12 ROKOV CEZ OKNO, ďakujeme za priazeň a podporu

V najbližších dňoch budeme testovať nový design portálu, ospravedlňte občasnú nedostupnosť (najmä v nočných hodinách), vďaka za porozumenie

     

Obrázok používateľa CEZ OKNO
U.F.O. ako ich nepoznáte 2. časť

"Myslím, že nás niečo vlastní. Povedal by som, že niečomu patríme; že táto zem bola kedysi neobývaná a iné svety ju objavovali, kolonizovali, bojovali medzi sebou o vlastníctvo a že dnes niečomu patrí. To niečo vlastní zem - a všetkých ostatných odplašilo."
Charles Fort

Javy zvané "UFO" sa vyskytujú na tých najneočakávanejších miestach. Nie vždy je prítomný objekt, ktorý pôsobí dojmom kovového lietajúceho stroja. Často je to len zvláštna hra farebných svetiel a prítomnosť silného energetického poľa. Prípad, ktorý sa stal v Kanade, je veľmi zvláštny, i keď treba povedať, že odborníci vyslovili pochybnosti o hodnovernosti tejto výpovede a nikdy sa presne nedokázalo, čo sa vlastne stalo.

Mladý farmársky manželský pár s 9-ročným chlapcom si v neďalekej rekreačnej oblasti vybral tiché, opustené miesto na stanovanie cez víkend - na osamotenom ostrovčeku, uprostred jazera. Prišli na miesto až v podvečer, a tak sa veľmi usilovali postaviť stan ešte pred zotmením. Rodičia teda nemali čas venovať pozornosť akýmsi svetlám na oblohe. Až neskôr, keď všetko rekapitulovali, si matka spomenula, že syn sa na ne stále díval. Podľa jej výpovede, pri horúčkovitej snahe postaviť stan sa zrazu celé okolie ponorilo do takej nepreniknuteľnej čiernoty, že si nevideli na ruky. Intuitívne sa snažili dostať k sebe čo najbližšie, matka sa načahovala za chlapcom a v panickom strachu volala jeho meno. Syn sa však neozýval a nijako ho okolo seba nemohla nájsť. Keď sa svetelnosť napokon ustálila do pôvodného šera, chlapec stál ticho neďaleko. Ale od tých čias už nikdy nebol, ako býval. Nehovorí a je diagnostikovaný ako mentálne postihnutý.

Podobný prípad, veľmi dobre dokumentovaný, spomína Jaques Vallee vo svojej knihe "Dimenzie". 28. februára 1959 vojenský technik Gerry Irwin, na ceste späť k svojmu vojenskému útvaru, medzi Idaho a Texasom, spozoroval na oblohe akýsi žiarivý objekt, ktorý pomaly klesal k zemi. Nebol si celkom istý čo to je; nazdal sa, že by to mohlo byť horiace lietadlo, ktoré v núdzi hľadá vhodné miesto na pristátie. A tak - ako vojak, vedomý si svojej zodpovednosti - zastal a odstavil auto na okraj cesty. Na kúsok papiera napísal odkaz, že ide vyšetrovať možnú haváriu lietadla a ten, kto lístok nájde, nech zavolá políciu. Lístok zastrčil za volant a nabok auta napísal veľkými písmenami krémom na topánky: STOP. Po nejakom čase popri aute prechádzal rybársky a poľovnícky inšpektor, ktorý lístok zobral so sebou k miestnemu šerifovi. Ten zorganizoval niekoľkých dobrovoľníkov a vydali sa ho hľadať. Našli ho poriadny kus cesty od auta, uprostred divočiny, v bezvedomí, a tak ho dopravili do nemocnice. Lekári však nevedeli nájsť nijaký zdravotný defekt; Gerry jednoducho veľmi tvrdo spal, to bolo všetko.

