Obrázok používateľa CEZ OKNO
Rukopis

"Zvonka sa podobal modernej knihe, nedávno zviazanej, ale papier bol už úplne hnedý, plný stôp po knihomole. Čierny atrament i písmo prezrádzali, že pochádza zo starých dôb. Začala som čítať. Čím ďalej som čítala, tým väčšie bolo moje prekvapenie, až som bola tak vzrušená, že som chvejúcimi sa rukami sotva mohla otočiť ďalší list."

"Rukopis hovoril o ráde, starom ako samotná Zem. Je to tajná, čisto duchovná jednota, bez akéhokoľvek vonkajšieho, viditeľného „členstva“. Stále prijíma neofytov, tí s ním prídu do kontaktu bez toho, aby o ňom niečo vedeli. Toto „prijatie do kontaktu“ nastane, keď človek dosiahne taký stupeň vývoja, kedy sa úplne vzdá svojej osobnosti a venuje všetok život zmierneniu utrpenia ostatných. Keď v nejakom človeku dozrelo toto rozhodnutie, vstúpi s ním člen tajného rádu do duchovného spojenia, lepšie povedané človek, ktorý sa dostal tak ďaleko, že sa vzdá svojej osoby a dospeje k vesmírnej láske, dosiahol onen stupeň vývoja, kedy sa sám od seba zaradí do vibrácií v prúdovom okruhu oného duchovného bratstva. Počuje vo svojom vnútri hlas duchovného vodcu, ktorý ho najskôr varuje a upozorňuje na obtiaže, nebezpečenstvo a dôsledky tohto rozhodnutia. Keď na svojom rozhodnutí aj tak trvá, potom ho „rád“, ktorý ľudstvu pomáha vystúpiť z chaosu, prijme.

Najskôr, bez toho aby to vedel, na skúšobnú dobu. Táto skúšobná doba začína ihneď tým, že neofyt je ponechaný počas siedmich dlhých rokov v úplnom osamotení. Behom týchto siedmich rokov nenachádza žiadne spojenie s rádom, akokoľvek ho hľadá. Ale rôzne skúšky, v ktorých musí obstáť, nasledujú jedna za druhou. Musí obstáť v siedmich skúškach z ľudských cností. Sú to: oprostenie od zmyselnosti, ješitnosti, hnevlivosti, chtivosti, závisti, citlivosti a na druhej strane schopnosť odolávať vonkajším vplyvom.

Keď v týchto skúškach obstál napriek svojej úplnej opustenosti a trvá naďalej na svojom rozhodnutí, je zrelý pre spoluprácu a je prijatý definitívne. To sa dozvie zdanlivou náhodou ešte v ten istý deň. Od tej doby sa mu dostáva dôkladné školenie a súčasne sú mu už tiež dávané úlohy. Úlohy sú najskôr ľahké a tou mierou, ako ich plní, sa stávajú stále ťažšími. Sú neofyti, ktorí pracujú skryte, a iní, ktorí musia predstúpiť pred verejnosť. Môže sa stať, že raz chodia ako žobráci, inokedy plnia svoju povinnosť ako veľmi bohatí ľudia. Niekedy snáď pracujú ako asistenti u veľkého vynálezcu, niekedy sú činní ako rečníci alebo spisovatelia. Niektorí majú veľkú svetskú moc, iní zas môžu byť skromnými robotníkmi v dieľni obrovskej továrne. Môže sa stať, že dvaja členovia rádu pracujú zdanlivo proti sebe. Nesmú sa však ničím prezradiť, že patria k sebe, že sú spolu v spojení. Niekedy sú oslavovaní a majú najväčšiu popularitu, inokedy žijú v najväčšej biede a musia znášať trebárs potupu a ponižovanie. Musia robiť všetky úlohy úplne oprostene, úplne neosobne, prosto ako služobníci veľkého diela. Pritom však musia niesť za každý svoj čin plnú zodpovednosť. Dostanú úlohy, ale musia rozhodnúť sami, pri vedomí zodpovednosti za všetko, čo robia. Čím vyššie postúpia, tým väčšia je ich zodpovednosť.

