Obrázok používateľa CEZ OKNO
U.F.O. ako ich nepoznáte 3. časť

"Myslím, že nás niečo vlastní. Povedal by som, že niečomu patríme; že táto zem bola kedysi neobývaná a iné svety ju objavovali, kolonizovali, bojovali medzi sebou o vlastníctvo a že dnes niečomu patrí. To niečo vlastní zem - a všetkých ostatných odplašilo."
Charles Fort

Americký autor Zecharia Sitchin vo svojej sérii kníh spomína veľmi kontroverzné okolnosti, ktoré sa udiali pred očami svetovej verejnosti v 80-tych rokoch. V rokoch 1988-89 vzbudila vo vedeckých i nevedeckých kruhoch veľkú pozornosť zvláštna udalosť. Informáciu o nej začali uverejňovaná v dennej tlači a v niektorých vedeckých časopisoch, ale potom bola náhle zastavená. Čo sa vlastne stalo...

V júli 1988 vyslal Sovietsky zväz smerom k Marsu dve automatické sondy Fobos 1 a Fobos 2. Fobos 1 sa už o dva mesiace neskôr stratil vo vesmíre. Zodpovední pracovníci informovali verejnosť, že to spôsobil poľutovaniahodný omyl - nesprávny rádiový povel. Fobos 2 v januári 1989 úspešne dorazil až k Marsu a podľa programu začal nabiehať na obežnú dráhu okolo planéty. Jeho dráha bola naplánovaná tak, aby sa ocitol nielen v blízkosti planéty, ale i jeho obežnice Fobos a neskôr na ňom pristál. Sonda v poriadku vysielala signály, ktoré boli na zemi dekódované do sérií obrázkov z povrchu Marsu. Všetko prebiehalo podľa plánu, dokiaľ sa nedostala do jednej roviny s obežnicou Fobos.

Sovietske kontrolné stredisko zrazu váhavo oznámilo, že má problémy so spojením. Správa bola lakonická; povedalo sa len toľko, že Fobos 2 sa v plánovanom čase neozval a že nemôžu s ním znovu nadviazať kontakt. Ale na probléme sa vraj usilovne pracuje. Keďže vyslanie tej sondy stálo nemálo peňazí a na financovaní sa podieľalo aj 13 európskych krajín a Spojené štáty, veríme, že Sovieti istotne vyvinuli nadľudskú snahu, aby sa všetko dalo do poriadku. Zatiaľ však, čo sovietske agentúry ubezpečovali svetovú verejnosť, že všetko je pod kontrolou, vysoký predstavený Glavkozmosu Nikolaj A. Semionov v televíznom interview váhavo priznal, že takmer niet nijakej nádeje a že sonda je na 90% stratená navždy. A potom sa všetky agentúry odmlčali...

Až po dvoch dňoch sa v španielskej tlači objavila nenápadná, kratučká správa, že akýsi, bližšie neidentifikovateľný, objekt sa objavil na poslednej fotografii, ktorú sonda vyslala. Táto posledná fotografia však nikdy nebola zverejnená v tlači a neskôr sa tvrdilo, že vôbec neexistuje. Na nátlak svetovej verejnosti sa neskôr v európskom televíznom vysielaní objavili dve predposledné fotografie, ktoré sonda vyslala, kde bol jasne viditeľný veľký elipsovitý tieň na povrchu Marsu - tieň akéhosi telesa, dlhého, podľa odhadu, asi 20 km. Tieto fotografie boli robené naraz normálnymi i špeciálnymi infračervenými kamerami, takže v žiadnom prípade nemohlo ísť iba o hru svetla alebo nejaký kaz. Ako sa ukázalo neskôr, tieň bol zachytený už o deň skôr, ale verejnosti sa o ňom nepovedalo. Vtedy však vyzeral byť oveľa väčší, okolo 26 až 30 km v priemere. Navyše vysvitlo, že komunikácia so sondou bola prerušená náhle, práve vtedy, keď pomaly obracala svoju anténu smerom k zemi a mala začať vysielať série obrazov z povrchu mesiaca Fobos!

