Robert Fico: Dúfam, že neskončím s dynamitom pod dverami

Víťaz volieb nevládne, napriek tomu je v dobrej forme. Na rôznych miestach Slovenska absolvuje aj šesť stretnutí s občanmi za deň a má čas aj na to, aby sa pozeral koalícii na prsty. V deň nášho rozhovoru navrhol odvolať Richarda Sulíka z postu druhého muža v štátnej hierarchii pre jeho prešľapy, ktoré nazýva avanturizmom na hony vzdialeným od demokratických princípov a vážnosti stavu predsedu slovenského parlamentu. Sulík sa bráni tým, že uráža svojho schopnejšieho oponenta ako v krčme, čím len potvrdzuje, že na funkciu, ktorú zastáva, nedorástol. Prípad expremiéra je iný. Tento muž sa vo víre veľkej politiky pohybuje už dvadsať rokov a za tento čas dorástol na štátnika. Ukázal, že dokáže prehrávať aj v prípade vysokého víťazstva vo voľbách. Predseda Smeru-SD a podpredseda NR SR Robert Fico.

Smer dosiahol vo voľbách o šesť percent hlasov viac ako v roku 2006. Možno hovoriť o historickom víťazstve ľavicovej strany na našom území od roku 1920. Strana napriek tomu nezostavuje vládu. V čom vidíte príčiny tohto faktu?
Podľa mňa je odpoveď veľmi jednoduchá: pretože pravicové strany od začiatku deklarovali, že vytvoria spoločnú koalíciu proti Smeru, ak budú mať dostatok hlasov. Keďže mali po voľbách dostatok hlasov, vytvorili koalíciu - to je daň za proporcionálny volebný systém, aký máme na Slovensku a ktorý môže prinášať aj takéto situácie.

Nie je to aj otázka koaličného potenciálu strany?
Odmietam o tom akékoľvek úvahy. Keby pravicové strany nemali väčšinu, čiže keby neboli schopné vytvoriť koalíciu, tak stoja v rade a každý z nich klope na naše dvere v očakávaní, či s nimi Smer pôjde alebo nie. Jednoducho, tak to dopadlo - štyri pravicové strany majú viac ako Smer a Slovenská národná strana dokopy. Musíme s týmto faktom žiť, ale na druhej strane všetko zlé je na niečo dobré. Máme možnosť sa lepšie pripraviť.

Napríklad na komunálne voľby?
Áno, na komunálne voľby robíme obrovské prípravy. Ale mám na mysli aj niečo iné: táto vládna koalícia s tou svojou vnútornou nestabilitou, s rozdielnymi programami bude veľmi dobrým terčom pre opozíciu.

Analytici tvrdia, že Smer prebral voličov svojich koaličných partnerov. Pred voľbami ste napríklad nešetrili SNS, čím ste síce získali nejaké percentá navyše, ale v konečnom dôsledku vám to nepomohlo. Keby sa teoreticky opakovali parlamentné voľby, postupovali by ste podobne?
Všetky tieto vyhlásenia a úvahy hodnotím vo svetle toho, aký výsledok dosiahli SNS a HZDS. Neurazil som sa ani na osobné poznámky pána Mečiara, lebo si viem živo predstaviť, akú traumu musel a musí z výsledkov volieb prežívať. Hovorím to úprimne, ľudsky, pretože strana, ktorá bola, obrazne povedané, v nebeských výšinách, skončila v hlbokých dolinách. Je to čosi, čo musí každého veľmi škrieť a môže to potom vytvárať atmosféru na nejaké poznámky osobného charakteru. To isté by som mohol povedať vo vzťahu k Slovenskej národnej strane. Myslím si, že nie je správne, ak strana, ktorá neuspeje vo voľbách, hľadá problém niekde inde a nepozerá sa dovnútra. Napriek tomu, že sme vyhrali voľby s takmer tridsiatimi piatimi percentami, robíme hĺbkovú analýzu, čo sa vlastne stalo, prečo sme nezískali napríklad 37 percent. Nezazeráme na iné politické subjekty a nehľadáme vinu v nich, že oni nám vzali nejaké percentá.

Analytici prieskumných agentúr sa teda mýlia?
Nedal by som na týchto analytikov. Za kvalitu ich práce hovorí to, aké analýzy predkladali Haulík a jeho agentúra v deň volieb o deviatej či o desiatej večer, a aký obrovský rozdiel bol ráno. Boli to hrubé profesionálne zlyhania, alebo niečo iné? Na túto otázku však musí odpovedať pán Haulík a nie ja.

