Obrázok používateľa CEZ OKNO
Prenatálne obdobie

"Z pohľadu regresnej terapie vidím prenatálne obdobie, ako deväť mesačné zhustenie nášho celého života. Všetko čo sa udeje v tomto období, ako keby sme potom prežívali znova v udalostiach nášho života. Je to jedno s najdôležitejších období, z hľadiska pochopenia našich problémov a našej cesty životom. Prechádzaním tohoto obdobia v regresnej terapii prichádzame na to, ako nás môže ovplyvňovať správanie sa matky k otcovi a naopak, správanie sa matky k rodine a naopak, správanie sa matky k okoliu, v ktorom sa práve počas tohoto obdobia nachádza a naopak. Zisťujeme, ako reagujeme my v tomto prelomovom období. Všetky tieto zážitky nás môžu do veľkej miery ovplyvňovať aj v prítomnosti."



Najprv si stručne zhrňme, čo je to regresná terapia.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že regresná terapia znamená, že s klientom ideme určitým spôsobom do minulosti a pri tom sa snažíme riešiť nejaký problém, ktorý ho práve ovplyvňuje v prítomnosti.

Prežité traumy v minulosti nás môžu do určitej miery ovplyvňovať v prítomnosti tak, že sa nám viac či menej pripomínajú prežité emócie alebo telesné pocity.

Keďže si nemusíme hneď uvedomovať či, a ktoré traumy z našej minulosti vplývajú na práve prežívané problémy, nemôžeme ani tieto problémy uspokojivo riešiť.

Regresná terapia dáva možnosť hľadať tieto príčiny našich súčasných problémov, uvedomiť si ich a tiež ich spracovať.

Regresná terapia aj na základe cesty do našej minulosti umožňuje riešiť problémy, spoznávať rôzne duchovné zákonitosti a možnosti duchovného rastu, naše korene a našu cestu, prípadne spôsoby kráčania po nej, posúvať hranice nášho poznania, posúvať hranice našich schopností.

Cieľom regresnej terapie je udalosti z minulosti, ktoré nás nejakým spôsobom ešte ovplyvňujú spracovať tak, aby sme už v tej minulosti nemuseli ostávať a mohli žiť v prítomnosti pripravený na budúcnosť.

Medzi najčastejšie otázky, ktoré dostávam nepochybne patrí technika terapie, respektíve, či sa pri regresnej terapii používa hypnóza.

Hypnózu v terapii nepoužívam. Techniky regresnej hypnoterapie zaznamenali najväčší rozmach v 50-tych rokoch minulého storočia. Následne v ďalších desaťročiach prichádzajú techniky bez potreby hypnózy a zmeneného stavu vedomia. Momentálne najčastejšou používanou regresnou technikou je technika využívajúca asociatívne vybavovanie z pamäte, ktorá nevyžaduje zmenený stav vedomia, takže celé sedenie prebieha pri vedomí.

V Košiciach budete hovoriť o vplyve prenatálnej existencie na ďalší život človeka a teda nedá sa spýtať, či si svojich rodičov vyberáme a prečo. Máme sa niečo naučiť, alebo svojím jestvovaním pomáhame práve svojim rodičom?

Prax regresnej terapie ukazuje že áno. Človek prichádza na Zem, aby sa tu niečo naučil, stretol určitých ľudí, niečo tu zanechal. Ak sa s klientmi v regresnej terapii posunieme pred počatie, mnohí z nich popisujú existenciu akoby vo svetle, kde si vyberajú svojich rodičov, telo, okolnosti a možno aj celý život, ktorý na Zemi prežijú. Klient sa často akoby dohaduje so svojimi priateľmi na tom, či a kedy sa na Zemi stretnú, alebo čo budú spoločne prežívať. Prax tiež ukazuje, že duša človeka odchádza zo Svetla, pričom sa ešte pred počatím nachádza a „poletuje“ niekoľko dní, alebo aj týždňov, pri svojich budúcich rodičoch. Obzerá si svoje okolie, rodičov, pripravuje sa na vstup do svojho tela a niekedy aj svojou vôľou prispieva na výber dňa a hodiny svojho počatia. Až nakoniec prichádza ten deň, keď sa dve bunky spájajú a duša sa vteľuje do lona svojej matky.