Po niekoľkých hodinách sa ešte ozval slabý signál, ale spojenie už nebolo možné nadviazať. V neskorších správach sa v tlači objavilo niekoľko vysvetlení. Tvrdilo sa napríklad, že sonda nebola schopná stabilizovať sa, a preto nemohla začať vysielať podľa plánu. Odborníkov vo svete však takáto odpoveď neuspokojila, pretože sonda bola stabilizovaná na tri osi a je veľmi nepravdepodobné, aby bez vonkajšieho zásahu jednoducho stratila stabilitu. Aj keď sa na verejnosti objavilo aj množstvo iných hypotéz a vysvetlení, odborníci žiadnemu z nich nikdy neuverili; boli príliš naivné a nepravdepodobné.

Na nátlak odbornej verejnosti, zvlášť francúzskej, ktorí sondu vybavili elektronikou a nepáčilo sa im, že práve jej zlyhaniu sa pripisuje tento neúspech, bol po dvoch mesiacoch v televízii znovu odvysielaný posledný videozáznam, ale tentoraz už bez dvoch posledných obrázkov s čudným tieňom! Pozornosť diváka bola upriamená na zvláštnu anomáliu na povrchu Marsu v rovníkovej oblasti. Na ploche asi 345 km štvorcových, bolo vidieť akési línie - hrubšie i tenšie, ktoré boli zdrojom radiácie. Ale o elipsovitom tieni už nepadlo ani slovo. Jeden z kontrolórov vesmírneho strediska sa však tlači podriekol, že problémy nastali preto, lebo sonda sa z neznámych dôvodov dostala do nekontrolovateľnej rotácie...

Až v októbri bola potom uverejnená úplná správa o udalosti. V nej sa už priznávalo, že hlavným dôvodom bola nekontrolovateľná rotácia, ktorú spôsobila buď porucha na elektronickom zariadení alebo náraz nejakého neznámeho predmetu. Od tých čias boli vyslovené i mnohé iné možné vysvetlenia, ale verejnosť stále ešte nedostala presvedčivé odpovede na svoje zvedavé otázky. Mohla byť tým "neznámym predmetom" napríklad strela? Tieň, ktorý sa na povrchu Marsu objavil, musel byť predsa tieňom čohosi konkrétneho, nejakého pravidelného elipsovitého alebo guľovitého objektu, ktorý sa nachádzal medzi ňou a planétou a jednoducho tam nemal čo robiť. Nech týmto objektom bolo čokoľvek, musel byť zachytený na poslednom obrázku, ktorého existenciu neskôr zodpovední vedeckí pracovníci popierali, hoci to musel byť práve niekto z nich, čo túto informáciu španielskej tlači dal! Dozvieme sa niekedy pravdu?

A v tejto súvislosti spomeňme i zvláštne útvary, ktoré boli už dávno predtým objavené na Marse, keď sa Viking 1 dostal na orbit okolo neho ešte v roku 1976. Jeho úlohou bolo nájsť vhodné miesto na pristátie Vikingu 2, ktorý mal nasledovať za ním po niekoľkých týždňoch. Pri 35. oblete sonda vyslala sériu obrazov z oblasti, ktorá bola neskôr pomenovaná "Cydonia" a ktoré spôsobili nemalý rozruch a sú predmetom skúmania a mnohých rozporov ešte aj dnes. Ide o obrázky niekoľkých pahorkov, ktoré pripomínajú pyramídy, ďalej neprirodzene rovných kanálov a obrovského skalnatého útvaru, pripomínajúceho ľudskú tvár.

Richard C. Hoagland za pomoci počítačovej techniky a dôkladnej analýzy fotografií dokazuje, že útvary sú v každom prípade umelé a museli ich niekedy v minulosti vybudovať inteligentné bytosti. Ruský geológ a mineralóg Vladimír Avinskij, ale aj mnohí iní sa jednoznačne domnievajú, že tie štruktúry v žiadnom prípade nemohli vzniknúť náhodne a určite to nebola len hra svetla pri fotografovaní alebo čosi podobné. Veľký význam sa pripisuje zvláštnej škvrne, ktorá sa nachádza medzi jednou z pyramíd a "tvárou" a ktorá by mohla svedčiť o pozostatkoch biologického, možno rastlinného, života.

