Obrázok používateľa CEZ OKNO
Slovensko-maďarské vzťahy

Po rozpade Uhorska sa Maďari nikdy nevzdali ambície obnoviť Uhorsko, uvedomovali si však, že nie je v reálnych možnostiach porazeného štátu, aby naraz znovu získali celé Uhorsko, preto vypracovali na svojom ministerstve zahraničia programový dokument, ktorý revizionistické ambície zoradil podľa hierarchie dôležitosti. Najmenej dôležité sa zdalo znovuzískanie Chorvátska a území ostatných južných Slovanov – Chorvátsko malo aj pred rokom 1918 autonómiu, ostatné územia boli malé a menej relevantné.



Dôležitejšie sa zdalo Sedmohradsko, ktoré aj z historického hľadiska hralo dôležitú rolu v maďarskom historickom povedomí, odtiaľ pochádzalo viacero vysokých šľachticov, ktorí viedli stavovské povstania proti Viedni... Ale Rumunsko bolo relatívne silným štátom, navyše kráľovstvom, na čele ktorého stál kráľ pochádzajúci zo starej európskej dynastie. Inými slovami, znovuzískanie celého Sedmohradska tiež nebolo ľahko dosiahnuteľné.

Preto na prvé miesto svojej hierarchie dôležitosti i na prvé miesto z hľadiska stratégie a taktiky dali Slovensko, ktoré videli ako integrálnu súčasť Uhorska a navyše ako najslabší článok v reťazci nástupníckych štátov, pretože nemalo vlastný národný štát ani vlastnú zahraničnú politiku.


Maďari svoje revizionistické ambície opreli o myšlienkovú konštrukciu presvedčenia o svojej historickej misii v strednej Európe resp. podunajskom priestore, o Maďaroch a Maďarsku ako historickom bolverku kresťanstva a kresťanskej západnej civilizácie chrániacej ju proti barbarstvu prichádzajúcemu z východu i proti nekultúrnym a nevypočítateľným Slovanom.

O tom, s akým odhodlaním Maďari verili v obnovu Uhorska a v tejto viere formovali i nastupujúce generácie svedčí aj tzv. maďarský Otčenáš, „modlitba“, ktorú všetky maďarské deti každé ráno v škole pred začatím vyučovania recitovali: Verím v jedného Boha, verím v jednu Maďarskú vlasť, verím v obnovu Uhorska...

V druhej polovici tridsiatych rokov [minulého storočia] Maďari využili rozpínavosť Nemecka a jeho mocenské a revizionistické ambície, aby s ich pomocou znovuzískali aspoň časť „stratených“ území. Keď sa nemecké vojnové šťastie začalo obracať a porážka Nemecka črtať, začala ich zahraničná politika opäť argumentovať myšlienkou „maďarského bolverku“, tentoraz protikomunistického a hľadať s pomocou tejto myšlienky oporu na Západe, ale s malým úspechom.

Porážka vo vojne, obnova predvojnových hraníc, etablovanie komunizmu a začlenenie do sovietskej zóny vplyvu maďarské ambície načas zabrzdili, ale počnúc sedemdesiatymi rokmi [minulého storočia], détente, helsinským procesom a postupným rozkladom komunizmu znovu začali vetriť priaznivý vietor na zmeny. Nie nadarmo veľká časť „disidentského stredoeurópskeho hnutia“ vyšla pravé z Budapešti: ich „model obnovy strednej Európy“ nebol iným, ako návratom ku starej, v rôznych podobách skloňovanej myšlienke bolverku či misie Maďarov.

Nebolo politicky dobre možné hovoriť otvorene o revízii, tak sa to začalo obaľovať do pekných reči o „myšlienke obnovy strednej Európy“ a „stredoeurópskej integrácii“, v ktorej mali mať najdôležitejšie miesto – ako inak – Maďari ako kultúrny, historicky poriadkový... faktor. Nie je náhodné, že Stredoeurópska univerzita je v Budapešti, tiež nie je náhodné, že ďalšia postgraduálna univerzita založená a financovaná zo zahraničia, Andrássyho univerzita, je tiež v Budapešti a hlási sa ku smutno slávnemu Júliusovi Andrássymu, architektovi vyrovnania z roku 1867.

Pre Slovákov bolo nešťastím okrem iného to, že nemali vlastný národný štát, ale žili ako podriadený národ v rámci Česko-Slovenska, kde Praha tvrdo využívala politiku divide et impera tak v zmysle vyvolávania konfliktov a vzájomných hrozieb medzi Slovákmi a maďarskou menšinou, ako v zmysle trojuholníka Praha – Bratislava – Budapešť. Nie raz Kádár hrozil Husákovi Durayom...

Mimochodom, krátko po nástupe tejto vlády bol pripravený a niektorým ľuďom na Ministerstve zahraničných vecí predložený náčrt programu medzinárodnej konferencie, ktorá chcela mať za cieľ „vyfúknuť“ vietor Maďarom z plachiet a odhaliť ich hegemonistické ciele skrývajúce sa za pojmy „stredoeurópsky priestor“, „podunajský priestor“ či „Karpatská kotlina“. Pravda, nebol vraj ani záujem, ani peniaze, ale predovšetkým asi nikto nepochopil, prečo je takáto téma z hľadiska slovenského štátneho záujmu dôležitá. Kto žil v exile, ten vie, o čom hovorím. Ja som sa s týmito maďarskými argumentmi dlhé roky systematicky stretal, či som už žil v Ríme, v Paríži, v Mníchove alebo v Berne, takže ich dôverne poznám.

Pravda, Slovákom niekedy začne svitať, až keď je neskoro.


A najnovšie strašenie Fideszom či Jobbikom? Nuž príliš by sa ho susedia Maďarska nemali zvlášť obávať. Socialistická vláda uvrhla maďarský štát do takej hospodárskej situácie, z ktorej vystrábiť sa Maďarom potrvá pekných pár rokov. Ozvú sa síce tradiční zbrojnoši maďarského iredentizmu, volajúci aj po deväťdesiatich rokoch po zrušení Trianonu a zvrátení výsledkov prvej svetovej vojny. Ale koleso dejín sa zvrátiť nedá. Aj Maďari vedia, že žijú v Európskej únii a vedia si spočítať, že sa im vždy lepšie žilo i bude žiť vo Felvidéku ako v Anyaországhu.

J. M. Rydlo

Zdroj: protiprudu.info


Rubriky: 
júl 16, 2009 17:19 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top