Obrázok používateľa CEZ OKNO
Víkendové zamyslenie: Naše slovenské korene

Občan musí byť na niečo hrdý pokiaľ sa napĺňa pravá ľudskosť. Ak nie je, stáva sa laxným. Ako taký nemôže byť občanom tvorivým. Tvorivých ľudí máme na našom Slovensku dosť. V komunistickej spoločnosti sme málo hovorili o spoločenských elitách, skôr sa ani nesmelo, lebo to zaváňalo buržoáziou, vymanenie sa zo šedého priemeru. Je veľmi dôležité, aké myšlienky v národnom duchu sa vytvárajú, ako sa názory občanov dostávajú do povedomia spoločnosti, ktoré problémy ventilujú. Ide o to, aby si čo najširšia vrstva spoločnosti pertraktované hodnoty osvojila. Ide o boj o hodnoty a mechanizmus, ako si ich osvojiť.

Dnes podstatnú väčšinu informácií sprostredkúvajú elektronické médiá a tým rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú vedomie ľudí. Žiaľ, nie vždy v záujme slovenského národa. Ale aj písané slovo má obrovskú výhodu. K nemu sa dá vrátiť, nezanikne pominuteľnou chvíľou, nevyhynie. A je dobre, že k tomu môže prispieť aj internet, tá doposiaľ necenzurovaná skrinka s obrazovkou. Je nesmierne dôležité, aby sa o Slovensku a jeho dejinách písali a vydávali knihy, ponúkali ich i mladej generácii, aby sa pre našich zahraničných priateľov vytvorili také práce, ktoré by im približovali domovinu, aby im ju ukazovali v realistickom svetle, nech vidia, kde sú ich korene, z čoho vyšli, ako napreduje spoločnosť - napriek pomerne často rozhádanému politickému záprahu - ku ktorej sa hlásia. Toto sú vážne úlohy, ktoré nás čakajú a my nesmieme od nich odstúpiť. Inak by dejiny prebiehali pomimo nás, resp. by ich tvoril niekto v mene nás a dokonca v náš neprospech.

Československo bolo štátom Slovákov a Čechov. Slováci dlho nevnímali, že je to aj ich republika. Pravdupovediac, mnohokrát ani nebola. Slovákovi nezvučalo dobre v ušiach to známe často v zahraničí znejúce Čeko ani česká koruna. Škoda, že zápas o miesto Slovákov v Československu vyriešili rozumným rozchodom tak neskoro. Mohli sme byť ďalej, aj postavenie Slovákov v zahraničí mohlo vyzerať ináč (napr. v Maďarsku). Medzivojnové a povojnové obdobie spôsobilo ohromnú asimiláciu národnostných menšín. Európa sa otvorila, migruje, emigruje, a viaceré klasické etnické enklávy, ktoré si udržiavali národné povedomie, sa zmeneným spôsobom života rozsypali. Dnes, keď sme už na mape Európy so svojim štátom a slovenská zástava veje aj v Bruseli, keď so slovenským znakom vystupujeme v športe i všade inde, je situácia iná. Slováci v zahraničí sa majú k čomu a ku komu hlásiť. Ich asimilácia síce bude postupovať ďalej, ale veľa bude záležať na ľuďoch, ktorí pracujú medzi krajanmi v oblasti kultúry. Lebo - politici a politické štruktúry prichádzajú a odchádzajú, kultúra je však večná, alebo trvácnejšia. Rozvoj kultúry a kultúrneho horizontu predpokladá osvojenie si jazyka, vytvorenie návyku na čítanie. Lebo štádium, ktoré sa začína a končí folklórom, je síce prvým predpokladom, ale na udržanie etnickej enklávy to nestačí.

Občas si kladiem otázku, či nerobím zbytočnú prácu, keď presviedčam. Teší ma každý úspech Slovákov, na druhej strane mám vážne obavy, že slovenskosť a naše slovenské dejiny, ktoré boli po stáročia v našom národe ubíjané, ešte celkom neprekročili prah primitívnej osobnej histórie rodu. Lebo bežný človek si pamätá históriu svojho rodu len tak do troch pokolení, čo je staršie, už musí študovať história. Žiaľ, Slovensko vo svojich moderných dejinách nemalo historikov, ktorí by písali poľudštenú, ľuďom blízku históriu. Žeby bolo málo času, či odvahy, chcenia? Je pravdou, že ani spoločnosť či politická klíma nám nežičili. Už som začul aj názor, že nás nikto k tomu neviedol. A čo sme vari stádo, ktoré potrebuje svojho pastiera? Je však tiež pravdou, že väčšina Slovákov to nepotrebovala. Minimálne polovica nášho národa bola ešte pred 150 rokmi negramotná, no za 150 rokov sme urobili taký skok, aký v Európe nenájdete. Dnes sme súčasťou modernej spoločnosti, sme konštituovaný národ. Všimnite si: Moravanov pohltili Česi, Bavori sa stali súčasťou Nemcov, Baskov takmer absorbovali Španieli. Mnohé národy, ktoré ešte v 15. či 16. storočí mali svoj štát, ho dnes nemajú. A Slováci sa dokázali skonštituovať na národ so svojim vlastným štátom. Takže ja som v tomto ohľade optimista. Príde čas, keď nové nastupujúce generácie, ktoré sa chcú konfrontovať s modernou Európou, budú hľadať svoje korene.
Dr. Vladimír Šotter
Zdroj: Voltaire.netkosice.sk

október 18, 2009 19:03 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top