Planéta Mars je však inak mŕtva, ako sa zdá... Aj keď na nej možno nájsť útvary, pripomínajúce vyschnuté korytá riek, bývalých jazier a morí, nikdy sa nenašiel žiadny dôkaz o existencii čo i len mikroskopického života. Voda je dnes sústredená v polárnych čiapkach planéty vo forme ľadu a snehu. Mars je veľmi chladný, iba napoludnie sa vzduch rozohreje do teplôt okolo 0 stupňov Celzia, aj to len na rovníku. Vedci sa zhodujú v tom, že planéta pravdepodobne práve prechádza dobou ľadovou, podobnou tým, ktorých periodický výskyt sa predpokladá i na zemi. Keďže intenzita magnetického poľa planéty je veľmi nízka, niektorí vyslovili názor, že Mars možno zároveň prechádza pomalou repolarizáciou - výmenou magnetických pólov, o periodickom výskyte ktorej sa našli dôkazy aj na zemi. Stopy po činnosti vody na planéte Mars však nasvedčujú tomu, že v minulosti sa tu vyskytovali obdobia prijateľného podnebia.

Neskôr, na základe analýzy fotografií, boli v oblasti Cydonie identifikované aj pozostatky čohosi, čo nazvali "mestom", a ktorého hlavné rovné ulice vedú práve k útvaru, pripomínajúcemu ľudskú tvár. Spočiatku skeptický Mark Carlotto, neskôr potvrdil, že tvár v žiadnom prípade nie je iba produktom hry svetla a v budúcnosti by sa mala tejto oblasti venovať zvláštna pozornosť. Mnohí iní zase naopak tvrdia, že všetky tieto skutočnosti existujú len v mysliach a vo fantázii nadšencov science fiction a v budúcnosti sa určite nepotvrdia. Možno sa ešte v najbližších rokoch dočkáme nemalých prekvapení.

Prečo vôbec bola táto finančne veľmi nákladná odysea sondy Fobos 2 uskutočnená? Zecharia Sitchin uvádza niekoľko možných dôvodov. Podľa neho, príčinou tohto záujmu je zvláštna charakteristika mesiaca Fobos, tejto malej obežnice Marsu. Okrem nej má ešte jednu - Deimos. Deimos je však príliš malý a nezaujímavý; obieha ďaleko od povrchu planéty a pravdepodobne je to iba veľký kus skaly - bývalý asteroid, pritiahnutý náhodne gravitáciou planéty niekedy v minulosti. Fobos však, na druhej strane, je veľmi zvláštny: obieha okolo planéty po nezvyčajnej, takmer kruhovej dráhe a oveľa bližšie k povrchu planéty. Urobí asi 3 a pol obehu za jeden deň. Podľa výsledkov meraní sa niektorí vedci domnievajú, že tento mesiac je neprirodzene ľahký v pomere k svojej veľkosti.

Prvý si túto skutočnosť všimol ruský vedec I. S. Šklovskij. Neskôr boli vyslovené mnohé hypotézy, že je to napríklad možno veľký kus ľadu alebo že je to teleso umelé a znútra duté, preto je taký ľahký. Dráha vesmírnej sondy Fobos 2 bola naplánovaná tak, aby sa mohla k nemu nielen priblížiť, ale na ňom aj pristáť. Okrem iného mala zabudovanú i slabú laserovú zbraň, pomocou ktorej mala narušiť povrch a priniesť na zem vzorky. Nič z toho však neurobila... Možno si niekto neželal, aby sa tak stalo. Možno niekto prerušil vysielanie práve vo chvíli, keď sa k nám mali dostať prvé detailné fotografie z povrchu tejto zvláštnej obežnice. Nielen s jeho váhou, ale i s jeho povrchom totiž dačo nie je v poriadku. Takmer jednu tretinu z celého mesiaca zaberá plocha, ktorá pripomína obrovský, vyhasnutý kráter. Na fotografiách, ktoré boli urobené predtým, možno pozorovať akési obrovské priehlbiny - pravidelné, rovné zákopy, žľaby, kanály, ktoré vedú smerom od a do krátera a ktoré nemohli vzniknúť prirodzenou eróziou, pretože mesiac nemá atmosféru a teda ani vietor, dáži a nemá žiadnu sopečnú činnosť. Čo je však najdôležitejšie - v čase medzi návštevou Marinera 9 a neskoršieho Vikinga značný počet týchto neprirodzených útvarov pribudol! To by jasne dokazovalo, že tieto tajomné priehlbiny sa v žiadnom prípade nemohli vytvoriť kedysi v minulosti - dávno predtým, než sa stal obežnicou Marsu. Práve naopak: čosi, akési neznáme sily, sú tu vo veľmi činorodej práci.