Každý, kto odmieta niesť zodpovednosť za svoje činy a za svoju prácu sám, ale zvaľuje ju na iného člena rádu, ten kto neuznáva svoju prácu za svoju vlastnú, osobne zvolenú, ale dáva svojim činom zdanie, akoby jednal z príkazu rádu alebo ako mediálny nástroj nejakého člena rádu, ten je zradcom a stráca v rovnakom okamihu všetko spojenie s rádom. Avšak nedozvie sa o tom, že vypadol z jednoty a môže sa stať, že sa ešte roky považuje za spolupracovníka. Rád používa takých ľudí na to, aby iných ľudí skúšal, či uznajú falošného proroka a nasledujú ho, alebo či už natoľko pokročili v samostatnom myslení a rozoznávacej schopnosti, že skúmajú každé slovo, ktoré počujú, a až potom ho prijmú. Tí, ktorí nasledujú falošných prorokov, sú ešte slepí; nechávajú sa viesť slepým a obaja odpadnú z cesty.

Za členov rádu sú prijímaní iba úplne samostatní, neovplyvniteľní ľudia. Títo ľudia činia dobro a nečinia zlo, nie z poslušnosti, pretože za to očakávajú odmenu a chcú sa dostať do kráľovstva nebeského, ani zo zbabelosti, pretože sa boja trestu a nechcú sa dostať do pekla. Naopak členovia rádu musia byť ľudia, ktorí vždy – v živote i v smrti – nasledujú výhradne svoje vlastné najhlbšie presvedčenie a podľa toho jednajú! Lebo členovia počujú slovo rádu vo svojich srdciach ako svoje vlastné, najhlbšie presvedčenie!

Čítala som tieto riadky so stále rastúcim vzrušením. Zúčtovať s pozemskými radosťami? Ó, tá noc, kedy som v posteli tak zúfalo vzlykala! – Je možné zúčtovať so všetkým ešte viac? Chcieť „zmierniť utrpenie iných“? Len Boh vie, aký vážny bol vtedy v izbe môj slávnostný sľub, keď som dumala nad svojimi duševne chorými pacientmi, nad ich hrozným utrpením, nad všeobecnými, neustálymi bolesťami všetkých obyvateľov Zeme! Varovanie, ktoré som vtedy hlasno počula a strašná opustenosť, zúfalý pocit úplnej osamotenosti behom dlhých rokov! Koľko rokov vlastne od tej doby uplynulo? Presne sedem rokov! Áno, presne! A dnes tá náhoda s knihou! ... Náhoda? Nie! Bolo to posolstvo ... posolstvo!

Bola som hlboko otrasená! Ako vždy, tak aj teraz som sa svojho rozumu pýtala, čo tomu hovorí, lebo som sa nikdy nevzdala kontroly rozumom. Ale čo mi mohol rozum teraz povedať? Keď som vedela najlepšie, že všetko je tak. Čo mohol môj rozum učiniť, než prosto uznať a potvrdiť skutočnosť? I najpochybovačnejší rozum musel zmĺknuť pred súhrou toľkých náhod! Nie, nemohla som pochybovať: bola som prijatá! Cítila som nevýslovný pocit šťastia a vďačnosť, cítila som božiu milosť, požehnanie, hlboký slávnostný pocit a hlbokú pokoru.

A zostala som od tej doby v tomto stave."

Elisabeth Haich podáva významné svedectvo a vskutku udáva smer v našom chaotickom veku.
Sféry, ktoré autorka popisuje, sú rôzne: vývoj citlivého dievčaťa, rany osudu, ktoré určujú proces zrenia, vrchol krízy, ktorý vedie do prielomu novej existencie a záhadným spôsobom sa prelína s hrôzami poslednej vojny. Kniha, v ktorej sa prelína biografia, román a mystické učenie, podáva napínavý obraz záhad zasvätenia, ktorého hlboká pravda vždy dráždila fantáziu čitateľa...

 

Elisabeth Haich · Zasvätenie, Eugenika, 2002 a Elisabeth Haich · Zasvěcení, Aquamarin, 1996

 

Z češtiny preložil: Ptah

 

exkluzívne.cez.okno

 

Sekcie: 
apríl 10, 2008 15:24 popoludní
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymdecember 01, 2009 11:46 dopoludnia

    Komentár: 

    Ahoj. Tu : http://www.scribd.com/wucellis hľadajte info od Autorky Elisabeth Haich

 

 

Top