Obrázok používateľa CEZ OKNO
Každá minca má dve strany

Pôvodne mal byť článok len jednostranným názorom Slováka na situáciu na Slovensku, ktorá sa týka národnostných menšín, konkrétne Maďarov a Maďarónov. Po rozhovore s človekom maďarskej národnosti som sa rozhodla uviesť aj jeho výroky, jeho myšlienky a poznatky ako to vníma aj druhá strana (samozrejme s jeho súhlasom).

Veľmi ťažko sa nám prijíma fakt, že Maďari tu sú a vždy aj budú. Ja sama s tým mám veľký problém.

Národ, ktorý nepozná svoju históriu, často padá do chýb minulosti! Vždy mi pri myšlienke na túto menšinu prišiel na rozum tento výrok. O Maďaroch je známe, že si radi privlastňovali a aj privlastňujú veci, dejiny, ktoré im nikdy nepatrili. Prečítala som veľa kníh, ktoré sú nazvané ako sebaklamy, alebo fantazmagórie. Mám veľa osobných skúseností s príslušníkmi tohto národa a stretla som sa aj s pozitívnym ohlasom z ich strany na náš národ. Predkladám jeden pravdivý zážitok.

Petíciu, ktorá teraz koluje Slovenskom, z dielne SNS o dvojjazyčnosti, mi podpísal pán so slovenským občianstvom, ale maďarskými predkami. Nikdy som nemala problém pred ním otvorene povedať svoj názor na túto situáciu, aj keď môj postoj nie je voči nim pozitívny. Mám za to, že Maďar nie je ochotný sa učiť náš jazyk. Možno je to len ješitnosť zo strany jednotlivca, lebo pán, s ktorým som viedla niekoľkodňový rozhovor ma vyviedol z omylu. Viem, že by sme nemali všetkých „hádzať do jedného vreca“, ale aj ja sama som ich hádzala. Keď som sledovala maďarské médiá, ktoré nám denne predkladajú ako Maďari pálili slovenskú vlajku, ako sme národ plný nenávisti voči Maďarom. Stále sa ale zamýšľam nad tým, kto je v tejto „hre“ ten horší.

 


My ako národ slovenský žiadame v Maďarsku dvojjazyčnosť? Vyvíjame tlak na maďarskú vládu, aby nám povolila využívať výhody štátu, aby sme mohli plnohodnotne žiť v Maďarsku? Ja mám za to, že ak chcem žiť v inom štáte, plne sa musím prispôsobiť ich zákonom a maximálne ich rešpektovať. Ak by sme sa my a aj Maďari vyhovárali na históriu, tak v tomto fungujú sebaklamy.

 

 

Už len keď si spomeniem na diskusiu ohľadom územia Tokaj, kde ma Maďari napádali slovne za to, že Tokaj patrí im. História je len jedna a už je daná, takže Slovensko vlastní 1/5 z územia Tokaj, tým má právo na produkovanie vína s etiketou Tokaj. Maďari vlastnia 4/5 územia, tak majú tak isto nárok na produkciu vína pod etiketou Tokaj. Toto ale ja považujem na ješitný boj jednotlivca, v ktorom je veľa nenávisti. Po diskusii s človekom maďarskej menšiny som zmenila postoj k situácii, a to tak, že už ich nikdy nebudem „hádzať do jedného vreca“. Budem túto osobu nazývať ON.

ON: Slovensko nie je len vaše, a veď vám ho nikto ani neberie. Slovensko nedokážete etnicky vyčistiť, nikdy z neho nebudete mať národný štát, vždy budete musieť strpieť, že sú tu státisíce ľudí, ktorí hovoria inou rečou, a títo ľudia milujú svoj materinský jazyk, tak isto ako aj vy svoj.

Ak by som sa mohla vyjadriť k tejto myšlienke, tak ten človek má pravdu. Lebo on sám nerieši len menšinu maďarskú, ale jeho poznatok je braný vo všeobecnosti.

ON: Slovenčinu samozrejme ovládame slovom aj písmom. Sme ochotní dokázať vám to.

Môžem sama za seba tvrdiť, že tento človek v písaní neurobil jedinú pravopisnú chybu a jeho vyjadrovanie malo úroveň.

ON: Maďarmi nás robí náš jazyk, naše korene, naša láska k tejto zemi. Všetko to, čo robí Slovákmi vás. A k tomuto by som sa dovolila pozitívne vyjadriť, lebo sama ako Slovenka cítim hrdosť na svoj pôvod, históriu a vlasť. Mám za to, že nemám právo mu tento „cit“ brať.