Keď sa prebral, jediné, o čom stále hovoril, bol žiarivý objekt a stále sa vypytoval, kde má svoj kabát. Ubezpečili ho, že žiadny na sebe nemal, keď ho našli. Previezli ho potom do vojenskej nemocnice na pozorovanie a po štyroch dňoch prepustili, pretože všetko sa zdalo byť v úplnom poriadku. Po niekoľkých dňoch však nečakane omdlel uprostred chôdze, ale rýchlo sa spamätal. 15. marca nečakane omdlel znovu a keď ho dopravili do nemocnice, bol presne v takom stave ako po prvý krát. Okolo druhej po polnoci sa náhle prebudil a jeho prvá otázka bola: "Prežili to niektorí?" Ubezpečili ho, že nie je 28. február, ale 16. marec a žiadne lietadlo nikdy nehavarovalo. Pobudol v nemocnici okolo jedného mesiaca, vyšetrovali ho i psychiatri, ale nakoniec ho zase prepustili. Na druhý deň po prepustení z nemocnice odišiel náhle, bez dovolenia, od svojho útvaru, nasadol na autobus, odviezol sa čo najbližšie k miestu, kde pôvodne videl objekt a ďalej kráčal pešo.

Uprostred divočiny presne našiel miesto, kde ležal jeho kabát, vybral papierik, obkrútený okolo ceruzky a zastrčený do gombíkovej dierky a spálil ho. Až potom sa prebral z tranzu. Nevedel kde je, ani ako sa tam dostal a nevedel pochopiť, prečo pálil akýsi hlúpy papier. Dlho mu trvalo, kým vôbec našiel cestu. Keďže bol veľmi zmätený a bál sa čo sa to s ním robí a medzitým si uvedomil aj to, že odišiel od svojho útvaru bez dovolenia, rozhodol sa dobrovoľne prihlásiť na najbližšej policajnej stanici. Tam sa náhodou stretol so šerifom, ktorý mu porozprával, čo sa stalo po prvý krát, ako ho našli. Potom sa spoločne spojili s vojenským útvarom a znovu ho dopravili do nemocnice. Tentoraz sám generálny armádny inšpektor nariadil nové vyšetrovanie, ale žiadne vysvetlenie sa nenašlo, a tak ho po čase znovu prepustili. 1. augusta sa Gerry nedostavil do plánovanej služby a nikde ho nemohli nájsť. Po mesiaci hľadania ho vyhlásili za dezertéra. Od tých čias ho nik nevidel.

Iný zaujímavý prípad bol uverejnený v istom časopise v Londýne začiatkom 70-tych rokov. V noci z 1. na 2. novembra 1968 sa istý francúzsky lekár, v dobrom spoločenskom postavení, triezvy a súdny človek, zobudil na volanie svojho 14-mesačného synčeka. Ťažko sa mu vstávalo, lebo tri dni predtým si zasekol sekerou do nohy pri rúbaní dreva, ale vstal, že mu dá napiť vody. Vonku sa blýskalo a chlapča stále ukazovalo smerom s veľkému obloku. Vyzeralo to, že sa blíži búrka, a tak sa vybral na inšpekciu domu, že pozatvára všetky okná. Záblesky prichádzali od západu, a tak otvoril okno, vedúce na terasu, aby sa pozrel, ako to vyzerá s počasím.

Vo vzduchu, v určitej vzdialenosti rovno pred sebou uvidel v horizontálnej polohe dva diskovité objekty, strieborno-bielej farby, ostro červené na spodnej strane. Na bokoch mali akési horizontálne antény. Medzi nimi presakovali záblesky a spolu sa pohybovali mierne doľava. Keď sa ich bočné antény dotkli, oba nečakane splynuli v jeden disk, ktorý sa k nemu pomaly približoval a nenáhlivo sa obracal do vertikálnej polohy. Keď obrat dokončil a vyzeral ako kruh, zasiahol ho prudkým lúčom svetla. Ozval sa zvuk: "bang" a disk sa v zlomku sekundy dematerializoval, zanechávajúc po sebe iba belavú žiaru, ktorá sa po chvíli stratila vo vetre. Zobudil ženu a povedal jej, čo sa stalo. Až ona si potom všimla, že zranenie z nohy mu úplne zmizlo. A nielen to... Dlhé roky trpel na následky zranenia z Alžírska a aj tieto bolesti sa po zážitku úplne stratili tiež a nikdy sa už neobnovili.

