Obrázok používateľa CEZ OKNO
Robert Temple: SKUTOČNÝ PRÍBEH ARCHAICKÉHO A PREDYNASTICKÉHO EGYPTA II.

Základné aspekty, ktoré ostatným v snahe znova vytvoriť tajné nákresy Gízy unikli, sú nasledovné:

1. existujú tri na sebe naskladané nákresy, ktoré sú jeden od druhého oddelené, no zároveň sa dopĺňajú. Bol to zámer, aby nikto nikdy neobjavil viac než jeden, je to akýsi trojitý zámok.
2. kľúčom k odhaleniu tajomstiev dvoch z týchto nákresov je tieň, ktorý má počas zimného slnovratu na pravé poludnie vrhnúť Veľká pyramída. (Takto som prišiel na názov „tieňový štvorec“.) Ak tento tieň nevezmeme do úvahy, nepodarí sa nám objaviť skutočné severné okraje nákresov Gízy. (Na jednom z nich sa nachádza vrchol tieňa, ktorý určuje vzdialenosť, a druhý je jeho sekundárnym derivátom.) Pri skúmaní geometrie Gízy sa mi podarilo na území s rozlohou vyše 1 000 000 m2 dosiahnuť presnosť 61 cm.

„Bezchybný štvorec“ Gízy vytvára motív Réovho oka, ktoré uprene hľadí priamo na oblohu, na bod zvaný zenit. Vidieť to môžete na obrázku na strane 41. Iba vtedy, ak sa použije tento konkrétny štvorec, môžeme pomocou kružidla umiestneného do severovýchodného a juhozápadného rohu štvorca vytvoriť oblúky, z ktorých vznikne tzv. vesica piscis, (predstavuje egyptský hieroglyf písmena „r“, z toho odvodené „Ra“ alebo „Re“, a v egyptskej matematike tiež znamená „zlomok“) ktoré pretína ústredné body na pamiatkach v Gíze. Ak na vytvorenie dúhovky oka narysujeme uprostred „vesica piscis“ kružnicu, ktorej východiskovým bodom je stred „bezchybného štvorca“, vznikne Réovo oko pretínajúce šesť ústredných bodov a hľadiace priamo na oblohu.

Réovo oko sa v histórii egyptského umenia objavuje už tisícky rokov. No jeho najväčším a najkrajším vyjadrením je neviditeľné Réovo oko, ktoré vzniklo na Gízskej plošine ako výsledok nákresu Gízy, vďaka ktorému vznikli tri presne veľké a presne umiestnené hlavné pyramídy. Oko, ktoré vidno na obrázku, pretína vrchol, juhovýchodný roh a stredový bod základne južného čela Veľkej pyramídy, stredový bod Sfingy a stredové body základní severného a západného čela Rachefovej pyramídy.


Obr. „Réovo oko“ v Gíze sa dá zobraziť len na bezchybnom štvorci, kde pretína mnohé ústredné body pamiatok, zatiaľ čo na tieňovom štvorci nepretína ani jeden. Tvar oka získame tak, že z bodu B opíšeme pomocou kružidla oblúk medzi bodmi A a D a z bodu C následne opíšeme medzi rovnakými bodmi protiľahlý oblúk. V geometrii sa tento útvar nazýva „vesica piscis“ a zvyčajne ho získame prienikom dvoch kružníc rovnakej veľkosti. Je to egyptský hieroglyf pre písmeno R a v egyptskej matematike označuje „zlomok“. Keďže Egypťania nepísali samohlásky, znamená to tiež Re alebo Ra, čo je meno boha Slnka. Hieroglyf pretína (1) vrchol Veľkej pyramídy, (2) juhovýchodný roh Veľkej pyramídy, (3) stredový bod pásu Sfingy a (4) stredový bod základne západného čela Rachefovej pyramídy. Ak umiestnime kružidlo do stredu bezchybného štvorca, do bodu O, a narysujeme kružnicu s polomerom OP, kružnica bude pretínať bod P, čo je stredový bod základne južného čela Veľkej pyramídy, a stredový bod základne severného čela Rachefovej pyramídy. Réovo oko tak v bezchybnom štvorci v Gíze pretína šesť ústredných bodov týchto pamiatok. Keďže na šikmom povrchu plošiny sú znázornené oblúky a nie priamky ako v prípade ostatných ústredných bodov pamiatok, presnosť je o niečo skreslenejšia než pri priamkach a pri niektorých bodoch to môže byť namiesto jednej či dvoch stôp rovno niekoľko. Keďže bezchybný štvorec má rozlohu približne 1 000 000 m2, táto znížená miera presnosti je stále prijateľná. Réovo oko hľadí priamo hore na oblohu, na centrálny bod, ktorý nazývame zenit. Symbolizuje solárny charakter celého komplexu v Gíze.
Zdroj: www.egyptiandawn.com/chapter1.html

