Obrázok používateľa CEZ OKNO
Predpísali vášmu dieťaťu okuliare? Nebežte hneď do optiky

Stalo sa to nejednému z nás. Prídete s dieťaťom na prehliadku k detskému lekárovi. Ten mu dá prečítať obrázky alebo písmenka abecedy na svietiacej tabuli. Najprv jedno očko, potom druhé.


Vaša malá ratolesť však pri predposlednom riadku pochybí. Nasleduje výmenný lístok k očnému lekárovi.

Tak sa teda objednáte a o pár dni či týždňov už vášmu dieťaťu svieti oftalmológ svetielkami diagnostického prístroja do očí. Zanedlho dostávate diagnózu: krátko, prípadne dlhozrakosť.

Ďalej to už zrejme poznáte…

Nasleduje predpis na okuliare, návšteva optiky, výber aspoň dvojich rámov. A vaše dieťa od tejto chvíle nosí okuliare.

Otázkou však je: Je toto rozhodnutie správne? Naozaj okuliare zlepšia dieťaťu zrak?

Pred tým, než sa pokúsim dať odpoveď na túto otázku porozprávam tu svoj vlastný príbeh…

Ako sa zo mňa jedného dňa okuliarnik indický stal

Môj príbeh je v podstate veľmi podobný tomu popísanému vyššie.

Pred mnohými rokmi, za siedmymi horami a za siedmymi dolami, v druhom ročníku na základnej škole sme boli ako trieda na bežnej preventívnej prehliadke u detskej lekárky.

Na jedno oko som s predposledným riadkom trocha zaváhal. Nie úplne, tuším tak v tretine písmeniek. A tak nasledovala celá uvedená procedúra.

Výsledok?

2.5 plus dioptria na jedno oko (to, ktoré pri čítaní písmeniek nezaváhalo) a na to váhajúce očko dioptria 3 plus.

Tí, ktorí sa trocha vyznajú do okuliarov vedia, že to už sa jedná o pomerne silnú zrakovú vadu.

Rodičia tomu nechceli veriť, veď dovtedy si vôbec nevšimli, že by som bol „slepý“. A tak vybavili (po protekcii samozrejme, ako bolo zvykom za starých dobrých totalitných časov) ešte jedno vyšetrenie u známeho očného lekára.

Výsledok bol však ešte nemilosrdnejší. 3-ka na jedno oko a 4-ka na druhé.

Rozhodnutie bolo teda jednoznačné: Ide sa do optiky a zo mňa je od tohto dňa okuliarnik indický.

Teda, presnejšie povedané, nie hneď od daného dňa, lebo však vyrezávanie skiel aj v tej dobe trvalo nejaký ten týždeň.

Po týždni som však už sedel v školskej lavici s okuliarmi na očiach…

Pravdou je, že som videl inak. Nenazval by som to lepšie. Písmenka boli skôr väčšie ako ostrejšie. Nemohol som ale okuliare nosiť celý deň, po čase sa mi z nich krútila hlava.

Ako tvrdohlavosť zvíťazila

Vždy som bol vzdorovitý, veď aj táto stránka vznikla ako taký malý vzdor proti statusu-quo.

Po pár mesiacoch nosenia okuliarov som jedného krásneho dňa rezolútne zahlásil, že s nimi nadobro končím.

Samozrejme, nasledovala silná protireakcia. Aj doma od rodičov, ale hlavne v škole od učiteľov a lekárov pri nasledujúcich zdravotných prehliadkach.

No napriek tomu, od tej doby obe okuliare už len prach v zásuvke chytajú.

Systém sa však len tak ľahko nevzdáva

Stigma a prenasledovanie systémom trvali roky. Vždy keď k niečomu došlo, padali otázky, prečo nemám okuliare, veď zdravotná karta hovorí jasne.

Bolo tomu tak aj pri odvodoch. Pamätníci vedia čo to je, pre tých skôr narodených – je to prehliadka zvyčajne okolo 18-ky kedy sa mladý muž zapisoval do vojenského registra ako branec.

No a samozrejme pri lekárskej prehliadke na vodičský preukaz.

Nič na tom nemenil ani fakt, že v danú dobu som už pri kontrole zraku vedel bez problémov s obidvoma očami prečítať aj ten predposledný riadok. Zprava doľava, zľava doprava, aj náhodne vybrané písmenká.

Preverovali si to vždy dôkladne…

Veď keď raz zdravotná dokumentácia vraví, že má človek nosiť okuliare, tak ich nosí musí. A basta. No kam by sme to došli, ak by si každý robil čo chce. Však?

Každopádne, po trojnásobnom preskúmaní zraku a mojom miestoprísažnom vyhlásení, že naozaj vidím dobre aj bez okuliarov, mi napokon lekár vydal potvrdenie pre vodičský preukaz bez nich. A nie raz, ale hneď 3-krát!

Prvý krát v 15-tich na malú motorku, druhý krát v 17-tich na veľkú motorku a v 18-tich na auto. A potom ešte dva krát v zahraničí, keď som si vybavoval zahraničný vodičský preukaz. Raz pri jeho počiatočnom vybavení a druhý krát po 10 rokoch pri predlžovaní jeho platnosti.

Ako je možné, že zo slepúšika s 3 a 4 dioptriami sa zrazu ostrozraký stal?

Mám na to vlastný teóriu. Nie, nemám ju podporenú randomizovanou, dvojito zaslepenou, placebom kontrolovanou klinickou štúdiou.

Je to len môj názor na vec. Ten mimochodom potvrdilo viacero ľudí s podobným osudom. Ide teda o, ako sa tomu vo vedeckých kruhov vraví, „anegdotal evidence“, teda pozorovanie na zopár prípadoch.