Cestu duše a pohľad výberu našich rodičov by sme mohli prirovnať k nášmu životu, ktorý prežívame. Príde čas a my si máme vybrať základnú alebo strednú školu. Naše rozhodovanie sa vtedy upriamuje väčšinou na niekoľko základných atribútov - či tam idú naši priatelia, či sa nám tam bude páčiť a podobne. Prípadne nám pomôžu rodičia a niekedy aj za nás vyberú. Potom si vyberáme vysokú školu a naše povolanie. Tam už dávame väčší dôraz na to, čo by sme chceli robiť a čo nás zaujíma. Nabrali sme skúseností z predošlých rozhodnutí a tie aj pri výbere zužitkujeme. Tieto rozhodnutia robíme v našom živote v intervaloch niekoľkých rokov. Z pohľadu duše by sme mohli povedať, že sú to prežité milióny až miliardy rokov, keď si už duša sama vyberá svoje „duchovné povolanie“. Dalo by sa povedať, že na to, aby to povolanie mohla vykonávať, je jeden s najdôležitejších predpokladov výber našich rodičov.

Čo nenarodený človiečik vníma. Získava napríklad počúvaním hudby záujem o hudbu? Formujú sa nejako jeho vlastnosti?

Vnímanie plodu môžeme spojiť s takzvaným “vtelením” duše. Prax ukazuje, že spojenie dvoch pohlavných buniek je takým prejavom vysokoorganizovanej hmoty, že nie je možné, aby existovala bez určitých “programov”, ktoré prináša duša. Týmto “programom” by sme mohli hovoriť psychika. Z toho vyplýva, že “vtelovanie” duše prichádza vždy so spojením dvoch pohlavných buniek matky a otca, čiže pri počatí. V regresnej terapii sa dostávame až k tomuto spojeniu, ba aj pred neho. Tam klienti popisujú všetky vnemy, ktoré zažívajú, čo zažíva mama a otec, čo sa deje okolo.

Môžeme povedať, že duša vníma všetko, čo sa okolo nej deje. Do tretieho mesiaca prenatálneho obdobia hlavne mimozmyslovým vnímaním a potom aj zmyslami tela.

Každá hudba má v sebe kus logiky, jedinečnosti, sily atď. Dieťa tieto zvuky hlavne pre túto jedinečnosť zachytáva a pre určitý vzorec, ktorý hudba obsahuje, veľmi ľahko pamätá. Zmyslové a mimozmyslové vnímanie dieťaťa sú hlavne po zistení matky, že je tehotná, do veľkej miery otvorené logike, jedinečnosti, sile a podobne. Najväčšiu takúto otvorenosť by som zasadil medzi druhý a tretí mesiac po počatí. Pri spustení hudby, ktorú dieťa počúvalo v tomto období, po narodení, sa dieťaťu pripomína obdobie v brušku matky, čo ho môže upokojiť, naladiť a zaujať. Preto je vhodné v šťastných dňoch s dieťatkom v brušku, púšťať hudbu, tancovať a radovať sa najlepšie spolu s celou rodinou. Potom si tieto skvelé chvíle môžeme užívať znovu po narodení dieťaťa.

Mohli by ste určiť rozhodujúce vplyvy alebo faktory prenatálnej existencie na náš budúci život?

Prenatálne obdobie z hľadiska neskoršieho vplyvu môžeme rozdeliť na niekoľko prelomových období.