Nebolo chybou, že ste špinavé pozadie financovania SDKÚ zverejnili štyri mesiace pred voľbami? Podobné „bomby" najviac zaberajú pár dní predtým, ako pristúpia voliči k urnám - všeobecne totiž platí, že každý zázrak trvá tri dni. Možno pri správnom načasovaní tejto témy by bol váš volebný zisk ešte vyšší...
Sú kauzy, ktoré sú svojím obsahom také dôležité, že podľa mňa je jedno, kedy sa otvoria. Taká dôležitá vec ako financovanie SDKÚ, kde sa evidentne preukázali najväčšie prechmaty, aké kedy boli pri financovaní politickej strany, sa nemohla odložiť. Tento prípad by nebol vnímaný dôveryhodne, keby sme ho otvorili bezprostredne pred voľbami, lebo každý by povedal, že sme ho vytiahli účelovo. Verejnosť sa o tom musela dozvedieť hneď - čím rýchlejšie, tým lepšie. Pripúšťam, že politickí stratégovia by nám poradili niečo iné. V tomto prípade sme však postupovali správne, veď na veľké prekvapenie, po troch tlačových konferenciách Smeru SDKÚ nepoprelo jediné naše slovo.

Nakoniec Mikuláš Dzurinda odstúpil z postu volebného lídra...
Je zvláštne, že človek, ktorý odstúpil z tejto funkcie pre podozrenie z prania špinavých peňazí, je dnes ministrom zahraničných vecí a jeho strana je najsilnejšou v koalícii. To sú špecifiká slovenského politického systému, ktoré pravdepodobne budú ešte nejaký čas pretrvávať. Obdobie od roku 1989 je prikrátke a my potrebujeme štyridsať, možno päťdesiat rokov na štandardizáciu politického systému. Financovanie SDKÚ som vnímal ako problém systémový, nevnímal som to ako otázku, ktorú treba politicky využiť.

Nemohlo výsledok volieb ovplyvniť aj zrušenie moratória pred voľbami?
Je to možné. Zrušenie moratória bola hrubá chyba, je potrebné ho znovu zaviesť. Ľudia potrebujú 48 hodín pokoja pred voľbami, pretože sú zneistení do poslednej minúty, keď ešte ráno stoja pred volebnými miestnosťami rôzni aktivisti. Musíme nájsť nejaký systém ochrany politických subjektov pred útokmi, ktoré sa ukážu ako falošné. Strana musí mať možnosť získať nápravu v priebehu 24 hodín. O tom všetkom bude treba diskutovať, aby sme napravili chyby, ktoré sa stali. Čo sa dialo posledných 48 hodín pred týmito voľbami, to bol cirkus a nie predvolebná kampaň.

Netreba okrem úprav legislatívy myslieť počas predvolebnej kampane aj na to, kto bude naším partnerom po voľbách?
My nechceme hrať hru, v ktorej by sme sa líškali niektorej pravicovej strane s tým, že by sme mohli ísť s ňou do vlády. Stratégia Smeru je jednoduchá: Vyhrať voľby v roku 2014 a súčasne mať istotu vytvorenia vlády v novej koalícii.

Ako chcete docieliť tú druhú vec?
Prepáčte, ale viac k tomu nepoviem.

Nedúfali ste, že vytvoríte vládu s KDH? Ten dojem tu bol, ale ukázalo sa, že KDH je nespoľahlivý partner...
Takýto obraz sa vytvoril umelo a médiá ho živili preto, aby SDKÚ, SaS a maďarské strany pritiahli KDH do spoločného košiara. Poukazovali na to, že KDH rokuje so Smerom. Pravdou je, že KDH od nás nikdy nedostalo nijaké ponuky a už vôbec nie ponuky typu, že budú mať premiéra a podobné nezmysly. V politike treba zachovať aj nejaký rozmer - predsa 35-percentná strana nemôže ponúknuť strane, ktorá opäť percentuálne prehrala voľby, lukratívne pozície vo vláde. Veď by sme sa zosmiešnili pred verejnosťou. Víťaznú prehru sme zvládli, ako sa patrí, vyupratovali sme celý Úrad vlády, počkal som na novú premiérku, uviedol ju do úradu, postavili sme na tácku dva poháre a otvorili šampanské.