Ide o to, že v detstve sa vyvíjajú a rastú všetky orgány. Vrátane lebky a očí.

Pri raste sa občas stane, že sa jednotlivé orgány a časti nemusia vyvíjať presne rovnakým tempom. V oku napríklad môže nastať prechodná zmena tlaku alebo šošovka sa nestihne okamžite prispôsobiť zmenám na sietnici.

V tom čase môže nastať prechodná znížená funkčnosť očí, ktorá sa prejaví neostrým videním. Oko sa však neustále vyvíja, rastie a prispôsobuje existujúcim podmienkam.

Ak v tej dobe začne dieťa nosiť okuliare, oko sa im prispôsobí. Nastaví sa tak, aby videlo s ich pomocou. Bez nich však potom už nebude nikdy vedieť dobre zaostriť.

Alebo ešte trošku inak…

Ak oko bez okuliarov nevidí ostro, núti ho to trénovať očné svaly kontrolujúce šošovku tak, aby zaostrovala. Ak oku poskytnete barličku v podobe okuliarov, nie je už nútené zaostrovať a preto ani nebude. Časom zlenivie a už sa nikdy nenapraví.

Osobne mám silné presvedčenie, že oko, tak ako každý iný orgán, je schopné regenerácie a nápravy, ak je k tomu nabádané. Ak nie je, tak zakrpatie.

Každý z vás už určite počul na prírodovede, že orgán, ktorý sa nepoužíva zakrpatieva. A to platí nielen z hľadiska tisícov rokov evolúcie. Platí to aj pre jednotlivé orgány v rámci jedného života človeka.

Je to ako s posilňovaním. Ak necvičíte, svaly budete mať malé a ochabnuté. Ak pravidelne posilňujete, svaly vám narastú, ako sa to deje u kulturistov. Oči nie sú v tomto procese žiadnou výnimkou.

Po týchto zisteniach sa vám určite natíska nasledujúca otázka.

Vedia oční lekári o „samonapraviacej schopnosti“ očí?

Väčšina podľa mňa o tom nevie. Vždy boli vychovávaní a učení, že v prípade neostrosti zraku je potrebné nasadiť okuliare.

Okrem toho, k takému zisteniu by bolo potrebné sledovať dve skupiny detí. Prvú, v ktorej deti budú okuliare užívať a druhú, v ktorej sa zaobídu bez nich. Odopretie pomoci by sa však považovalo za neetické a preto sa podobne štúdie ani nikdy nevykonajú.

Napriek tomu si však myslím, že aspoň malá časť oftalmológov o tom musí vedieť alebo aspoň tušiť.

Prečo potom mlčia a nezverejnia to?

Odpoveď je ako to u väčšiny prípadov v súčasnej medicíne býva, prozaická: Išli by tým proti sebe.

Ak by sa potreba nosenia okuliarov znížila, znížili by sa pravidelné prehliadky, vyšetrenia, potreba prístrojov, atď, atď. V konečnom dôsledku by sa znížili aj ich príjmy.

Preto si oční lekári nebudú píliť pod sebou konár, radšej mlčia a udržiavajú súčasný stav, ktorý im vyhovuje.

Záver

Ak sa ocitnete v situácii, že budú chcieť vášmu dieťaťu nasadiť okuliare, dobre si vaše rozhodnutie premyslíte. Môžete tým ovplyvniť jeho zrak na celý život.

Navrhoval by som uvedený postup:

1. Prípad slabých dioptrií
Ak predpísané dioptrie sú slabé a dieťa je schopné aj bez nich v pohode čítať, tak mu ich ani nedávajte.

Je možné, že ho zaostrovanie bude viac vyčerpávať a nevydrží dlho čítať alebo písať. Doprajte mu preto čas a netlačte ho do dlhého učenia. Radšej nech si domácu úlohu napíše na dva alebo tri krát, v kratších časových úsekoch.

2. Prípad silných dioptrií
Ak predpísané dioptrie sú vysoké a dieťa bez nich nie je schopné čítať, potom mu ich samozrejme nemôžete odoprieť.

V takom prípade ale nech nosí okuliare iba na nevyhnutný čas počas učenia. V dobe, keď nepotrebuje čítať (prípadne hľadieť do diaľky, napríklad pri športe), mu ich na oči nedávajte.

Na zlepšenie zraku existujú viaceré tréningové metódy, napríklad takzvaná 〉 očná jóga. Pravidelným cvičením je možné dosiahnuť prekvapivé výsledky.

Niektorých z vás teraz určite napadne laserová operácia oka…

Tá v podstate urobí to, že upraví šošovky do stavu, aký vytvárajú okuliare. Je to teda opäť len taká barlička, ktorá navyše môže oko oslabiť tým, že zbrúsi a stenčí šošovku.

O laserovej operácii by som teda uvažoval až ako o poslednej možnosti v prípade, ak by cviky nepriniesli žiadny pozitívny výsledok. To by sa ale nemalo stať keď sa cvičenia vykonávajú správne a pravidelne.

Dúfam, že vám tento článok pomôže s rozhodovaním ohľadne okuliarov u vašich detí. Tiež budem rád, ak do komentárov napíšete svoje vlastné skúsenosti týkajúce tejto témy.

Damián

Zdroj: www.badatel.net


Súvisiace:

Zdravie
http://www.cez-okno.net/sekcia/zdravie

BÁDATEĽ Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/badatel-vyber


Autori: 
Sekcie: 
Štítky: 
október 07, 2014 23:51 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top