Možno si lámete hlavu, načo si starovekí Egypťania dali toľkú námahu, aby vytvorili nejaké Réovo oko, ktoré je neviditeľné a ktoré nikdy nikto neuvidí, a keby aj viditeľné bolo, tak len pri pohľade z oblohy, keďže existuje iba na geometrickom nákrese alebo v predstavách a na zemi nie je vidieť vôbec nič. Odpoveď možno nájsť v podivnom texte, ktorý sa zachoval zo zbierky starovekých textov múdrostí známych ako Hermetica, konkrétne v Piatom traktáte. (Tieto texty napísané v gréčtine majú rôzne dátumy a pochádzajú z obdobia vlády Ptolemaiovcov alebo Rimanov, čiže pravdepodobne z 2. storočia nášho letopočtu.) Mnohé z nich boli prepracované ako grécke filozofické diela zmiešané so starovekými egyptskými textami, a tak vznikla rôznorodá zmes. Keďže všetky texty sú zmiešané dokopy, nikomu sa doposiaľ nepodarilo určiť, ktoré z nich sú egyptské a ktoré grécke, avšak niektoré z traktátov vrátane nasledujúceho si čistotu jazyka zachovali. V tomto texte oslovuje Thout, egyptský boh múdrosti a písma (jeho grécke meno bolo Hermes), svojho stúpenca Tata:

Musíš pochopiť, ako sa niečo, čo je neviditeľné pre mnohých, stane viditeľným výhradne pre teba. Totiž, ak by to nebolo neviditeľné, neexistovalo by to odjakživa. Každý videný jav bol zrodený, pretože sa ukázal. Ale neviditeľné existuje odjakživa, a preto sa nepotrebuje ukazovať. ... Ten, kto nebol zrodený, je takisto netušený a neviditeľný... chápanie... je neviditeľné, vidí neviditeľné a ak máš v sebe silu, Tat, oko tvojej mysle to uvidí. ... Dokážeš si predstaviť obraz boha? ... Ak chceš vidieť boha, pozri sa na slnko. ... Nechaj si narásť krídla a vzlietni do vzduchu, nechaj sa unášať medzi nebom a zemou, pozeraj na pevnú zem... Ó, toto je ten najuspokojivejší pohľad, dieťa moje... Toto je poriadok vesmíru a vesmír poriadku.

Odpoveď je taká, že starovekí egyptskí kňazi verili, že skutočný obraz duchovna môže byť jedine neviditeľný. Toto je hlbšia pravda o egyptských posvätných záhadách, čo je pri civilizácii, o ktorej sa bežne predpokladá, že uctievala idoly, trochu ironické. Egypťania v skutočnosti vôbec neuctievali idoly v takom zmysle, aký v nás tieto slová evokujú. V starovekej egyptčine neexistovalo žiadne slovo s významom „viera“ či „náboženstvo“. Egypťania boli v tesnom kontakte s vesmírnym poriadkom a všetci bohovia a bohyne boli personifikované obrazy a aspekty Jediného.

Tak ako vaši rodičia alebo manžel či manželka majú vaše fotky, pričom každá z nich je iná, jedna usmiata, druhá zamračená a inde ste zas preoblečený za Mikuláša, aj Egypťania mali svoju vlastnú galériu s portrétmi Jedinej Najvyššej Bytosti, ktorú stvárňovali rôzne personifikácie jej nekonečných aspektov zoskupené do sôch, reliéfnych rezieb a malieb vo všetkých chrámoch po celej krajine. Raz mal Boh podobu Usira, inokedy zas podobu Eset či Amona, ktorého meno znamená „Skrytý“, teda je neviditeľný a nemožno ho vidieť. Som presvedčený, že táto posvätná predstava o tom, že neviditeľné má väčšiu dôležitosť než viditeľné, existovala v Egypte už v predynastických časoch, a vysvetľuje, prečo sú všetky tie sarkofágy, hrobky, pyramídy a tajné komory prázdne.

