Obrázok používateľa CEZ OKNO
Rozprávková knižka inšpirujúca na zakladanie rodičovských komunít

Keď som asi pre piatimi rokmi dopísal prvú pracovnú verziu mojej knižky O Zuzanke a Mesačnej víle: Ako zachránili detské sny, pôvodne som myslel, že moja ambícia končí pri napísaní pekného príbehu pre deti. Ako sa však blížilo jej vydanie, postupne dozrievala myšlienka prepojiť ju s jedným dávnejším nápadom, ktorý som nazval KAPOR alebo Klub Aktívnych a POhodových Rodičov.

V príbehu sa malá Zuzanka spriatelí s Mesačnou vílou, ktorá v svojej záhradke pestuje pekné detské sny a v noci sa s nimi spúšťa po mesačnom lúči do detských izieb. Okrem Mesačnej sa v knižke vyskytujú aj ďalšie bytosti spojené s nebeskými úkazmi, napríklad Slnečná víla, ktorá sa stará o slnkuričov – škriatkov, ktorí prikladajú do Slnka, aby nevyhaslo.

Alebo také hviezdne víly: Niekoľko víl obklopilo Zuzku a zaviedlo ju dovnútra najväčšieho z palácov. Vošli do rozprávkovo nádhernej siene, ktorej steny boli postavené z toho najčistejšieho svetla bieleho ako sneh. Uprostred sály striekali z veľkej krištáľovej fontány svetelné prúdy, z ktorých občas vyletela malá hviezdička-bábätko a nahlas sa rozplakala. Hneď k nej priskočilo niekoľko víl, jedna ju zabalila do perinky z vesmírnej hmloviny, druhá ju nakŕmila z fľašky svetlom z Mliečnej dráhy a ďalšia ju odniesla do vedľajšej dlhočiznej miestnosti, kde stáli v niekoľkých radoch narovnané hviezdne postieľky.
„Keď nám naše hviezdičky trochu podrastú, pustíme ich do vesmíru, nech si tam nájdu svoje miesto a založia si svoju hviezdnu rodinu s planétami a mesiacmi,“ pošepkala Zuzanke jedna z víl.

Hoci sa to už vraj nenosí a moderné rozprávky vraj už nepotrebujú obsahovať posolstvo, ja som v tomto smere možno starosvetský. Posolstvo, ktoré sa snaží upozorniť na nervozitu a zaneprázdnenosť rodičov, ktorí potom nedokážu dať najavo deťom svoju lásku, zaznieva v knižke napríklad z úst Prítomnosti, jednej z troch dcér Vládcu času:

„Túto hru nás nútia hrať dospeláci,“ začala vysvetľovať Prítomnosť, „pretože ich zaujíma iba minulosť a budúcnosť. Stále len smútia za tým, čo bolo, alebo sa boja toho, čo bude. Napríklad ľutujú, že si včera nenašli čas pohrať sa so svojím dieťatkom. Alebo sa boja, že prídu o prácu a nebudú mať z čoho zaplatiť dieťaťu krúžok. A vôbec si nevšímajú, čo sa deje TERAZ, že dieťatko stojí pri nich a túži, aby ho objali. A keďže si dospeláci všímajú len minulosť a budúcnosť, moje sestry narástli ako nejaké obryne. A ja si lietam od Budúcnosti k Minulosti, akoby som ani neexistovala.“
„Ale teraz nelietaš. Stačilo, že som na teba zavolala...“ povedala Zuzka.
„No hej, stačí si ma všimnúť, zavolať niečo ako: ,postoj, chvíľa, si krásna,’ alebo ,nechceš si oddýchnuť?’ a vtedy som celá pre toho človeka, ktorý na mňa zavolal. A ten človek má okrem mňa ešte aj celé More času.“
„Ja mám More času?“ čudovala sa Zuzanka. „Tu, vysoko v horách?“

A práve preto, aby rodičia mali času na deti viac, prichádza projekt KAPOR. Mnohé rodiny sa dnes cítia izolované, nemá im s deťmi kto pomôcť (okrem toho, že ich občas dajú k starým rodičom). Neexistujú alebo málokde už existujú širšie susedské vzťahy, keď si navzájom (nielen s deťmi) pomáhala širšia komunita.

KAPOR ja pokus o vytvorenie takejto komunity, už nie na základe susedských vzťahov, ale na základe spoločného záujmu – pomôcť si navzájom napríklad pri organizovaní akcií pre deti, detských táborov, strážení alebo vzdelávaní detí. Poskytnúť si vzájomnú podporu pri svojich problémoch, či už vzťahových alebo celkom praktických (výpomoc v domácnosti, spoločné varenie, požičiavanie si vecí...). To sú len nejaké nápady a námety na úvod. Záležalo by len a len od dohody členov klubu, čím by sa zaoberal a s akými pravidlami by fungoval.

Veľmi dobre fungujú takéto rodičovské komunity v rámci niektorých kresťanských farností, KAPOR by však mal byť otvorený všetkým rodičom, bez ohľadu na ich vierovyznanie alebo svetonázor. A to nielen súčasným, ale aj budúcim a minulým. Aj mladým ľuďom, ktorí ešte vlastné deti nemajú, no chceli by pre deti niečo robiť (a zároveň získať skúsenosti pre obdobie, až sa sami stanú rodičmi). Aj starým ľuďom, ktorí sa možno cítia osamelí a vlastné vnúčatá nevidia až tak často.

Keďže žijem v Bratislave, moja iniciatíva smeruje k založeniu bratislavského KAPRA, no ak to bude inšpiráciou pre ľudí z iných miest, veľmi ma to poteší. Už sa mi ozvali nejakí ľudia z Košíc, Banskej Bystrice a Piešťan. Viaceré kluby by mohli vytvoriť sieť a aspoň príležitostne spolupracovať.

Viac informácií o iniciatíve nájdete na mojej webovej stránke http://marianbenka.webnode.sk. Cez túto stránku je zároveň možné objednať si spomínanú knižku, za zvýhodnenú cenu oproti kníhkupectvám. A nájdete tu z nej aj viac a dlhších ukážok.

Marián Benka


Súvisiace:

Marián Benka
http://www.cez-okno.net/marian-benka


Autori: 
december 05, 2015 23:10 popoludní

 

 

Top