Obrázok používateľa CEZ OKNO
Upíri v dejinách Európy časť III.

Pre naše ďalšie úvahy bude nevyhnutné, aby sme opustili folklórne poznatky a prerozdelili doterajšiu klasifikáciu upírov na štyri základné skupiny:

TYPOLÓGIA VAMPIRIZMU

1. Nesmrteľní fyzickí upíri - ide o archetyp vampíra s akým sa stretávame v hororovom žánri od doby vydania Stokerovho "Draculu". Keďže ide najmenej pravdepodobný druh, naviac dostatočne známy z filmu, či strašidelnej literatúry, nebudeme ho ďalej spomínať.

2. Smrteľní fyzickí upíri - teda jedinci, ktorí pociťujú nutkanie konzumácie krvi. Paleta motívov je rôzna: od kultúre-historických zvláštností, prejavujúcich sa vo viere v silu krvi, obzvlášť zo zabitého nepriateľa až po psychopatologické diagnózy typu Renfieldovho syndrómu.

3. Nevedomí energetickí upíri - teda jedinci, ktorí sa nezámerne priživujú na psychickej energii iných ľudí. Obvykle bývajú starší ako ich hostitelia, prípadne trpia chorobou. Z tohto dôvodu, ich telo lačné po životnej energii, ktorej si nedokáže vyprodukovať dostatok parazituje na aure mladších jedincov.

4. Vedomí energetickí upíri - jedinci, ktorí cielene odčerpávajú psychickú energiu iným ľudom, neskôr prejdú k astrálnej sebaprojekcii a priživujú sa na energii spiacich obetí.

Napriek tomu majú k nesmrteľnosti ďaleko, keďže umierajú ako obyčajní ľudia. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sú však zložky ich vedomia po smrti pripútané entitami, ktoré musia pokračovať vo svojom spôsobe výživy a absorbovanú psychickú energiu používajú k tomu, aby od rozpadu uchránili svoje astrálne telá.

Pri našom ďalšom rozprávaní sa budeme ďalej zaoberať takmer výlučne problematikou posledných dvoch typov vampirizmu. Dôvody sú zrejmé : zatiaľ čo o prvých dvoch skupinách existuje množstvo literatúry akademického, okultného, či folkloristického zamerania, v prípade energetického vampirizmu je informovanosť minimálna, čo zaráža o to viac, ak doceníme množstvo prípadov, kedy k tomuto fenoménu dochádza.

ENERGETICKÝ VAMPIRIZMUS

Energetickým upírom budeme rozumieť tvora v ľudskej, alebo prízračnej podobe, ktorý sa živí psychickou energiou. Dnes sa už bezpochyby vie, že každá živá bytosť generuje vlastnú psychickú energiu. Týka sa to dokonca aj rastlín, ktoré majú vlastné energetické polia. Tento fenomén sa často označuje ako aura, či bioplazma, čo je synonymický termín pre pole špecifického druhu vytvorené emisiou častíc, pričom táto emisia súvisí s transformáciou elektromagnetických vĺn v bunkách živej hmoty. Táto bioplazma je zrejem prejavom interakcií doposiaľ neznámych foriem energie: je to skôr plyn, ale existujú aj väzby na voľné častice, prenáša sa a viaže na rôzne predmety, ktoré potom získavajú nové vlastnosti.

Položme si však otázku: Keď si živé organizmy vytvárajú vlastné biopole, prečo existujú energetickí upíri? Príkladom jednej z možných odpovedí sú starší, či chorí jedinci, ktorí nie sú schopní vytvárať psychickú energiu v dostatočnom množstve a preto nevedomky čerpajú túto energiu z iných. Táto situácia môže vyústiť aj do prípadov, kedy existuje pre vysávanie energie vedomý motív a tak sa z nezámerných energetických upírov stávajú zámerní.