Autor článku ho navštívil asi 6 dní po udalosti a našiel ho veľmi vyčerpaného; stratil na váhe a v oblasti žalúdka cítil bolesť. Neskôr sa mu tam vyformoval červený trojuholník, ktorého charakter nevedel dermatológ určiť. Lekár mu o svojom zážitku s UFO nepovedal a odmietol jeho návrh na uverejnenie štúdie o zvláštnej červenej pigmentácii v odbornom lekárskom časopise. Podobná červená pigmentácia sa neskôr objavila aj na brušku dieťaťa.

Ani po dvoch rokoch sa bolesti po bývalých zraneniach znovu neobjavili, len červený trojuholník sa z času na čas obom znovu vyformoval. Zúčastnení dospelí však prešli veľkou psychologickou zmenou. Lekár i jeho manželka, ktorí prv nikdy o podobných veciach nehovorili, sa začali zrazu zaujímať o náboženstvá, okult, mystiku a astrológiu. Muž je dokonca schopný telepatického prenosu myšlienok a jasnovidnosti; hodinky a elektrické okruhy v jeho blízkosti sú ovplyvňované a v jednom prípade dokonca i spontánne levitoval.

Niektorí svedkovia v podobných prípadoch uvádzali, že objavenie sa neznámeho lietajúceho objektu vyvolalo u nich spontánne opustenie fyzického tela na určitý čas. Iní mali pocit, že na ten krátky čas, pokiaľ boli schopní UFO sledovať, boli v kontakte s cudzou inteligenciou alebo sa dostali do takého psychického stavu, že úplne podliehali cudziemu vplyvu. Istá žena z Veľkej Británie, napríklad, pri jazde autom z Londýna do Stratfordu, okolo štvrtej popoludní uvidela na oblohe, spolu s inými svedkami, žiarivý disk. Podobne ako ostatní, zastavila na chvíľu auto, aby sa lepšie prizrela. Disk robil vo vzduchu všelijaké manévre a potom tíško klesol za stromy. Pokračovala teda v ceste, keď zrazu za Burfordom sa z ničoho nič dostala do zvláštneho psychického stavu: akoby sa náhle "posunul obzor môjho vnímania", povedala. V priebehu niekoľkých sekúnd sa stala "z agnostika gnostikom" a toto nové uvedomenie akoby "prúdilo do nej zvonka modravými zábleskmi"; akoby ju navigovala v myslení akási cudzia moc.

V ten večer - v dome, kde bola na návšteve - sedeli všetci v miestnosti s veľkými francúzskymi dverami. Pristúpila k nim, lebo v miestnosti bolo veľmi teplo. Vtom zrazu zbadala na trávniku opodiaľ stáť akúsi čudnú postavu. Ako neskôr vypovedala: pohľad naň v nej vyvolal paniku, lebo niečo také vôbec nečakala a postava na ňu zapôsobila veľmi nedobrým dojmom. Ako kresťanka, s určitými zafixovanými náboženskými predstavami, to kvalifikovala ako čosi nedobré, diabolské. Stvorenie vyzeralo ako človek, ale malo zvieracie zakončenie nôh a telo pokryté ligotavou srsťou. Malo špicaté uši, čosi ako dlhý pysk a prsty ako hrubé konáriky. Gánilo to na ňu bez mihnutia žiariacimi hroznovo zelenými, mierne šikmými očami bez zreníc. Mala nepríjemný pocit, že postava s ňou chcela nadviazať mentálny kontakt, ale bolo to absolútne nemožné, kvôli strachu, ktorý cítila. Rýchlo odišla od dverí a sadla si aby sa upokojila. Po čase jej to však nedalo...

Presviedčala samu seba, že sa jej to určite len zdalo, že to bola možno len hra tieňov, a tak znovu vyzrela von, či "to" tam stále je. Bolo. Iba sa trochu posunulo do tieňa. Potom si už po celý zvyšok večera dávala veľký pozor, aby sa k dverám nepriblížila. Nikomu nepovedala ani slovo a na druhý deň odcestovala. Až oveľa neskôr, keď sa zúčastnila prednášky o UFO, si dala dohromady súvislosti a uvedomila si, že tá neobyčajná skúsenosť môže mať niečo spoločné s diskom, ktorý tesne predtým, spolu s inými, pozorovala.