ON: Maďari si nedokázali pripustiť, že tu žijú aj iní, aj vtedy kričali: „Maďarsko patrí Maďarom. My sme tu doma!“ „V Maďarsku po maďarsky!“ Bol to sebaklam.

Toto vyjadrenie z jeho strany ma úplne zmenilo. V podstate tento človek písal pravdu. Stačí ak si položíme otázku: „Prečo mi nevadí Vietnamec?“ Tiež Slovák ide učiť Vietnamca vietnamčinu, aby rozumel doma vlastnému dieťaťu. Je to na zamyslenie.

ON: Možno budeme my dvaja prví, ktorí urobili ústretový krok vo veci vzájomného zmierenia. Miliónový pochod začína vždy jediným krokom vpred.

Toto je ozaj na zamyslenie.

ON: Páliť slovenskú vlajku je pre mňa určité bohorúhanie, pretože je v znaku dvojkríž, jeden z najsvätejších symbolov Karpatskej kotliny.

Toto bola odpoveď na moju otázku: „Ako sa vyjadríš k dňu, kedy Maďari v Budapešti pálili slovenskú vlajku?“

Rozhovor bol samozrejme dlhší, vybrala som vám len vety, ktoré mňa osobne oslovili a tak ako sa nad tým zamýšľam ja, skúste to aj vy. Je dosť možné, že ma za tento článok odsúdite, ale ja sledujem vždy „dve strany mince“.

 

Klára Hurbanová

Zdroj: SHO.sk

 


 

Súvisiace:

VECI VEREJNÉ
http://www.cez-okno.net/rubrika/veci-verejne

 


 

november 03, 2011 16:02 popoludní
  • krát komentár

4 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymnovember 03, 2011 18:29 popoludní

    Komentár: 

    :DDDDD to su bludiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii jezisi :DDD

  2. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymnovember 03, 2011 21:33 popoludní

    Komentár: 

    Konečne seriózny článok na túto problematiku. Píšem to ja ako maďar žijúci na Slovensku, ktorý absolútne nechápe prečo sú tie obojstranné provokácie. Bežný človek predsa chce iba normálne žiť a pritom si zachovať svoju identitu

  3. Obrázok používateľa jozef
    jozefnovember 03, 2011 22:21 popoludní

    Komentár: 

    aj ja poznam tzv,madarov a nehadzem vsetkych do jedneho vreca,je vec kazdeho ako sa k tomu postavi ale,,,prisla k nam dvojica do novej prace,otec a syn a smutne bolo ze 19 rocny chlapec madarskej narodnosti musel komunikovat s ostatnymi cez otca,nevedel totiz po slovensky ani pozdravit,obaja pracovity a dnes dam ruku do ohna za oboch ale ON sa k tomu postavil tak ze zije na Slovensku a do pol roka sa snim dalo rozpravat aj ked niekedy sme sa pri tom dobre spolu zasmialy,,,a dalsi priklad opacny boli sme pozvany na oslavu cemadoku zatancovat,zaspievat. folklor nema hranic- na javisku az pokial sme neprisli po prvy stanok,,,skazdeho sme dostali vetu,,nerozumiem,,namiesto obcerstvenia,nakoniec jednemu z nas povolily nervy a zahresil predavacke...okamzita reakcia,,,co si to dovolujete???,, to uz slovensky vedela. takze ako sa k tomu kazdy postavi ale smutne je ze v jednej dedine sme nedostali odpoved kade mame ist ked miestny zistili ze sme slovaci a skusili sme to viac krat,,,takze nehadzem vsetkych do jedneho vreca...

  4. Obrázok používateľa Matej
    Matejnovember 04, 2011 09:16 dopoludnia

    Komentár: 

    Hmm tvrdí, že s ním mala rozhovor ? A pri tom tu píše, že jej písal správy, nakoľko v nich neurobil chyby. Ide o sebaklam ? Pod pojmom rozhovor si predstavujem rečnenie s človekom, s ktorým ten rozhovor vediem, nakoľko je pred predložkou roz slovo hovor. Ale keď mi niekto píše tak to pokladám za chatovanie alebo masmediálnu komunikáciu prostredníctvom internetu alebo listov pokiaľ sa nejaké ešte zvyknú posielať.

 

 

Top