Obrázok používateľa CEZ OKNO
Pred osudovými rozhodnutiami

Tento rok, v ktorom sa uskutoční niekoľko volieb, je tá príležitosť, kedy si politici s rešpektom spomenú na svojich voličov. Je to chvíľa, keď volič vystavuje svoje vysvedčenie na záver funkčného obdobia hlave štátu, poslancovi alebo zástupcovi v samosprávnom orgáne. Keďže máme pomerný systém a preferenčné hlasy pre jednotlivých poslancov majú svoju váhu len vtedy, ak strana, ktorá poslanca postavila na kandidátku, dostane dosť hlasov, vysvedčenie dostáva skôr strana ako jej jednotliví predstavitelia. No tak či onak je to chvíľa zúčtovania: volič dá najavo, do akej miery je spokojný s podielom voleného subjektu na výsledkoch, ktoré sa dosiahli v predošlom období.



Je to chvíľa, v ktorej občania - ako ináč! - hromžia na nesplnené očakávania. Keďže očakávania, nádeje a túžby ľudí vždy presahujú reálne možnosti, výsledkom je vždy skôr rozčarovanie ako nadšenie. A každý si vyleje zlosť, ako vie: jeden zvolí inú stranu, iný odmietne voliť, lebo má pocit, že nie je z koho-čoho si vybrať.

Občan akosi zabúda na to, že jeho nespokojnosť s tým či oným kandidátom alebo politickou stranou, ktorým v predchádzajúcich voľbách odovzdal svoj hlas, je zároveň kritikou svojho vlastného rozhodnutia, ktoré urobil pred rokmi. Zvolil nesprávneho kandidáta, či stranu, ktorí nedokázali dodržať svoje predvolebné sľuby.

Ak sa občan chce vyvarovať chyby, ktorú urobil v predchádzajúcich voľbách, musí na jednej strane hodnotiť nielen toho, komu odovzdal svoj hlas, ale aj seba, svoj spôsob rozhodovania.

Musí obetovať nejaký čas tomu, aby sa oboznámil s programom strany, aby sa dozvedel niečo viac o kandidátoch, aby navštívil predvolebné zhromaždenie, na ktorom by nielen počul, ale aj videl svojho kandidáta.

A ak je politický program politického subjektu príťažlivý, mal by si položiť otázku, či kandidát alebo strana majú predpoklady na to, aby tento program naplnili činmi, aby ho uskutočnili, prípadne aby ho doplnili o naliehavé úlohy. A pri hľadaní tejto odpovede by si mal položiť otázku, čo z predchádzajúcich postojov, činov a konania subjektu poukazuje na skutočné kvality kandidáta, na jeho schopnosť obstáť nielen vo chvíľach všeobecnej spokojnosti, ale najmä vo chvíľach všeobecnej núdze, krízy, ohrozenia.

A určite namieste a vždy aktuálna je otázka, prečo sa daný kandidát uchádza o mandát: chce vládnuť, lebo mu chutí moc, lebo chce mať prístup k štátnym zákazkám a pod., alebo je to čestný človek, ktorému záleží na občanoch, národe, vlasti, obci alebo meste?

Pravda, ak súdi politiku a politikov, musí si tiež položiť otázku, či sa podmienky nezmenili do takej miery, že pôvodný program sa stal nereálny a bolo treba riešiť novú, nevídanú a nepredvídanú situáciu. Musí zhodnotiť, ako si politik počínal v zmätku, ktorý zaskočil všetkých: zachoval si chladnú hlavu, dokázal vygenerovať vhodné riešenia, dokázal ich presadiť do praxe? V takom prípade nesplnený program asi nebude na prekážku opätovnému zvoleniu, pretože politik alebo jeho strana si vystavili vysvedčenie tým, že zvládli neočakávané ťažkosti, ktoré priniesol politický a hospodársky vývoj doma a vo svete a v zhoršenej situácii dosiahli najlepší možný výsledok.