A aby sme nemuseli za príkladmi chodiť ďaleko, zaujímavý prípad vyšetrovali v poľskom mestečku Xztum. Miroslaw Goralski a Krzysztof Kobus po práci v záhrade čistili svoje pracovné nástroje, keď sa náhle nad nimi objavilo UFO, ktoré jeden z nich popisoval ako kruh a druhý ako dve "delty", spojené krížom. Ako sa neskôr zistilo, každému z nich sa javil inak, pretože sa naň dívali z iného uhla. Všetko sa odohralo veľmi rýchlo.

Obaja pocítili v hlave "zvuk obrovskej frekvencie", okolie sa ponorilo do bielej hmly a cítili, že "stúpajú hore obrovskou rýchlosťou". Kobus to popisoval tak, že mal pocit, akoby sa nohami "opieral o neviditeľný vankúš", ktorý sa však naraz pod ním nečakane stratil a pred očami (pred vnútorným zrakom?) sa mu objavovali prekrásne farby a tvary. Mal pocit, že mu do hlavy prúdia idey z akéhosi vonkajšieho zdroja. Goralski dokonca vnímal i akési inteligentné bytosti, ktorým pokladal telepaticky otázky, o ktorých mu nebolo celkom jasné, kde sa v ňom berú, napríklad: "Čo je hmota?" a hneď na ne dostával veľmi neobyčajné odpovede: "Veľmi dôležitou vlastnosťou hmoty je jej schopnosť prenikať inou hmotou". Videl akoby obrazy z minulosti, vrátane ľudí v starobylom oblečení. Obaja nečakane "spadli" späť do záhrady a dlhý čas boli celí šokovaní a popletení... Neskoršie vyšetrovanie jednoznačne dokázalo, že zážitok bol pre nich reálny.

Okolo UFO sa v posledných desaťročiach vytvorilo príliš veľa kalnej vody. Priveľa nepoctivých ľudí zvádzalo vyšetrovateľov na scestie, čo malo potom za následok sformovanie sa tvrdého odporu skeptikov, ktorí teraz zatracujú aj poctivé pokusy o vyšetrenie objektívnej pravdy. Tlač, rozhlas a televízia sú plné rôznych podvodných a falošných správ a tí, ktorí by mali čo povedať, mlčia. Vallee však uvádza i množstvo takých prípadov, kde sa jednoznačne dokázalo, že niekto vedome klame svetovú verejnosť a doslova vyrába falošné prípady UFO. Používajú pritom dokonca špeciálne upravené lietajúce stroje, s "tajomnými" nápismi, nervové a omamné plyny, lasery a neváhajú dokonca i krátkodobo unášať ľudí. Minimálne v jednom prípade sa totiž dokázalo, že istého muža vo Francúzsku týmto spôsobom uniesli a držali pod vplyvom silných sedatív, v polo-bezvedomí, takmer tri dni, kým ho omámeného nepohodili znovu na mieste, odkiaľ bol pôvodne "unesený bytosťami z UFO". Kto má k dispozícii technické prostriedky, dostatok financií a času na takéto nákladné žarty? Alebo kto má záujem šíriť vo verejnosti paniku a vyrábať senzácie tohto druhu? Vallee dôvodí, že by to mohli byť vojenské kruhy niektorých štátov, ktoré robia tieto pokusy v snahe skúmať spôsoby a možnosti psychickej manipulácie obyvateľstva nepriateľského štátu v prípade vojenského konfliktu.