Dôležitosť obdobia počatia je v tom, že je to prvý vstup a dotyk s telesnými pocitami, aj keď ide len o dve bunky, ktoré sa v tom období spájajú. Zároveň s týmto vstupom a precítením na bunkovej materiálnej úrovni dochádza k určitému preciťovaniu rodičov, ktorí sa milujú. Vzniká tu istá súhra pocitov, ktoré nás môžu ovplyvňovať počas celého nášho života. Aj pri ideálnom stave pri počatí je to pre dušu prechod z duchovného sveta do sveta fyzického. Prejavuje sa tu reakcia na zmenu, na podobu tohoto prechodu, na rodičov, na okolie a mnoho ďalších. Všetky tieto pocity môžeme potom „znova“ riešiť vo vzťahoch, rozhodovaniach a podobne.

V období, kedy matka zistí, že je tehotná, prichádza istý bod, keď nastáva spojenie medzi matkou a dieťaťom, ak v predošlom období nedošlo k nejakým problémom. Matka zisťuje, že je tehotná a prichádza nejaká jej reakcia. Na túto reakciu prichádza postoj dieťa, ktorého odraz potom môže pociťovať počas celého svojho života. Odteraz dieťa prežíva každý pocit s matkou oveľa intenzívnejšie, ako tomu bolo dovtedy.

Obdobie vývinu poznania matky, že je tehotná prináša hlavne poznanie pocitov matky, vzťahu matky k otcovi, rodine, okoliu. Matka sa môže dostávať do rôznych situácií, ktoré na dieťa určitým spôsobom vplývajú a ono zase nejako reaguje. Tieto vzájomné interakcie sú často základom nášho budúceho správania a riešenia problémov.

Na čo by budúca mamička určite nemala zabudnúť a čomu sa má vyvarovať?

Pri bezproblémovom priebehu tehotenstva v zásade nemusí robiť mamička nič naviac, ani nič menej, možno okrem prežívania posledného mesiaca, ktoré vyžaduje zvýšenú pozornosť a prípravy na pôrod a materstvo, ktorá ešte stále absentuje vo výchove v škole prípadne rodine.

Napíšem ale jednu radu vyplývajúcu z praxe regresnej terapie. Všetky prežitky matky ba aj otca dieťa vníma a vytvára si k nim postoj. Ak matka prežíva v tomto období nejaké nepríjemné pocity alebo zážitky, môže byť s nimi dieťa konfrontované tak, že si ich berie za svoje. Hlavne, ak si neuvedomí, že tieto pocity sú mamine a nie jeho – matka a dieťa sú akoby jedno telo. Potom je dobré, aby do prežívania matky a otca vstúpila pravdivosť. Mama sa môže s otcom rozprávať o svojich problémoch, aby neostávali v jej vnútri, kde sa nachádza dieťatko a tak dať dieťatku jasne najavo, čo mama prežíva a že to prežíva ona. Môže sa rozprávať s dieťaťom a dávať mu pozornosť, zhrnúť napríklad každý večer prežitky zo dňa a podobne. Dieťatko si takto najlepšie uvedomí, čo sa okolo deje a prečo a zároveň sa už v tomto období vytvára medzi rodičmi a dieťaťom láskavý a prirodzený vzťah, kde sa problémy riešia na úrovniach, na ktorých vznikajú.

Je pôrod vždy traumou pre dieťatko?

Vždy. Ale ako pri každej traume je dôležitou otázkou ako sa s danou udalosťou vysporadúvame. Toto vysporiadanie má potom svoje dôsledky na ďalší život. Pri pôrode je pre dieťa dôležité, akú pozornosť zvonku od rodičov prípadne pôrodného personálu dostáva pre vysporiadanie sa s tým, čo prežíva a pociťuje.