Zecharia Sitchin sa snaží dokázať, že Cydonia na Marse a veľká pyramída v Gize boli v minulosti v pravidelnom komunikačnom spojení a Cydonia bola pravdepodobne prvou základňou v našom slnečnom systéme práve tej tajomnej civilizácie Annunaki z planéty Nibiru, o ktorej sa hovorí v sumerských textoch. Domnieva sa dokonca, že svetoví politici, po vzájomnej dohode, pravdepodobne zabránili týmto informáciám a dôkazom preniknúť na verejnosť, aby nevznikla panika. Potvrdenie svojich domnienok vidí v kolosálnych udalostiach, ktoré sa v posledných rokoch odohrali na politickej svetovej scéne. Cituje z prejavov Ronalda Reagana a Michaila Gorbačova, ktoré boli v tlači zverejnené pri ich prvom stretnutí vo Francúzsku v 80-tych rokoch, kedy sa obaja politici zmienili o akejsi, bližšie neurčenej, hrozbe zvonka, ktorá by určite spojila všetky rasy a národy tejto planéty dohromady. Sitchin sa domnieva, že Fobos môže byť činnou základňou, ktorú Annunaki po sebe zanechali, keď sa Nibiru opäť vzďaľovala do hlbokého vesmíru a ktorú dnes pravdepodobne obhospodarujú roboty.

"Príťažlivá a zaujímavá, napínavá fantázia", poviete si, "ale zrejme veľmi ďaleko od pravdy". Lenže dňa 21. augusta 1993 bola, na dlhoročný nátlak odbornej verejnosti, vyslaná k Marsu ďalšia sonda. Nazvali ju "Pozorovateľ Marsu" a mala na orbite zotrvať najmenej dva roky a nepretržito vysielať obrazový materiál, výsledky meraní a iné informácie. Hneď na začiatku, po priblížení k planéte, sa však odmlčala a všetky pokusy strediska obnoviť spojenie, skončili neúspešne. NASA oznámil verejnosti, že dôvody tejto poruchy boli prozaické a všetko je v najlepšom poriadku. Nie je však tých porúch naozaj trochu priveľa? A v priebehu minulých desaťročí sa objavili aj iné rozporuplné informácie, ktoré po týchto udalostiach nadobúdajú ešte väčší význam. Napríklad v septembri, v roku 1956, keď sa Mars nachádzal veľmi blízko zeme, americké námorníctvo zachytilo krátkovlnné rádiové signály na vlnovej dĺžke 3 cm, prichádzajúce z neznámeho zdroja na planéte Mars. Usúdilo sa, že ich zdrojom sú pravdepodobne nejaké prirodzené príčiny.

Ale v roku 1959 sovietsky rádioastronóm profesor Anotil uverejnil článok, že signály z Marsu sú vysielané systematicky; nespôsobuje ich prirodzená anomália, ale zrejme ich vysielajú inteligentné bytosti. V roku 1957 boli zachytené iné, bližšie neidentifikované signály z neznámeho objektu, pohybujúceho sa vesmírom v tesnej blízkosti zeme. NASA v tom čase nemal na orbite žiadny satelit a dva sovietske satelity, prítomné vo vesmíre, vysielali na úplne inej vlnovej frekvencii. Je to všetko len náhoda?

Ďalšie rozporuplné informácie sa v tlači objavili v roku 1965, keď pri prenose signálov z Marineru 4 do stanice v Austrálii, boli niektoré obrázky nevysvetliteľne zahmlené a prúd signálov sa na istý čas dokonca úplne prerušil. Až neskôr sa ukázalo, že práve v tom čase bolo okolo 30 kilometrov od tejto stanice vo vzduchu prítomné UFO, a tak sa niektorí vedci, samozrejme, neubránili podozreniu, že "niekto" možno nechcel, aby ľudia určité objekty na Marse videli. Toto podozrenie ešte viac umocnila záhada, ktorou sa stala fotografia č. 11 z tejto série, na ktorej by mal byť zachytený istý kráter na Marse. Obraz tohto kráteru je totiž do najmenších detailov zhodný s obrysmi krátera Klávius na Mesiaci!