Napriek tomu rozčarovanie z neúčasti vo vláde neskrývate. Kedy ste boli po voľbách väčšmi sklamaný - v roku 2002 alebo teraz?
V roku 2002 to bolo celkom iné, pretože sme nemali skúsenosti z vládnutia. Ak ma dnes niečo mrzí, tak len to, že nemáme možnosť dotiahnuť niektoré veci do konca. Vidím náznaky likvidácie projektov, ktoré sme začali. Napríklad projekt výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorý je novou vládou odpísaný, ďalej je tu celkom iný prístup k diaľniciam, k veľmi dobre rozpracovanému projektu širokorozchodnej železnice, kde sa už robila štúdia jeho uskutočniteľnosti. Prekvapujú ma úzkoprsé vyhlásenia Radičovej vlády, že ju tento projekt nezaujíma. Reakcia maďarskej vlády bola okamžitá - Maďari povedali, že tento lukratívny projekt chcú. Zaujímavé je, že širokorozchodnú chcú Rusi, Ukrajinci, Rakúšania, Maďari aj Česi, len „najmúdrejšia" slovenská vláda hovorí nie. Pre tieto veci mi je ľúto, že nie sme vo vláde, že nemôžeme pracovať aj na ďalších prospešných projektoch.

Vláda však tvrdí, že na podobné projekty nemá, pretože „táto krajina", ako Slovenskú republiku nazývajú, vraj nie je v dobrom stave...
Nie je to pravda, Slovensko sme odovzdali v dobrom stave. Ak si zoberieme štatistické údaje za posledné štyri roky, Slovensko má najvyšší hospodársky rast v celej Európskej únii.

Trváte na svojom povolebnom výroku, že nový vládny zlepenec nevydrží pokope celé štyri roky?
Netreba sa v nijakom prípade spoliehať na to, že budú predčasné voľby - to si nemyslím. Žiaden kapor si svoj vlastný rybník nevypustí. Len ťažko sa dá predpokladať, že by si poslanci, ktorí sú v mnohých prípadoch prvý a poslednýkrát v parlamente, odhlasovali skrátenie funkčného obdobia. Je jeden veľký problém, ktorý možno stojí za úvahu ústavne riešiť - či by sme nemali nájsť nejakú inú alternatívu, ktorá by za­bezpečila, že keď je systém v politickom rozklade, keď je evidentné, že stojí na všeličom inom, len nie na výsledku volieb, keď sa kupujú poslanci - malo by nastúpiť čosi, čo by parlament postavilo opäť na nohy v podobe nových parlamentných volieb. Takúto garanciu nemáme, preto sa nedá očakávať, že budú predčasné voľby.

Spoliehať sa na predčasné voľby by bolo asi naozaj neproduktívne, lenže toto vládne zoskupenie je nesúrodé. Neskrýva sa v ňom zárodok nestability?
Áno, vnútri vládnej koalície je obrovský potenciál nestability. Všimnite si, že koalícia zatiaľ nemá na nič odvahu, pretože každý subjekt tohto zoskupenia vie, že čokoľvek povie či navrhne, nebude sa to páčiť inej politickej strane. Skôr hovorím o ich vnútornej nestabilite ako o faktore, ktorý môže vytvoriť za pomerne krátky čas rovnakú kvalitu koalície, aká bola na konci volebného obdobia v rokoch 2002 - 2006.

Myslíte si, že môže prísť k rekonštrukcii vlády?
Nechcem, aby to vyzeralo, že som netrpezlivý. Stretávam sa s podobnými otázkami aj vo svojom okolí. Každému vysvetľujem: Prosím vás, upokojte sa a sadnite si, veď od zostavenia vlády ubehlo len niekoľko týždňov a iba nedávno sme hlasovali o programovom vyhlásení vlády. Hádam si niekto nemyslel, že si nevedia zorganizovať schválenie programového vyhlásenia, toľko skúseností predsa majú, v koalícii sedí okrem neskúsených aj dosť skúsených politikov. Prvá naozajstná zaťažkávacia skúška bude schvaľovanie štátneho rozpočtu, kde sa chystáme na prvú veľkú konfrontáciu. Mojou úlohou je, aby náš klub so 62 poslancami bol schopný vystaviť jasné zrkadlo pravicovej vláde. Rekonštrukcia vlády sa nikdy nedá vylúčiť, preto Smer musí byť pripravený aj na túto eventualitu.