To, čo som o systéme neviditeľna práve povedal, v mojej knihe nenájdete, je to rozšírenie toho, čo už v knihe je. Medzi mnohými ďalšími „neviditeľnými“ a skrytými vecami, ktoré odhaľujem, je aj komplikovaná spleť tajných chodieb, šácht a komôr, ktoré pretkávajú steny Údolného chrámu v Gíze. V knihe a na webovej stránke www.egyptiandawn.com sa nachádza veľké množstvo fotiek týchto v minulosti neznámych čŕt jediného neporušeného chrámu, ktorý sa zachoval zo Starej ríše. Preložil som aj jedinú správu o vykopaní tejto stavby, ktorá bola zverejnená v r. 1912 v nemeckom jazyku a v ktorej o týchto chodbách a komorách niet jedinej zmienky. Preklad sa dá stiahnuť z uvedenej webovej stránky.

Takmer som zabudol spomenúť, že v poslednej kapitole knihy sa nachádza riešenie záhady Atlantídy. Kde a čo to vlastne bolo? Súviselo to nejako so starovekým Egyptom? Na toto všetko tu nájdete odpoveď. Tiež som zverejnil fotky a opis najväčšieho megalitického kruhu na svete, o ktorom vie dodnes len málo ľudí.

Robert Temple

-koniec-


Profesor Robert Temple je autorom dvanástich provokatívnych kníh, pričom ako prvú napísal medzinárodný bestseller The Sirius Mystery. Jeho knihy sú preložené až do 44 jazykov. Stabilné akademické vzdelanie spája so schopnosťou komunikovať so širokou verejnosťou. Pôsobí ako hosťujúci profesor dejín a filozofie vedy na univerzite Tsinghua v Pekingu a v minulosti pôsobil na obdobnom poste na jednej americkej univerzite. Dlhé roky písal vedecké články pre noviny The Sunday Times a The Guardian, bol vedeckým reportérom pre spoločnosť Time-Life, pravidelným kritikom pre vedecký časopis Nature a písal tiež medailóny do časopisu The New Scientist. Je členom Kráľovskej astronomickej spoločnosti, od 70. rokov členom Egyptskej prieskumnej spoločnosti a pôsobí tiež v mnohých iných akademických spoločnostiach. Vydal, napísal a uviedol dokumentárny program týkajúci sa jeho archeologických objavov v Grécku a Taliansku, ktorý odvysielali na Channel Four a National Geographic Channels, a istý čas bol kritikom spoločenských vied v programe Kaleidoscope na BBC Radio 4. V roku 1993 sa v Kráľovskom národnom divadle v Londýne hral Babylonský epos o Gilgamešovi v jeho preklade. Spolu so svojou manželkou Oliviou je spoluautorom a prekladateľom prvej kompletnej anglickej verzie Ezopových bájok, ktorá v čase vydania pritiahla ohromnú pozornosť medzinárodnej tlače kvôli prvému prekladu bájok, ktorý Viktoriánci z dôvodu prudérnosti zakázali. Temple bol kolegom Dr. Josepha Needhama z Cambridgu, spolu s ktorým napísali knihu The Genius of China, ktorá bola schválená ako oficiálna odborná literatúra (v čínštine) pre čínsky stredoškolský systém a ktorá vyhrala päť národných ocenení v USA. Venuje sa archaeometrickému určovaniu veku a s povolením Najvyššej egyptskej rady pre starožitnosti intenzívne skúma uzatvorené náleziská v Egypte. Jeho bádanie v historických záznamoch o Sfinge je prvým komplexným zmapovaním, aké bolo kedy uskutočnené.
http://www.robert-temple.com


Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: Kathlyn

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

Gíza
https://cez-okno.net/rubrika/giza


Sekcie: 
marec 27, 2019 23:40 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top