Vallee, ktorý má reputáciu seriózneho a hodnoverného vedca a názor ktorého iní vyšetrovatelia rešpektujú, verejnosť veľmi prekvapil, keď otvorene vyslovil presvedčenie, že tieto javy nie sú iba "vedeckým, technickým" problémom, ako ich väčšina ľudí chápe, pretože "moderná veda má dosah iba na veľmi úzky vesmír, iba na jednu konkrétnu variáciu nekonečnosti". Po dlhých rokoch vyšetrovania dospel k názoru, že javy v žiadnom prípade nie sú zapríčinené mimozemskými lietajúcimi strojmi z inej planéty, ktoré by riadili fyzické bytosti, podobné človeku, ako väčšina ľudí usudzuje. Nato je to príliš komplexný jav, kedy dochádza k akémusi posunu rozmeru - priestoru, na rozmedzí asi desiatich metrov; je tu prítomné neznáme, veľmi silné energetické pole, ktoré sa navonok prejavuje pulzujúcimi farebnými svetlami a inými formami elektromagnetického žiarenia. Objekt sa často javí ako pevný, materiálny, kovový, ale môže sa dematerializovať v zlomku sekundy a nepohybuje sa podľa platných fyzikálnych zákonov. Ľuďom, ktorí sa ocitnú v jeho blízkosti, často spôsobuje fyzické a psychické zmeny - halucinácie, vidiny, poruchy spánku, priestorovú a časovú dezorientáciu, dočasnú slepotu, atď. Čo je však najdôležitejšie, po skúsenosti sa často mení celková názorová orientácia človeka: inak chápe vesmír, svoju úlohu v ňom, svoju podstatu a zmysel života.

Väčšina z nich si necháva túto skúsenosť pre seba, publicitu nevyhľadáva a odmieta. Častokrát ani najbližšia rodina o zážitku nič nevie. Vallee nadobudol pocit, že napriek negatívnym prejavom má tento jav za následok všeobecné zdvihnutie úrovne ľudského povedomia a v podstate pozitívny efekt na celú ľudskú spoločnosť. Je osobne presvedčený, že tu existuje akási psychická, nevtieravá kontrola ľudského povedomia a že paranormálne javy okolo UFO, sú iba jednou z jej manifestácií. Tento fakt veľakrát uniká úzkoprsým, obmedzeným vyšetrovateľom, ktorí sa snažia dokázať jediné: že UFO skutočne existujú a že sú mimozemského pôvodu. Vallee sa nazdáva, že skôr by sme sa mali snažiť pochopiť, čo za týmito halucináciami stojí, prečo čoraz viac ľudí vo svete, často veľmi váhavo a neochotne priznáva, že prešli zvláštnym transformatívnym duševným procesom alebo že videli a počuli čosi, čo raz navždy zmenilo ich život. Ukázalo sa, že pri tej istej príležitosti reagovali rôzne osoby veľmi rozdielne, akoby ľudia, ktorí sa ocitnú v tomto zvláštnom silovom poli, reagovali podľa toho, akú majú dušu. Človek možno vidí to, čomu je ochotný uveriť.

Albert Budden vo svojej knihe "Psychické blízke stretnutia UFO" sa zaoberá práve touto problematikou. Okrem iného spomína dlhoročnú vedeckú štúdiu Dr. Alexa Keula a Kenneth Phillipsa, ktorí prišli k uzáveru, že kvalitu zážitku ovplyvňuje niekoľko základných faktorov:

1. demografické podmienky, v ktorých subjekt v spoločnosti žije

2. jeho/jej systém viery

3. jeho/jej zdravotná história

4. jeho/jej predchádzajúce zážitky podobného charakteru (ak sa vyskytli)

