Obrázok používateľa CEZ OKNO
Džingischán. Súčasníkmi opisovaný ako vysoký, svetlý a s „mačacími očami“

Džingischán, pôvodným menom Temüdžin (žil okolo rokov 1162 – 1227), bol jedným z najvýznamnejších a najlepších vojvodcov v histórii Ázie a jej národov. Dodnes ho v Mongolsku (kde ho nazývajú „otec národa“), Číne a iných štátoch považujú za národného hrdinu, ktorý založil, organizoval a úspešne riadil obrovskú Mongolskú ríšu (svojho času najväčšiu na svete), siahajúcu od Kaspického mora po Kóreu. Washington Post ho označil za „muža tisícročia“. Čo je však zaujímavým a málo známym faktom, tento zakladateľ (v Mongolsku sa objavuje aj na bankovke najvyššej hodnoty, 20 000 tögrög) v skutočnosti nebol ázijského pôvodu. Relevantné záznamy z čias jeho života napovedajú, že nebol čo do rasy mongolského pôvodu, ale mal črty charakteristické a výlučné bielej rase.

Mnohým sa v tomto momente zrejme v hlave vybavia početné portréty Džingischána, kde je zobrazovaný so šikmými očami, žltkastou kožou a charakteristickými mongolskými rysmi. V skutočnosti však neexistuje žiadny portrét Džingischána z čias jeho života. Preto, všetky takéto zobrazenia sú viac predstavami umelcov ako odrazom historickej skutočnosti. Niekto si však môže povedať, že tieto portréty boli hádam robené na základe zachovaných opisov Džingischána.

Skutočne? Pozrime sa na to, ako Džingischána opisujú jeho súčasníci. Minhaj al-Síraj Južjani, arabský cestovateľ a kronikár, ktorý sa s veľkým vládcom osobne stretol, napísal, že je to muž „vysokej postavy“, „statnej telesnej stavby“ a má „mačacie oči“. Toto prirovnanie bolo bežne v stredoveku a aj dnes je používané na označenie zelených očí. Čínsky kronikár Zhao Hong uviedol, že Džingischán sa odlišoval od iných Mongolov, keďže bol výrazne vysoký a mal bohatú bradu. Moslimský historik Rašíd-al-Din zaznamenal, že Džingischán pochádzal z rodiny, ktorej príslušníci sa vyznačovali veľkou výškou, dlhými bradami, červenými vlasmi a zelenými očami.

Historik Harold Lamb v Džingischánovej biografii (1928) uvádza takýto opis veľkého chána:

„Musel byť vysoký, s mocnými ramenami, jeho koža belavo-hnedastá. Jeho oči, posadené hlboko pod klesajúcim čelom, neboli šikmé. Ich farba bola sivá, alebo modro-zelená, čo do dúhovky, s čiernou zrenicou. Dlhé červeno-hnedé vlasy zopnuté vo vrkočoch dopadali na jeho chrbát.“

Perzský historik Abú al-Ghazí písal (v 17. storočí), že klan, z ktorého Džingischán pochádzal, Bourchikoun (Borjigin), bol pomenovaný podľa sivých očí. Rodina Džingischánovho otca Jesugeja sa vyznačovala svetlou pleťou a častým výskytom modrých alebo sivých očí. Legenda hovorí, že praotcom Temüdžinovho klanu bol bájny muž so svetlou pleťou, zlatými (alebo červenými) vlasmi a sivými očami.

 

A čo Džingischánovi potomkovia?

Existujú záznamy, že aj početné Džingischánove potomstvo si zachovalo niektoré z jeho európskych čŕt. Jeho tretí syn a následník Ogudaj (1186 – 1241) mal sivé oči a červené vlasy; jeho vnuk Mangu (1208 – 1259) mal červenkasté obočie a hnedo-červenú bradu. Subataj (1176 – 1248), Džingischánov hlavný generál (nie však potomok), ktorý sa vyznamenal pri podrobení Číny, mal dlhú, červenú bradu.

Marco Polo opísal iného Džingischánovho vnuka, Kublajchána (1215 – 1294), ako tmavovlasého, s tmavými očami, no svetlou, jemne červenkastou pleťou. Iní historici zaznamenali, že Džingischán bol vskutku prekvapený, že Kublaj nezdedil jeho červené vlasy. Ďalší Džingischánov vnuk, Batuchán (1205 – 1255), zakladateľ Modrej hordy, ktorý viedol mongolské armády do Uhorska a pobudol aj na našom území, mal podľa dobových opisov na svetlej pleti dokonca pehy.

Za potomka Džingischána sa vyhlasoval (hoci či to bola pravda, nie je isté; takto v tom období robili mnohé osobnosti, ktoré si nárokovali moc) aj ďalší veľký dobyvateľ Tamerlán (Timur Lenk, 1336 – 1405), ktorého monumentálna socha stojí v Taškente a mnohé ďalšie po celom Uzbekistane a Strednom východe vôbec. Čo je zaujímavosťou, na svojich výbojoch porazil aj osmanských Turkov, čím načas spomalil ich postup ďalej do srdca Európy. Podľa Ibn Arabšacha, Tamerlánovho súčasníka, bol Timur vysoký a silný, so širokými ramenami a vysokým čelom, mal dlhú bradu a bielo-červenkastú pleť. V roku 1941 bola Tamerlánova krypta v Samarkande (Uzbekistan) otvorená ruským antropológom Michailom Gerasimovom.

Výskum exhumovaných pozostatkov dokázal, že bol skutočne vysokej postavy (172 cm na ten čas predstavovalo veľkú výšku). Gerasimov na základe tvárových čŕt vyhodnotil, že Timur mal mongoloidné črty. V hrobke bolo ale taktiež nájdených posledných zopár chlpov červeno-hnedých fúzov, držiacich sa ešte Timurovej lebky, čo by na druhej strane nasvedčovalo minimálne o čiastočnom bielom pôvode.

Podľa povesti bola na Tamerlánovu hrobku krátko po jeho smrti vyrytá kliatba, že ktokoľvek sa opováži narušiť odpočinok veľkého vojvodu, prinesie nad svoju krajinu chmáry vojny. Sovieti ju otvorili 19. júna 1941.

 

Peter Minár

 

Zdroje:

http://en.wikipedia.org/wiki/Genghis_Khan
http://www.white-history.com/earlson/genghis.htm
http://www.republicanchina.org/Mongols.html

 

Zdroj: BEO.sk

 

Sekcie: 
Rubriky: 
október 17, 2010 12:24 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top