Jedného z najslávnejších Slovákov Mórica Beňovského možno považovať za typického predstaviteľa osvietenstva, obdobia prudkého rozvoja obchodu, dopravy a objavovania nových území. Cestovateľ, vojak, spisovateľ a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský sa narodil 20. septembra 1746 vo Vrbovom. Pochádzal zo šľachtického rodu, pôvodom z Beňova. Otec bol plukovníkom, a tak nečudo, že aj Móric vstúpil do cárskej armády. Spočiatku slúžil na Spiši, neskôr bojoval v sedemročnej vojne ako dôstojník rakúskej armády.
Za poľskú slobodu
V roku 1764 ho v Levoči súdili za odpadlíctvo od katolicizmu. Okrem toho sa súdil so svojimi švagrami o majetok po matke, ktorý nespravodlivo zanechala len dcéram. Pred koncom procesu ušiel do Poľska a tým porušil zákaz opustenia monarchie, ktorý vydala Mária Terézia.
Ako rotmajster Radziwillovho pluku a pluku K. Puzawského sa zapojil do poľského národného hnutia proti ruskej intervencii. V boji za slobodu Poľska však padol do ruského zajatia. Rusi ho internovali v Kazani, odkiaľ utiekol do Petrohradu. Pri pokuse o útek z krajiny na holandskej lodi ho jej kapitán vydal polícii, a tak sa Beňovský v roku 1770 ocitol vo vyhnanstve v pevnosti v Boľšerecku na Kamčatke. Svojím vzdelaním zaimponoval spoluväzňom a stal sa ich vodcom. Po roku zorganizoval v pevnosti vzburu. Väzni zabili veliteľa a na erárnej lodi Sv. Peter sa ich vyše 80 spolu s Beňovským preplavilo Beringovou úžinou k juhozápadnému pobrežiu Aljašky. Navštívili Kurilské ostrovy a zakotvili aj pri Japonsku, ktoré im však pre svoju izoláciu nedovolilo vystúpiť na breh. Beňovský písal z lode listy holandskej obchodnej faktórii v Nagasaki, a tak zanechal stopu aj v japonskej histórii.
Utečenci pokračovali v ceste až do portugalskej kolónie Macao. Bola to prvá známa plavba od severovýchodných k juhovýchodným brehom Ázie. Práve tu sa začali Beňovského kontakty s Francúzmi, ktoré významne ovplyvnili jeho život. V júli 1772 sa aj s väčšinou svojej posádky doplavil do Francúzska.
V Paríži zapôsobil na francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Po slávnostnom vstupe do francúzskej armády mu kráľ ako 27-ročnému ponúkol zastupovanie Francúzska na Madagaskare. Na ostrove velil 21 dôstojníkom a 237 vojakom a námorníkom. Vybudoval tu vojenskú pevnosť Louirburg.
Jeho prvoradou úlohou bolo založenie obchodnej faktórie, ktorá by sa stala oporným bodom pri nadviazaní obchodných stykov Francúzska s ostrovom. Jeho úsilie však sťažovalo súperenie s inými spoločnosťami, predovšetkým konflikt s guvernérmi ostrovov Mauritius a Réunion, ktorí boli jeho nadriadenými. Zasielali do Paríža nepriaznivé správy o jeho činnosti a všemožne sa snažili mariť jeho snahy. Podarilo sa im dosiahnuť, že ministerstvo námorníctva a kolónií vyslalo na Madagaskar revíziu, aby skontrolovala Beňovského. Tá podľa očakávaní skonštatovala nedostatky v jeho činnosti.
Neúspešné projekty
Postupne sa zblížil s domorodým malgašským obyvateľstvom a podarilo sa mu zjednotiť časť ostrova. Vojenskou stratégiou a palebnými zbraňami ochránil spriatelené kmene pred rozpínavými Sakalavmi, čím si získal ich uznanie. Medzi kmeňmi o ňom začali kolovať chýry, že je potomkom ich posledného kráľa, ktorého zavraždili piráti a jeho dcéru predali do otroctva Francúzom. Na slávnostnom zhromaždení 1. októbra 1776 ho kmeňoví náčelníci zvolili za ampansakabé, kráľa kráľov. Beňovský zase jednotlivých náčelníkov vymenoval do Najvyššej rady Madagaskaru.
Pri plnení svojej misie v službách Francúzska však nemal toľko úspechov. Jeho vojaci podliehali chorobám a nakoniec ich ostalo len 63. A tak sa po dohode s domorodcami v roku 1777 vrátil na čas do Paríža. Ľudovít XVI. ho za jeho zásluhy povýšil na generála a udelil mu vojenský Rad svätého Ľudovíta. Beňovský sa do Francúzska pôvodne vrátil nielen po novú pomoc, ale predovšetkým získať podporu madagaskarského kráľovstva. Francúzsko však potrebovalo kolóniu a nie ďalšiu nezávislú ríšu. A tak sa cestovateľ niekoľko rokov snažil získať späť prostriedky, ktoré investoval na ostrove.
Významnou oporou v jeho ďalších snahách vrátiť sa na Madagaskar sa mu stal nový priateľ, americký vyslanec vo Francúzsku Benjamin Franklin. Keď Beňovský nenašiel podporu vo Francúzsku, obrátil sa na Ameriku. Ponúkol jej Madagaskar ako vojenskú základňu, ktorá by slúžila Američanom v boji proti Anglicku. Kongres však jeho návrh zamietol.