5. jeho/jej tvorivé schopnosti

6. jeho/jej vzdelanie

Niektorí vyšetrovatelia usudzujú, že príčinou týchto javov môže byť aj nekontrolované znečistenie planéty elektromagnetickým vlnením, ktoré spôsobujú vysielače a prijímače (prenos televíznych a rádiových signálov, telefonických hovorov, radary, vysielačky, satelity, rozsiahla elektrická sieť a podobne). Mnohé štúdie totiž potvrdili, že v blízkom okolí miest, kde sa parapsychické zážitky vyskytli, bolo možno nájsť podobné zariadenia. Iní autori, napríklad John A. Keel v knihe "Ôsma veža", zase naznačuje, že možno nejaká cudzia inteligencia energetickými silovými poľami monitoruje a manipuluje život v menej vyspelých svetoch a pomáha tak usmerňovať vývoj človeka na zemi. Keel tento proces prirovnáva k situácii malého chlapca, ktorý pozoruje kvapku vody pod mikroskopom. Pred jeho očami sa rýchlo rodia, žijú a umierajú mikróby, ktoré si vôbec neuvedomujú, že okrem sveta tekutiny, v ktorom žijú svoje krátke životy, existuje neznámy, rozmernejší svet, v ktorom žije svoj život malý chlapec. Z toho nadhľadu chlapec ľahko vybadá prekážku, ktorá na mikrób čaká a ihlou ju bez problémov odstráni. Mikrób však nechápe "ihlu", ani "zázračný" proces odstránenia ťažkostí.

So zaujímavými teóriami prichádza aj astrofyzik John Taylor v knihe "Čierne diery: koniec vesmíru". Taylor sa venuje výskumu gravitačného kolapsu veľkých hviezd. Odhaduje, že každý rok okolo tisíc hviezd v našej galaxii nadobudne zmraštením takú veľkú hustotu, že sa stanú trpasličími hviezdami a neskôr čiernymi dierami, obklopenými silným gravitačným poľom. Objektu, ktorý sa dostane do tesnej blízkosti čiernej diery, sa už nemusí podariť vymaniť sa z jej smrteľného objatia. A o tom, čo sa odohráva na konci tunela, môžeme len teoretizovať. Možno sa raz všetka hmota nami pozorovaného vesmíru postupne prenesie cez takéto tunely niekam inam - do úplne iného času a priestoru.

Mnohé staroveké texty - a dokonca aj Ježiš - prorokovali konzumáciu vesmíru kdesi v ďalekej budúcnosti. Taylor sa nazdáva, že mimozemšťania, ktorí sa podľa mnohých indícií v minulosti pohybovali po zemi, mohli byť práve utečencami pred takouto čiernou dierou, ktorá hrozila zničiť a pohltiť ich vlastný svet. Teleskopy, rozmiestnené po celej zemi, i na orbite, potvrdzujú existenciu množstva skolapsovaných hviezd: bielych trpaslíkov i čiernych a červích dier iba v našej Mliečnej dráhe. Jedna obrovská sa napríklad nachádza priamo v srdci našej galaxie; je od nás vzdialená asi 21 miliónov svetelných rokov a krúti sa okolo vlastnej osi rýchlosťou asi 1040 km za sekundu.

V tejto súvislosti treba spomenúť aj úspešné knihy Ericha von Dänikena, bývalého hotelového managera a barmana, ktorý sa snaží dokázať, že asi pred 10 až 50 tisícmi rokmi pristáli na zemi inteligentné bytosti s vesmíru, ktoré sa krížili s prvými primitívnymi ľuďmi, a práve týmto spôsobom vznikol Homo sapiens sapiens. Predkladá nám na posúdenie svoje hypotézy o ich pobyte na zemi takejto alebo takýchto civilizácií i rozsiahlu evidenciu o mnohých pamiatkach, ktoré po nich zostali po celom svete. Niektoré z jeho domnienok boli už medzitým vyvrátené alebo spochybnené, napríklad fakt, že sumerská civilizácia sa objavila z jedného dňa na druhý, keď v skutočnosti sa vyvíjala v priebehu asi šiestich tisícov rokov. Základnú ideu v jeho knihách však nemožno brať na ľahkú váhu a treba s ňou v budúcnosti počítať.

Niektoré z novodobých hypotéz o vývoji človeka na zemi sú možno naozaj príliš za vlasy pritiahnuté, ale nemožno im uprieť poctivú snahu zaplniť tie nevysvetliteľné medzery, ktoré vo vývoji človeka existujú a vysvetliť rozporuplné skutočnosti z blízkej i ďalekej minulosti. Preto majú taký veľký a pozitívny ohlas medzi čitateľmi.

- pokračovanie -

Anonym

Zdroj: protiprudu.info

január 06, 2010 08:25 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top