Španielski výskumníci Antonio Ribera a José M. Oliver si ako prví všimli túto neprirodzenú podobnosť a neskôr sa skutočne potvrdilo, že oba krátery sú skutočne absolútne navlas zhodné. V prírode sa však nikde nevyskytujú dva úplne zhodné prírodné útvary. Táto fotografia je zrejme "falošná": namiesto obrázku reálneho kráteru na Marse, ktorý sonda vyslala, sa prosto na zem dostala fotografia už predtým dobre známeho kráteru na Mesiaci. Možno nás chcel ktosi uchrániť pred neočakávaným prekvapením pri pohľade na skutočný kráter, veď ako inak možno toto vysvetliť?!

Nielen Fobos - obežnica Marsu, ale aj iné mesiace v našom slnečnom systéme, sú veľmi zvláštnymi telesami. Ešte v roku 1904 bol vo vedeckej tlači oznámený objav desiateho mesiaca planéty Saturn - Themis, ktorý sa však neskôr astronómom stratil. O 62 rokov neskôr profesor Audonin Dollfus znovu nahlásil objav desiateho mesiaca planéty Saturn a nazval ho Janus. Tento sa však nachádzal v úplne inej pozícii k planéte ako ten predchádzajúci; obiehal oveľa bližšie k nej. Sú tieto dva "desiate" mesiace Saturna identické? Ako je možné, že Themis sa na nejaký čas stratil a kde sa znovu vzal a pritom v úplne novej pozícii? Sú niektoré mesiace planét našej sústavy naozaj iba prirodzenými obežnicami? Prečo sa potom niektoré z nich pohybujú okolo planét v protismere?

Sitchin teoretizuje, že sumerské texty hovoria o civilizácii Annunaki, ktorá umelo, stvorila človeka ako geneticky pozmenenú bytosť a tým urýchlila jeho prirodzený vývoj na zemi. Táto civilizácia údajne pochádzala z planéty Nibiru (Marduk v babylónskych textoch), ktorá sa k slnku približuje raz za 3600 rokov a je teda veľmi neobyčajným členom nášho systému. Je možné, aby taká planéta naozaj existovala?

Už nejaký čas astronómovia pozorujú akési nezrovnalosti v obežných dráhach Neptúna a Uránu. Merania dosvedčujú, že náš slnečný systém by naozaj , teoreticky, mal mať ešte ďalšieho člena - neznámu planétu, ktorú nazvali "planéta X". Nezrovnalosti podobného typu viedli aj v minulosti k objaveniu Neptúna a Pluta, preto to nie je celkom vylúčené. A zasvätenci a jasnovidci tiež hovoria, že čoskoro objavíme ďalšiu obežnicu.

Americký astronóm Joseph L. Brady sa dokonca domnieva, že je to veľmi pravdepodobné. Vypočítal, že taká planéta by sa približovala k slnku každých 1800 rokov, za predpokladu, že by jej obežná dráha bola kruhová. Ale Sitchin hovorí, že obežná dráha Nibiru je elipsovitá, podobná dráhe komét.

Objektov, podobných kométe, ktoré sa približujú smerom k nám, je viac. Aj dr. Anderson, americký astronóm si myslí, že podobné teleso zachytil. Podľa jeho výpočtov je asi 5 väčšie ako zem, ale túto skutočnosť bude možno potvrdiť až vtedy, keď ho lepšie zachytíme opticky. Dr. Robert Harrington, ktorý pracuje v observatóriu amerického loďstva, vyslovil domnienku, že planétu, ktorú hľadáme, nemôžeme možno zatiaľ pozorovať preto, lebo sa pohybuje príliš pomaly.

Luis Alvaréz, nositeľ Nobelovej ceny si všimol periodicitu v obdobiach, kedy mnohé živočíšne druhy hromadne vyhynuli, napríklad dinosaury. Domnieva sa, že príčinou by mohlo byť práve podobné teleso: akási "planéta smrti", ktorá sa periodicky k zemi približuje a prináša so sebou dážď komét, spôsobujúcich zmätok, katastrofy a obrovské škody v našej slnečnej sústave i na zemi. Sitchin hovorí, že v sumerských textoch možno nájsť presné údaje a parametre, kde a ako sa planéta vynorí. Podľa všetkého by sa mala vynoriť na južnej pologuli a mala by sa k nám priblížiť smerom od súhvezdia Kentaurus.

