Krátke zamyslenie nad podstatou „sviatku“ sv. Valentína

Dnešná skomercionalizovaná postmoderná doba prináša do nášho života množstvo liberálnych nezmyslov, ktorých podstatou je naháňanie ziskov obchodníkom a obchodným spoločnostiam. Vákuum v tržbách medzi Vianocami a Veľkou nocou sa snaží nahradiť zvýšenými tržbami skomercionalizovaný sviatok sv. Valentína, ktorý nemá žiadnu kresťanskú podstatu. Zneužitie legendy o svätom Valentínovi – starokresťanskom mučeníkovi z antických dôb panovania cisára Claudia II. patrí medzi to najohavnejšie, čo dokázali určité protikresťanské sily vo svoj prospech využiť. Katolícka a ani pravoslávna cirkev nevenovali a ani nevenujú pamiatke tohto svätca veľkú pozornosť.

Ani kresťanská cirkev po milánskom edikte si na svätého Valentína nejako osobitne nespomínali. Určite všetci si vážime jeho odvahu vyznávať kresťanské náboženstvo v čase prenasledovania kresťanov v starom Ríme, ako aj silu tajne sobášiť mladých ľudí v čase, keď to cisár Claudius II. z pragmatických potrieb zakázal. Skôr by si zo svätého Valentína mali brať príklad tí, ktorí sa zdráhajú vstúpiť do manželského stavu, žijú v hriechu a nechcú mať deti. Tí, ktorí uprednostňujú život v hriešnom predmanželskom sexe a miesto príchodu dieťaťa na svet volia interrupciu.

Sviatok sv. Valentína vychádza z deformovanej a upravenej legendy o sv. Valentínovi a má anglosaské pozadie vzniku. Až niekoľko storočí po smrti starokresťanského mučeníka sa táto legenda v modifikovanej podobe vynorila na svetlo. Prešlo pár storočí ďalej a ziskuchtiví obchodníci v USA a v krajinách západnej Európy z nej urobili možnosť, ako sa dobre nabaliť a zneužiť určite úprimné city zaľúbených ľudí. O to alarmujúcejšie je to, že k týmto odporným praktikám bola zneužitá osobnosť svätého Valentína. Pritom svätého Valentína považujeme za orodovníka v čase morových epidémií, pri bolestiach brucha a hlavy. Takže ide o situácie, ktoré s nasladkastou atmosférou a plytkým sentimentalizmom, ktoré dodáva tomuto pseudosviatku bulvár, nemajú nič spoločné. Ide aj o biznis obchodných spoločností, ktoré sa zaoberajú pastovaním a predajom kvetov v čase, keď ich ceny na trhoch v zimnom čase sú pomerne vysoké. Po ústupe osláv Medzinárodného dňa žien, ktorý sa masovo oslavoval najmä v minulosti, je to dôvod na lepšie zárobky z predaja kvetov. Prečo sa takýto sviatok neoslavuje napríklad v máji, keď by na to bolo podstatne viac dôvodov? Ale v máji sú ceny kvetov nižšie a okrem toho je to obdobie, keď kvitnú jarné kvety aj v krajinách mierneho podnebného pásma.

Asi najdôležitejším faktom zostáva, že sviatok svätého Valentína v jeho nekresťanskej a skomercionalizovanej podobe je prejavom masovej amerikanizácie a najmä globalizácie sveta. Ako nákazlivá choroba sa tlačí tento pseudosviatok do všetkých krajín sveta. Viac ako kresťanské korene sa spája s pohanskými bôžikmi, ktorých podoby sa nachádzajú na fotografiách a dekoráciách, ktoré sú spojené s týmto sviatkom. Veď práve pohanský bôžik Amor (Eros) bol spojený s pohanským cisárom Claudiom II., ktorý poslal sv. Valentína pod katovu sekeru! Je to všetko akési pomýlené, ale účelovo. Oslavám tohto sviatku robia reklamu aj médiá. V nemenovanom týždenníku boli dokonca tí, ktorí odmietajú oslavovať sviatok sv. Valentína označení za ľudí z vidieka, so základným vzdelaním, atď.

Preto za jediný správny postoj možno označiť len ten, že oslavy tohto skomercionalizovaného sviatku budeme ignorovať. Ak mám niekoho úprimne rád, mám ho rád iba 14. februára? Lásku k milovanej osobe môžeme prejaviť počas celého roka a nepotrebujeme k tomu umelo implementovaný pseudosviatok z USA. A ak si chceme uctiť pamiatku starokresťanského mučeníka svätého Valentína, môžeme sa k nemu v tento deň pomodliť počas návštevy kostola. Ak však nedáme prednosť smilstvu, ktoré práve v tento deň dostáva zelenú!

Kliment Uhrecký