Lenže koalícia sa teraz snaží vystaviť zrkadlo vášmu vládnutiu a po voľbách vytvorila obraz Slovenska ako „vyhorenej krajiny"...
Zaujímavé je, že vytvorili takýto obraz, ale neprijímajú nijaké opatrenia na stabilizáciu verejných financií. Ako je to vlastne? Budeme musieť verejnosti povedať, že ich vyjadrenia o rozvrátenom stave verejných financií sú klamstvom. Keď som bol s pani Radičovou na debate v rozhlase, veľmi ťažko odo mňa znášala porovnávanie jej vyhlásení spred volieb o neprivatizovaní s tým, čo teraz reálne robia.

Zdá sa, že pani premiérka to nemá ľahké, keď má za chrbtom takého experta na privatizáciu, akým je Ivan Mikloš, a takého experta na všetko, akým je Mikuláš Dzurinda. Napokon, je tu programové vyhlásenie vlády, ktoré predpokladá privatizáciu. Pani Radičová to nevie?
Samozrejme, že vie. V STV mi pani Radičová povedala: Vyhlasujem, že nebudeme nič privatizovať. Ale keď si prečítate programové vyhlásenie vlády, zistíte, že všetko je postavené na privatizácii. Všetko je to podvod. Pred verejnosťou vytvorili obraz, že je tu zle, ale ukazuje sa, že skutočnosť je iná. Nestabilita a konfrontácia s vlastnými vyhláseniami a realitou budú veľkými skúškami, ktoré stoja pred vládnou koalíciou. A našou povinnosťou je, aby sme boli dôslednou a dôraznou opozíciou. Pokiaľ ide o krízu, pani Radičovej som ponúkol pomocnú ruku, tam sme pripravení podporiť čokoľvek, čo je racionálne, ale nebudeme participovať na rôznych partizánskych pokusoch súčasnej vlády.

Čo tým myslíte?
Napríklad rôzne nekvalifikované, zlé ústavné zákony, o ktorých sa s nami vôbec nikto nerozpráva. A sú aj ďalšie veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť - oslabovanie štátu, deregulácia, liberalizácia... Mimochodom, nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz, na ktorého sa táto vláda odvoláva ako na svoj vzor, povedal, že kroky, ktoré pre transformujúce sa krajiny odporúča Medzinárodný menový fond, sú cestou do pekla.

Hovorili ste o rozdielnych programoch strán vládnej koalície, ktoré sú faktorom nestability vlády. Nepridajú na nestabilite nového establishmentu aj ideologické rozpory medzi KDH a SaS?
Určite, ale ako ste videli, v mene účasti vo vládnej koalícii ustúpili zo svojich principiálnych požiadaviek jedni aj druhí, čo tiež môžeme označiť za podvedenie voličov. Ak niekto zláka voličov na marihuanu, na homosexuálne partnerstvá, na daňový a odvodový bonus, tak nie je možné, aby ani jeden z týchto principiálnych bodov nebol súčasťou programového vyhlásenia vlády. To isté platí o KDH - mali veľa rečí o rodine, o Vatikáne a nič z toho nie je. Členovia koalície sú pripravení robiť vzájomné ústupky, aby prežili, ale je v tom veľký zárodok konfliktov.

Splní podľa vás pravicová vláda aspoň niečo zo svojich ľavicových predvolebných sľubov?
Už teraz vidieť, že veľmi rýchlo ustúpili z predvolebných sľubov. Pravicovému voličovi to však neprekáža, pravicový volič je rád, že má svoje strany vo vláde a určite im odpustí, že nebudú plniť ľavicové predsavzatia spred parlamentných volieb. Je to na zamyslenie, ako sa bude slovenský politický systém vyvíjať, či je možné zozbierať podpisy na referendum a potom sa k referendu obrátiť chrbtom, či je možné iba krížom-krážom nasľubovať a potom po voľbách povedať tú slávnu vetu: Je po voľbách, zvykajte si. To sú veci, ktoré môžu spôsobovať obrovské škody na politickom systéme, pretože bude narastať nedôvera ľudí k nemu.