Začína pôrod. Dieťa smeruje k pôrodným cestám a tlačí sa von. S tým sú spojené všetky telesné pocity a emócie. Skúsenosť ukazuje, že práve tieto tlaky a bolesti počas pôrodu môžu byť základom na neskoršie prepuknutie niektorých fyzických problémov človeka. Bolesti hlavy, chrbtice, alergie, astmy, stiesnené pocity, rôzne fóbie a podobne, sú častými prejavmi príčin problémov, ktoré prežívame v tomto období. Dieťa postupuje pôrodnými cestami, kde nastávajú rôzne pnutia a tlaky. Môže nastať sťažené dýchanie, rôzne bolesti.

Pri prirodzenom priebehu dieťa postupuje ďalej až nakoniec vychádza von, kde sa o neho väčšinou postará personál nemocnice alebo pôrodná asistentka, v ideálnom prípade sa dostáva ihneď k matke.

Vonku sa dieťa dostáva do úplne iného prostredia,v akom bolo doteraz. Nastáva silný nápor na oči, ktoré musia zaznamenávať oveľa viac informácií, ktoré sú momentálne okolo neho. Silné svetlo môže byť základom na niektoré neskoršie zrakové problémy. Ďalekozrakosť, krátkozrakosť a podobne. Vonkajšia teplota je väčšinou iná, ako tomu bolo v brušku, čo dieťa pociťuje nárazovo, ako veľkú, nepríjemnú zmenu. Deväť mesiacov počulo tlkot matkinho srdca a toto zrazu prestáva. Všetky tieto zmeny, tak ako každá nepríjemná zmena, môžu znamenať pre dieťa prežívanie traumy, ktorá môže poznačiť ďalší vývoj dieťaťa. Ak neostáva pri matke, prežíva silnú stratu, keďže nevie čo sa s ním ide teraz diať. Zrazu je niekde preč, s niekým neznámym. Títo neznámi si ho prezerajú, robia s ním úkony, ktoré nie sú vždy príjemné. Nakoniec sa dostáva k mame a nastáva pokoj. Až teraz sa pri normálnom vývoji v prenatálnom období dieťa ukľudňuje a upokojuje.

Pobyt v nemocnici prináša hlavne vstup do súkromia dieťaťa a matky a poznanie v tomto zmysle. Podrobné rozobratie týchto pocitov a vstupov do nášho súkromia v regresnej terapii, nám dáva možnosť pochopiť nazeranie na naše súkromie. Čo pre nás znamená. Akú má pre nás hodnotu. Niekedy sa stáva, že sú v tomto období tieto hodnoty veľmi potlačené, čo má za následok, učenie sa znova hľadať tieto hodnoty neskôr v každodennom živote.

Vidíme, že aj pri prirodzenom priebehu pôrodu je tento pre dieťa záťažou, ktorá môže mať neskôr vplyv na psychický a fyzický vývoj. Prirodzená a vedomá pozornosť s dôrazom na pochopenie možných problémov smerom k dieťaťu od otca ako mužského elementu, matky ako ženského a pôrodného personálu ako elementu okolia, môže prispieť k prirodzenému vyrovnaniu sa s týmto obdobím. Aj keď toto obdobie prináša traumatické zážitky, istým spôsobom pripravuje dieťa na jeho ďalší život.




Patrik Balint

~ (*1974)
~ softwareové inžinierstvo na ČVUT v Prahe a Bratislave
~ regresná terapia pod vedením Andreja Dragomireckého
~ profesionalizácia v regresnej terapii od roku 2000
~ vedenie seminárov a kurzov regresnej terapie na Slovensku
~ prenatálna terapia, vzťahová terapia
~ ďalšia špecializácia - psychická príprava na pôrod a materstvo, numerológia
~ so ženou šperkárkou a dvomi deťmi život v malebnom mestečku Martin medzi Malou a Veľkou Fatrou (SK)

Kontakt: patrik(zav)predporodnapriprava.sk

Rozhovor pre Čarostranu týždenníka Korzár ku prednáške o prenatálnom období a pôrode v Košiciach tu uvádzame v pôvodnej, neskrátenej podobe.

Zdroj: Blog Patrika Balinta

 


Sekcie: 
február 20, 2008 21:46 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top