsah týchto textov mal zrejme zásadný význam pre apoštolskú činnosť a šírenie kresťanstva v cudzích krajinách.

Dielo „Podstata archontov“ vzniklo na základe starších prameňov predkresťanskej gnózy. Archonti sú tu skôr líčení ako nadzemské mocnosti, planetárni bohovia a astrálne emanácie. I keď má výklad prvých piatich kapitol Genesis mystický charakter, môže sa chvíľami až zdať, že sa jedná o akýsi zápis genetického stvorenia ľudstva po veľkej potope. Sú tu zmienky o tzv. duchovnej žene, ktorá je Adamovi matkou živých: „Duchovná žena k nemu prišla a povedala: Povstaň Adam! A ako ju uzrel, povedal: Ty si tým, kto mi dal život. Ty budeš zvaná matkou živých, pretože ona je moja matka a lekárka a žena i tá, ktorá porodila.“ Eva, pramatka ľudského rodu, najprv porodila Kaina a potom Ábela, ako je známe zo starozákonných textov. V tomto diele však potom ešte porodila dcéru ako pomocnicu ľudských pokolení: „Adam znova spoznal Evu – svoj náprotivok. Počala a porodila. Adamovi povedala: Splodil mi pannu ako pomocnicu ľudských pokolení. Je to panna, ktorú Sily nepoškvrnili.“ V texte sú potom ďalej rozvíjané tézy, nám známe už z Pistis Sofie. Píše sa tu napr.: „Sofia, zvaná Pistis, chcela sama, bez účasti svojho náprotivku, niečo vykonať. Jej dielo sa stalo obrazom nebies. Avšak dole sa objavil tieň, ktorý sa stal hmotou, bol to neporušený plod. Dole povstal tieň, ktorý sa stal hmotou a padol na určitú oblasť a bol akoby neporušeným plodom.“

„Keď takto hovoril, zhrešil proti celému stvoreniu. Zhora sa rozľahol hlas od Samovládneho, ktorý povedal: Mýliš sa, Samael, bože slepých. Ten odpovedal: Pokiaľ je kto prednejší než ja, nech sa mi ukáže. Vtedy Sofia vztýčila prst, uviedla do hmoty svetlo a nasledovala ich dolu do oblasti chaosu. Potom sa vrátila nahor do svetla.“

Zdroj: Rosa de Sar, "Marie z Magdaly a ženy v životě Ježíše", vydalo © 2007 Nakladatelství ONYX Praha

Uverejnené s láskavým dovolením autorky, prevzatie a uverejnenie textu inými médiami nie je povolené

Preklad z češtiny: Sokol

exkluzívne.cez.okno



Rubriky: 
november 04, 2008 13:58 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top