Vo vesmíre neustále prebieha nepretržitý proces materializácie a dematerializácie. Keby bolo ľudstvo schopné objaviť povahu svetelných častíc, ktoré sa neustále pohybujú vesmírom a keby objavilo spôsob kontrolovanej premeny vibrácií týchto častíc, bolo by teoreticky schopné pohybovať sa celým vesmírom. Možno v adekvátne prispôsobených strojoch, ale spôsobom úplne novým, podobne ako sa pohybuje myšlienka. Na začiatku cesty by sa objekt dematerializoval a v cieli materializoval v opačnom procese. Logicky uvažujúc: je viac-menej isté, že všade okolo nás existujú miliardy iných civilizácií na rôznych úrovniach bytia, ktoré podobné spôsoby cestovania už dávno vedia využívať. A keď sa človek začne dívať na vesmír z pohľadu kvantovej fyziky, môže svojej fantázii popustiť uzdu donekonečna.

Predstavme si teda civilizáciu, ktorá umelo zasiahne do prirodzeného vývoja života na zemi vytvorením akéhosi genetického kríženca medzi existujúcim ľudoopom, ktorý sa vyvinul prirodzenou evolúciou a svojím vlastným alebo umelým, ale rozhodne nepozemským, božským semenom", cez ktoré dostane človek do vienka inteligenciu. Táto civilizácia nezostane žiť s ním, ale zanecháva mu presné inštrukcie, ktorých sa musí držať, aby nenarušil rovnováhu v prírode, ktorá ho obklopuje a aby si zachoval určitý morálny štandard. Jednotlivé obdobia vo vývoji ľudských civilizácií sú určované práve týmto kozmickým cyklom - prirodzeným priblížením sa domovskej planéty. Bohovia zakaždým zhodnocujú vývoj civilizácie na zemi prostriedkami, povahu ktorých môžeme len tušiť. Ak sa ukáže, že človek nie je schopný žiť v mieri a v rovnováhe s ostatným stvorením, zničia ľudskú civilizáciu vyvolaním prírodných katastrof, aby ľudstvo muselo začať od začiatku a tentoraz lepšie. A naopak: ak sa presvedčia, že človek má šance zmeniť sa, dajú nám o sebe vedieť spôsobom, aký bude pre nás najvhodnejší, podelia sa s nami so svojimi vedomosťami, všetky ľudské problémy budú v okamihu vyriešené a život na zemi už nikdy nebude, ako býval.

Aké by to bolo jednoduché, aké by to bolo krásne - keby to bola pravda! Vážne sa však obávam, že je toto je len krásny, materialisticky založený, sen. A všetky takéto sny sa v posledných desaťročiach rovno pred našimi očami rozpadali až na príliš materiálny prach.

Z vlastnej skúsenosti vieme, že pravda je vždy trošku zložitejšia, než očakávame a že za všetkým, čo sa zdá na prvý pohľad jednoduché a jasné, je obyčajne ukrýva nejaký háčik. Človek rád siaha po ideách, podľa ktorých môže všetko dosiahnuť bez námahy a vlastného pričinenia. Pre ľudí niet nič príjemnejšie, než predstava, že ktosi príde a vyrieši za nás všetky naše problémy akoby švihnutím čarovného prútika. Za také jednoduché riešenie cestou čo najmenšieho odporu je človek niekedy ochotný obetovať všetko, veľakrát aj to najcennejšie, čo má: svoju dušu, svoje svedomie. Nie; toto nie je tá pravda, ktorú hľadáme. Musíme hľadať ďalej.

Zabudnime teraz na chvíľu na UFO a na mimozemské civilizácie a pozrime sa pozornejšie na seba. Všetko nasvedčuje tomu, že tajné spoločenstvá a zasvätenci od začiatku opatrujú akúsi dôležitú informáciu o človeku. Pokúsme sa ju teda hľadať najprv v legendách a mýtoch a v pamäti jednoduchých ľudí. V nich totiž rezonuje spomienka aj na akúsi inú civilizáciu. A tá nepochádza z cudzej planéty, zo vzdialeného súhvezdia alebo z iného vesmírneho rozmeru. Tá tu bola už vtedy, keď sme my ešte neexistovali a bude tu aj potom, keď nás tu už nebude. Je to civilizácia, schopná robiť zázraky, aké si dnes ani len predstaviť nevieme. Je to zázračná civilizácia; civilizácia, ktorá mení ťažkú, hustú, kondenzovanú hmotu tohto materiálneho sveta na ľahší, priesvitnejší, subtílnejší materiál a prináša svetlo všetkému živému v ňom.

A tou civilizáciou je vlastne tá naša...

Anonym

Zdroj: protiprudu.info

január 08, 2010 20:19 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top