Útok energetického vampíra je častejší ako si myslíme a jeho priebeh môže mnohým pripadať ako krajne nepríjemná, ale predsa známa skúsenosť. K ataku dochádza najčastejšie v polovici noci, prípadne počas uspávania, kedy bezdôvodne prepadne človeka intenzívny pocit hrôzy. Obeť, ktorá sa môže iba ťažko alebo vôbec pohnúť, pozoruje, že je niečo v dovtedy prázdnej miestnosti, alebo sa k nej niečo blíži. V niekoľkých okamihoch po prebudení sa táto entita prejaví ako viditeľná temná silueta (niekedy so žiariacimi očami), alebo je takto danou osobou v mysli vnímaná. Vo chvíli, kedy sa obeť dostáva do tesného kontaktu s útočníkom, začne pociťovať tlak vyvíjaný v hrudníkovej oblasti.

Pocit ťažoby na hrudníku nesúvisí so spôsobom kontaktu, alebo azda pomyselnou váhou upíra. Ide zrejme o sprievodný symptóm vysávania energie zo srdcovej čakry. Prečo by mal upír odčerpávať energiu práve z tohto centra nie je zatiaľ jasné. Jedna hypotéza hovorí o tom, že narušenie energetických pomerov v srdcovej čakre vyvoláva intenzívny pocit úzkosti. Podľa inej domnienky má úzkosť spontánne pociťovaná počas útoku spätnú väzbu práve na srdcovú čakru, ktorú robí prístupnejšou pre konanie upíra.

Temná entita môže na seba zobrať symbolickú podobu, prípadne môže byť obklopená farebným, najčastejšie purpurovým svetlom. V niektorých prípadoch boli popísané aj audiovizuálne zmeny, kedy obete vypovedali o slabej ozvene pripomínajúce vzdialené hlasy, výkriky, alebo zvuk vetra ako v dlhom tuneli v čom tento zážitok čiastočne pripomína fenomén OBE, čiže vymiestnenia z tela (out-of-body-experience).

CHARAKTER NOČNÉHO ATAKU

K podstate tohto fenoménu treba povedať, že za nočný útok je zodpovedný energetický upír v podobe bioplazmatického útvaru. Vampír si vyberie, často náhodne, svoju obeť ku ktorej sa snaží priblížiť. V závislosti od toho, do akej miery je obeť senzibilná a s akou rýchlosťou sa upír približuje, môže prebúdzajúca sa obeť uvidieť upíra v záhlaví svojho lôžka alebo pozorovať, ako sa z diaľky približuje. Individuálna senzibilita obete rozhoduje o tom, kedy sa prebudí na základe pocitu, že "niečo nie je v poriadku".

Vo chvíli, kedy po prerušení spánku obeť plne nadobudne vedomie, rozhoduje ďalej senzibilita o charaktere nočného zážitku - predovšetkým do akej miery dokáže energetického upíra "vidieť" či "počuť" - a intenzite prežívanej hrôzy. V tomto prípade platí pravidlo, že osoby, ktorí vidia upíra najzreteľnejšie, sú zároveň aj tými, ktorí pociťujú najväčšiu hrôzu predtým ako sa objaví. Čo sa týka pocitu paralýzy, ten môže prichádzať subjektívne s intenzívnym pocitom strachu, alebo je pravidelnou súčasťou útočnej stratégie upíra.

Nasleduje samotný proces nasávania, pričom musí dôjsť k energetickému na auru obete, ktorej okraje siahajú niekoľko centimetrov, až decimetrov od povrchu tela. Z tohto dôvodu sa môže upír vznášať tesne nad svojou obeťou, teda "priľahnúť ju" (stav, ktorý tradícia podáva ako "gniavenie mory"), prípadne stáť vedľa nej a energetický kontakt bude tak aj na diaľku nadviazaný.

Útok pokračuje vlastným prenosom energie. Mechanizmus tohto procesu môže byť aktívny, t.j. usmerňovaný upírom alebo spontánny, na princípe energetickej "osmózy", kedy energia z aury obete, ktorá ho má nadbytok odteká do upíra, ktorý jej má nedostatok. Akonáhle sa energetická hladina vyrovná, upír prerušuje kontakt a vzdiali sa. Obeť spravidla okamžite zaspí k čomu dopomáha aj čiastočná strata energie, ktorú práve prekonala.