Spomenuli ste referendum, o ktorom sa všeobecne hovorí, že je zbytočné. Vlastne nemá oň záujem ani vládna koalícia a zdá sa, že ani SaS, ktorá ho iniciovala. Aký je postoj Smeru k referendu?
Smer nebude ľudí odhovárať ani nahovárať, aby prišli k urnám, lebo referendum je v ústave mimoriadne dôležitý inštitút priamej demokracie. Nás aktuálne referendum nezaujíma z hľadiska obsahu, ale závisí od ľudí, ako sa rozhodnú.

Pravidelne počúvame tirády Ivana Mikloša o tom, že Slovensko kráča gréckou cestou, na ktorú ho vraj priviedla vaša vláda. Predzvesťou čoho je tento falošný obraz? Čo ešte môže vziať občanom pravicová vláda, aby odvrátila domnelú katastrofu?
Je zaujímavé sledovať, ako nie sú koaličné subjekty vnútorne vyrovnané so základnými vecami, ako sa boja. Kopírujú nás v spôsobe komunikácie s verejnosťou a pravdepodobne si skonfrontovali svoje volebné obdobie v rokoch 2002 - 2006 s naším volebným obdobím. Na druhej strane, máte pravdu, niekto tu vytvára falošný obraz, hoci Slovensko nemá rozvrátené financie a v čase hospodárskej krízy je v porovnaní s inými krajinami na tom veľmi dobre. My sme nesiahli na platy ani na dôchodky, ani na dane. Môže to byť určitá príprava na niečo nepríjemné, akési zdôvodnenie pod rúškom - veď čo už máme robiť, keď nám Ficova vláda zanechala takýto marazmus, ktorý musíme napraviť. A vy, občania, to budete musieť zaplatiť. Niekedy sa mi zdá, že niektoré pravicové opatrenia robia nie preto, že ich treba urobiť, ale preto, že sú takto nastavení ideologicky. Pritom sa boja vlastnej pravicovej politiky ako čert kríža.

Je to zvláštnosť, aká sa v európskom pravicovom prostredí nevyskytuje...
Takýto fenomén naozaj ťažko inde nájdete. Je nepochopiteľné báť sa vlastnej agendy, báť sa vlastného tieňa. Sú to jasne pravicové strany, dokonca niektoré majú neoliberálne prvky a zrazu sa trasú, keď majú prijať akékoľvek opatrenia, ktoré sú typické pre tento štýl politiky. Dali si na krk ľavicový šál, mávajú červenými vlajočkami, na ktorých je kladivko a kosáčik, tvária sa ako najväčší ľavičiari, trasú sa, keď majú urobiť nejaké rozhodnutie s daňami alebo odvodmi, ktoré je typické pre pravicové vlády.

Po zostavení vlády si koalícia počína nesystémovo. Na jednej strane technokrat Mikloš s Mihálom chladne pripravujú reštrikčné kroky na úkor obyvateľstva a na druhej strane premiérka Radičová neguje ich vyhlásenia, usiluje sa o sympatickejšiu politiku, ukazuje sociálnejšiu tvár. O čom to podľa vás svedčí?
Možno málo pripomíname slovenskej verejnosti, že pani Radičová bola pri všetkých sociálnych zverstvách, ktoré napáchala Dzurindova vláda, či už ako Kaníkova poradkyňa alebo ako ministerka. Pani Radičová je štandardná pravicová politička, lenže sa bojí robiť pravicovú politiku, nemá odvahu robiť to, na čo ju pripravovali v SDKÚ. Nejde o nejakú taktiku ani dohodu. Treba si uvedomiť zásadnú vec: v SDKÚ naďalej pevnou rukou vládne Dzurinda a Mikloš. Dzurinda si vytvoril na ministerstve zahraničných vecí svoje mocensko-politické centrum, riadi stranu a spolu s Miklošom budú používať Radičovú dovtedy, kým ju budú potrebovať. Môžu sa jej veľmi ľahko zbaviť, pretože ona prakticky nemá na stranu nijaký vplyv. Zaujíma ma, dokedy budú schopní zvládať tieto vnútorné hodnotové konflikty. Nerozumiem celkom situácii, keď Mikloš povie zásadné rozhodnutia, týkajúce sa financií, potom príde premiérka a povie, že to tak nie je, že o tom treba diskutovať, prípadne to treba zmeniť. Je to čudné, lebo vystúpenie ministra financií sa vždy berie ako berná minca.