Šťastie skúšal ďalej u Márie Terézie. Ako služobníkovi Francúzska, ktorého kráľovná bola príslušníčkou rodu Habsburgovcov, udelilo Rakúsko-Uhorsko slávnemu cestovateľovi amnestiu. Po návrate na rodné Slovensko žil na zámku v Beckovskej Vieske. Cisárovná ho povýšila na grófa a prijali ho späť aj do cisárskej armády - v rokoch 1778 až 1779 bojoval v rakúsko-pruskej vojne. Jeho projekty rozvoja námorného obchodu v Uhorsku však Mária Terézia odmietla, takisto ako projekt zriadenia obchodnej cesty z Komárna do Rijeky.
Autor svetového bestselleru
Napriek neúspechom sa nechcel vzdať myšlienky na návrat na Madagaskar. Benjamin Franklin mu sprostredkoval stretnutie s Georgeom Washingtonom, na ktorom sa Beňovský ponúkol, že zhromaždí v Nemecku vojsko pre americkú revolúciu. Znovu predložil aj svoj pôvodný návrh na poskytnutie Madagaskaru ako vojenskej základne, ale medzitým sa vzťahy Ameriky a Anglicka zlepšili, a tak jeho ponuka stratila zmysel.
Po návrate na Slovensko v roku 1783 získal od cisára Jozefa II. výsadnú listinu, ktorou sa dostal do jeho osobitnej ochrany. Zároveň ho poveril založením rakúskej kolónie na Madagaskare, kde by bol Beňovský guvernérom. Napriek všetkým snahám sa však z finančných dôvodov projekt nepodarilo uskutočniť.
A tak sa doma zatiaľ venoval písaniu. Svoje nevšedné cestovateľské zážitky spracoval do pútavého románu. Pamäti z ciest napísal po francúzsky a v roku 1783 ich odovzdal Johnovi Hyacinthovi de Magellan, pravnukovi známeho moreplavca. Ten ich preložil do angličtiny a postaral sa o ich vydanie. Postupne vyšli v nemčine, slovenčine aj maďarčine a dodnes boli preložené do vyše desiatich jazykov. Beňovského tak okrem ostatných jeho zásluh možno považovať aj za prvého autora svetového bestselleru slovenského pôvodu. Originál rukopisu je dnes uložený v londýnskom British Museum. Pútavým štýlom vtedajších dobrodružných románov opisuje život v exotických krajinách, vojenské dobrodružstvá a objavné cesty, a tak dielo ani dnes nestráca na zaujímavosti.
Snahy Beňovského získať podporu Francúzska, Ameriky a Rakúsko-Uhorska neboli úspešné. A tak sa Beňovský obrátil na Veľkú Britániu a požiadal o povolenie expedície na Madagaskar. Britskej vláde podal memorandum o výprave na Madagaskar a J. H. Magellana ako člena Anglickej vedeckej spoločnosti vymenoval za povereníka pre Madagaskar. Mohol ho tak zastupovať vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach.
Na štyroch kontinentoch
Keďže ho finančne nepodporila ani jedna svetová mocnosť, začal konať samostatne. S pomocou B. Franklina sa mu podarilo vytvoriť spoločnosť v Baltimore, zameranú na obchod s Madagaskarom, ktorá za tovar a otrokov dodávala ostrovu zbrane.
V roku 1785 sa doplavil na Madagaskar po druhý raz. Zorganizoval vzburu domorodcov proti francúzskej osade Foulpointe a začal budovať vlastné hlavné mesto v najvýchodnejšej časti ostrova Cape East. Pomenoval ho Mauretánia, podľa seba. Nad pevnosťou viala modrá zástava s bielym polmesiacom a zlatými hviezdami. Jeho kráľovstvo siahalo od najsevernejšieho výbežku ostrova, Ambrovho mysu, až po Tamatalu, dnešnú Tvamasinu. Svojim spoločníkom daroval v meste pozemky, domorodcov naučil zaobchádzať so strelnými zbraňami. Z Mauretánie obchodoval predovšetkým s otrokmi, ktorých predával kupcom z Marylandu a Baltimore. Vydal však kráľovský majestát, v súlade s ktorým nesmeli Francúzi odvážať do otroctva malgašské obyvateľstvo.
Nielenže nenadviazal dobré vzťahy s Francúzskom, ale bol pevne rozhodnutý vyhnať jeho zástupcov z Madagaskaru. Francúzsko sa však obávalo získania nezávislosti ostrova pod vedením bieleho kráľa, a tak tam vyslalo tajnú výpravu z kolónie Pondichéry. Pri nečakanom útoku 23. mája 1786 zahynul v boji aj Móric Beňovský. Pochovali ho v Mauretánii aj s dvomi vernými ruskými utečencami, s ktorými kedysi utiekol z Kamčatky a ktorí ho odvtedy sprevádzali.
Beňovský sa ako prvý Európan plavil v severnom Tichom oceáne, dokonca oveľa skôr ako James Cook. Ako prvý Slovák navštívil štyri kontinenty - okrem Európy pobudol v Ázii, Amerike a Afrike. Na jeho počesť ako hrdinu malgašského ľudu je pomenovaná jedna z ulíc Tananarive na Madagaskare.
Slovák Móric Beňovský (* 20. 9. 1746 Vrbové, † 23. 5. 1786 Mauretánia, Madagaskar) sa stal prvým kráľom zjednoteného Madagaskaru.
V polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia zaznamenal veľký divácky úspech pôvodný televízny seriál Vivat Beňovský!, kde stvárnil hlavnú postavu herec Jozef Adamovič.
Zuzana Lileová
Zdroj: Mesačník EXTRAPLUS, www.extraplus.sk