CHARAKTER DENNÉHO ÚTOKU

K útokom tohto rázu nedochádza v bioplazmatickej podobe a upír musí mať fyzické telo. Ako sme už spomínali jedná sa o ľudí, ktorí nevedomky - z dôvodu príliš vysokého veku, alebo choroby - odsávajú energiu z aury iných ľudí, práve tak ako aj jedinci, ktorú túto činnosť vykonávajú zámerne. Väčšina z nás dôverne pozná pocit, že po stretnutí s niektorými ľuďmi máme pocit, že z nás odčerpali všetku energiu a v tomto zmysle sa niekedy , bez toho, aby sme docenili plný význam tohto výroku, aj vyjadrujeme.

Naproti hororovej atmosfére nočného útoku, býva denný útok málokedy spozorovaný, keďže typické fenomény nočného zážitku chýbajú. Vyčerpanosť a náhly pocit únavy po stretnutí s takýmto človekom sú však znakom naozaj markantným. Samotný mechanizmus odsávania energie môže prebiehať trojakým spôsobom a to formou dotyku, tesného priblíženia a vizuálnym kontaktom.

V prvom prípade je prenos energie umožnený fyzickým kontaktom s obeťou, napr. prostredníctvom objatia, či podania ruky. Ak si upír neuvedomuje svoje konanie odčerpá časť energie osmózou, pokiaľ si ho uvedomuje, používa riadený mechanizmus nasávania. Pri tesnom priblížení vymršťuje aura upíra do svojho okolia akoby úponky podobné vystierajúcim sa ramenám chobotnice. Prostredníctvom týchto úponkov sa napája na auru obete vo svojom okolí.

Najvyspelejší typ energetického vampirizmu je prevádzaný prostredníctvom kontaktu pohľadom, známeho v minulosti ako "urieknutie". Upír vysiela energetické úponky do svojho okolia prostredníctvom očnej emanácie a môže sa napojiť na auru kohokoľvek, kto sa nachádza v dosahu jeho zraku.

Existujú teda naozaj upíri? Ako sme zistili, nie je to až taká ľahká otázka. Tradícia o existencii týchto pochmúrnych tvorov noci prežívala po celé stáročia, aby strašila aj vo veku internetu, jadrových technológií a klonovania, a to rovnako účinne ako v minulosti. Vytvorili túto tradíciu iba ľudia, ktorí sa potrebovali vysporiadať s vlastným strachom alebo naozaj chránili šťastnejšie momenty svojho života pred útokmi stelesneného Zla?

Dr. Miloš Jesenský

Zdroj: jesensky.sk


Všetky časti seriálu nájdete na tejto adrese.

jún 15, 2010 19:36 popoludní
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa milan135
    milan135jún 20, 2010 08:44 dopoludnia

    Komentár: 

    Isto sa nájde mnoho ľudí, ktorí si pomyslia: fantazmagórie.
    Ale pán doktor vie o čom píše. Za svojho života som sa dostal viackrát do kontaktu s energetickým vampirizmom. Mám však jednu výhodu - som k týmto útokom necitlivý až otrlý. Nie však moja manželka a moje deti. A deti všeobecne.
    Každý rodič sa s tým chtiac-nechtiac stretne.
    Podelím sa s vami o jeden úsmevný príbeh.
    Môj kolega. povedzme že sa volal Janko, choval o.i. prasiatko. Jedného dá ho hľadal doma istý človek.
    Pani ho poslala za ním do chlieva. Nenašiel ho tam, tak odišiel.
    Keď sa Janko vrátil do domu, povedal gazdinej, že inak živé a veselé prasiatko je akési smutné, zarazené a že ani žrať nechce. Ona ho informovala, že ho hľadal istý pán a spýtala sa, či sa stretli. Bolo mu hneď jasné, čo je vo veci. Vybehol do chlieva, vymočil sa presiatku na hlavu a po niekoľkých minútach bolo s ním zase všetko v poriadku.
    Milé, však?

 

 

Top