Jednoduchá otázka: Čo vás najviac hnevá na tejto vláde?
Nevnímam to osobne, ale najviac ma rozčuľuje, že zastavujú veľké projekty, že uvažujú o privatizácii bratislavského letiska a Carga, že uvažujú o tom, že definitívne pustia spod kontroly SAD-ky. O privatizácii teplární ani nehovorím. Keď to mám povedať obrazne, asi sa pôjdeme k teplárňam prikovať reťazami, aby s nimi sprivatizovali aj nás. Musím však rešpektovať, že ľudia rozhodli, že je tu aktuálna väčšina 79 poslancov v parlamente, bez ohľadu na to, že ide o zlepenec, ktorý okrem štyroch strán tvoria poslanci OKS a štyria čudní ľudia zo SaS. Ale to ma nehnevá, len - ako som už povedal - mrzí ma, že nemáme možnosť pokračovať v začatých projektoch.

Ako predseda vlády ste najmä posledný rok v tejto funkcii žili v hektickom období, pre hospodár­sku krízu, povodne. Teraz už nie ste natoľko zavalený povinnosťami, zrejme sa viac stretávate s obyčajnými ľuďmi...
Bol som zvedavý, ako budú na nás ľudia pri osobných stretnutiach reagovať po voľbách. Také srdečné privítania, aké zažívam dnes, som nezažil ani ako predseda vlády. Nehráme sa na liberálnych, pravicových politikov, aj keď je to dnes moderné, nejazdíme na bicykloch, nevysedávame v bratislavských kaviarňach. To nie je náš štýl politiky. Sme takí, akí sme boli vždy a ľudia to oceňujú.

Témou číslo jeden, ktorou sa zaoberá a ešte dlho bude zaoberať vládna koalícia, je súdnictvo. Čo je za zákonmi, ktoré pripravuje ministerka Lucia Žitňanská, a o čo sa dlhodobo usiluje Daniel Lipšic - úporná snaha zbaviť sa Harabina alebo ovládnuť súdnictvo?
Časť, ktorá sa v programovom vyhlásení vlády týka súdnictva, by sa dala jednoducho nazvať „Čo s Harabinom". Ide o vybavovanie si účtov s predsedom Najvyššieho súdu. Nebudem komentovať štýl vystupovania a správania sa pána Harabina, on je svojprávna osoba a je na ňom, aký štýl komunikácie si zvolí, ale stojím si za slovami, že nijaký minister spravodlivosti neurobil v justícii toľko čo on. Nech sa konečne niekto pozrie, čo urobil s tzv. reštančnými, čiže starými vecami, ako sa významne znížil objem týchto vecí, ako išiel tvrdo po sudcoch, ktorí nepracovali, a veľmi správne tvrdil, že sudcovskú nezávislosť si nesmieme zamieňať s ich nezávislosťou od práce. Medzi tými, čo si zamieňali tieto pojmy, boli sudcovia politicky aktívni proti nám a na strane momentálneho vládneho zoskupenia, tak to Harabinovi vracajú. Pri pohľade na dvojlístok Žitňanská - Lipšic by som nechcel byť v koži niektorých sudcov, ktorí majú normálny názor na fungovanie súdnictva. Ak dotiahnu do konca všetky rozhodnutia, ktoré majú pripravené, nastane politizácia súdnictva, aká tu ešte nebola.

Je ešte jedna aktuálna vec, ktorá sa týka aj vás, a tou je kauza, ktorú isté kruhy a médiá vytvorili okolo jazdeckej sochy kráľa Svätopluka. Namiesto toho, aby si Richard Sulík ako nový predseda parlamentu pozorne prečítal rokovací poriadok a Ústavu SR, začal sa zaoberať Svätoplukom na Bratislavskom hrade a ustanovil komisárov, ktorí ju majú posúdiť a odsúdiť...
Malá krajina, malí ľudia, malé problémy - to je môj názor. Od začiatku, ako sme nastúpili do vlády, som hovoril mojim kolegom: Využime možnosti, ktoré máme ako predstavitelia štátu na pozdvihnutie sebavedomia ľudí. Keby boli peniaze, tak začneme rekonštruovať všetky hrady na Slovensku, nielen Bratislavský hrad. Vždy som využil príležitosť vracať sa k meruôsmym rokom, k výročiu Štefánika, Slovenského národného povstania, pretože ľudia by mali vedieť, že ich krajina je postavená na istých hodnotách a tradíciách. Do tohto kontextu zapadá aj jeden fragment - socha Svätopluka, ktorá je súčasťou zdvíhania národného povedomia. Som veľmi rád, že socha kráľa Svätopluka stojí, a pokiaľ ide o vírenie problémov okolo nej, myslím si, že lepšiu reklamu ani nemohla mať. Dnes je o túto sochu obrovský záujem a veľmi veľa Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta sa chodí na ňu zo zvedavosti pozerať.