Ktovie, čo je ťažšie: byť politikom, ktorý musí presvedčiť svojich voličov, alebo byť voličom, ktorý dokáže odhadnúť predpoklady politického subjektu.

Ktovie, čo je strašnejšie: neschopný politik, karierista, ktorý myslí len na svoj prospech, alebo nezodpovedný volič, ktorý sa nechá opantať mediálnymi trikmi, ktorý sa dištancuje od politiky a myslí si, že tí druhí sú povinní postarať sa o jeho potreby, alebo volič, ktorý hrá „va-bank“ - hodí do urny lístok, ktorý mu príde pod ruku a potom uľavuje svojmu svedomiu nadávaním na politiku a politikov.

Tento rok je rokom politickej pravdy: pravdy, ktorá sa dokázala, ale aj pravdy, ktorú niekto maskuje, zakrýva, z ktorej ukáže len polovicu tváre, alebo ktorú deformuje na nepoznanie. No je to aj pravda o voličovi - o jeho vzťahu k blížnym, o jeho mravnom zmýšľaní, o jeho vedomí zodpovednosti za voľbu, ktorou niekomu dá mandát, čo v konečnom dôsledku znamená moc, vplyv, právo rozhodnúť, právo rozsudzovať, právo rozdeľovať a spájať, právo prerozdeľovať rieknuť niekomu šťastie, právo niekomu otvoriť cestu k vzdelaniu, alebo ho ponechať v nevedomosti.

Neviem, či politici sadajúci do kresiel si uvedomujú všetky stránky moci aj zodpovednosti za jej výkon, ale som si istý, že máloktorý občan si uvedomuje rozmery svojej zodpovednosti za správnu voľbu. Lebo ináč by sme neboli konfrontovaní s výsledkami prieskumov verejnej mienky, ktoré na tohtoročné voľby predpovedajú minimálnu účasť voličov.

Niekto si možno myslí, že neúčasťou na voľbách vyjadrí svoj protest, nesúhlas, svoje pohŕdanie politikou. No neúčasť na voľbách je priznaním občana, že je neschopný vytvoriť si názor na tých, ktorí končia a na tých, ktorí by prísť na ich miesta alebo ktorí by na svojich miestach mali ostať po ďalšie funkčné obdobie. Pravda, na obranu občana je treba uviesť aj okolnosť, že predvolebné kampane majú mnoho nedostatkov a neraz sa zdajú byť vedené tak, aby občana skôr dezorientovali, než mu pomohli vo výbere. Lebo dezorientovaný volič je aj najľahšie manipulovateľný volič.

Odmietnuť politiku - teda správu verejných vecí je to isté, ako si povedať, že nepotrebujem vodu, vzduch, čas. Skúste zadržať dych až do krajnosti! Možno len očerveniete, možno aj zamdliete - skrátka vášmu organizmu bude chýbať vitálne dôležitá podmienka. A rovnako by vyzerala spoločnosť, ktorá by sa zriekla politiky, alebo ktorá by v dôsledku vnútorného chaosu nedokázala sformovať riadiace a rozhodovacie štruktúry.

Odmietnuť zúčastniť sa volieb znamená poskytnúť priestor tým voličom, ktorí uvítajú túto príležitosť presadiť sa s menšinovým názorom, lebo pri absencii väčšiny voličov sa prirodzenou väčšinou stávajú okrajové skupiny - radikáli, extrémisti, asociáli, ktorí predali svoj hlas a iní, ktorí čakajú na svoju príležitosť, akú by v normálne fungujúcej spoločnosti nikdy nedostali.

Byť voličom, je náročná úloha, zodpovedná úloha a zmysluplná úloha.

Mali by sme sa jej ujať - skôr, ako bude neskoro, teda keď nás už nikto k urnám nepozve... A keď sa v plnom rozsahu zmocní nášho osudu.

Napísal: POHRONEC

zdroj: KULTÚRA 6/2009

Prevzaté z: protiprudu.info


Rubriky: 
marec 31, 2009 01:25 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top