Niektorých znervózňuje nielen existencia samotnej sochy, ale najmä jej autor...
Myslím si ako neodborník, že Svätoplukova socha je profesionálna práca, pekné umelecké dielo a o pánovi Kulichovi si môže rozprávať, kto chce, čo chce, je to podľa môjho názoru náš najlepší žijúci realistický sochár. Je veľa ľudí na Slovensku trpiacich historickým bezvedomím, ktoré je až také hlboké, že sa nehanbia spochybňovať vlastný samostatný štát. To súvisí so spochybňovaním našej histórie. Len si spomeňme, koľko je v našom politickom systéme strán, ktoré nehlasovali za ústavu. Je tam KDH, sú tam maďarské strany. Môžeme očakávať od ľudí, ktorí sa nevedia prihlásiť ani k vlastnej ústave a vlastnému štátu, že sa prihlásia k histórii slovenského národa? Toto je podhubie tých nezmyslov, lebo každý je znalcom všetkého možného, len nie vlastných dejín. Svätopluka vnímam ako potvrdenie tej najlepšej tradície, ktorá sa dostala do našej výchovy prakticky od najútlejšieho veku. Preto tam stojí jeho socha a všetko, čo sa deje okolo nej, je malé a smiešne.

Lenže Richardovi Sulíkovi, jeho komisariátu a niektorým médiám to nevysvetlíte. Sú náznaky, že Svätopluka dajú z Bratislavského hradu preč. Myslíte si, že to naozaj urobia?
Najväčšia cirkevná autorita aká kedy na Slovensku bola, kardinál Korec, označil túto sochu za požehnanie pre Slovensko. Socha bola inštalovaná za prítomnosti Gašparoviča, Pašku a Fica, ale nie ako súkromných osôb, ale ako troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, za účasti členov diplomatického zboru a ďalších hostí. Čo by to bolo za barbarstvo, keby prišiel žeriav, zdvihol tú sochu a odviezol ju niekam na Devín?! Osobne si to neviem predstaviť. Ak by to predsa len urobili, bol by som naozaj veľmi prekvapený.

Komentátor denníka SME Marián Leško odporučil koalícii, aby vyšetrovanie kauzy okolo údajného nelegálneho sponzorstva Smeru a tajomnej nahrávky, ktorá to má potvrdzovať, dotiahla do konca. Inak vraj bude neskôr ľutovať. Kriminalizácia opozície zo strany súčasných vládnych politikov sa už stala tradíciou. Ste na ňu v Smere pripravení?
Sme pripravení na tie najhoršie útoky, ktoré nám predtým ani vo sne neprišli na um. My sme v roku 2006 nešli touto cestou a nechali sme voľné ruky polícii, aby konala iba tam, kde sú zo zákona splnené podmienky. Nikto nikdy nedostal nijaký pokyn na také alebo onaké konanie orgánov činných v trestnom konaní. Sme však v inej dobe, lebo človek, ktorý podal na mňa trestné oznámenie, je dnes minister vnútra, čo je veľmi zvláštne. Ten istý politik Lipšic zároveň riadi štruktúry, ktoré na vybavenie trestného oznámenia dohliadnu a budú o ňom rozhodovať. Pýtam sa, kde je miera objektivity, pretože pán minister bude mať eminentný záujem, aby sa jeho trestné oznámenie vybavilo pozitívne. Ale na druhej strane sme dostatočne silní, aby sme oponovali týmto veciam. Vedia, že nás nezničia v politickom súboji, tak to skúšajú s kriminalizáciou. Našťastie, ľudia na Slovensku majú svoj vlastný názor, zinscenované prípady ich nezaujímajú. Preukázali sme, ako denník SME klamal na titulnej strane, keď si vymysleli neexistujúceho člena Smeru ako údajného svedka. Taká osoba totiž vôbec neexistuje. Naše financovanie bolo transparentné a my tento útok prežijeme. Len dúfam, že neskončím s dynamitom pod dverami ako kedysi Vladimír Mečiar.

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Zdroj: Mesačník EXTRA PLUS, www.extraplus.sk