Obrázok používateľa CEZ OKNO
Ako sa všetci smiali valcu zo Zlatej Idky

Lož – pracovná metóda?
V sobotu a nedeľu 27. a 28. novembra 1993 sa stretol premiér SR a predseda HZDS V. Mečiar v Zlatej Idke pri Košiciach s vrcholnými predstaviteľmi svojho hnutia na východnom Slovensku. Oslovoval ich najmä úlohami pred komunálnymi voľbami v októbri 1994. Z rôznych kruhov roztriešteného HZDS sme si overovali autentickosť jeho prejavu. Doslova a do bodky je pravdou, že povedal to, čo dnes zverejňujeme bez úprav a miestami skrátene.

Inflácia je zlá vec, ale je to náš úspech

Všetky postkomunistické krajiny prešli vývojom tzv. hyperinflácie. To znamená, že inflácia bola sto až tisíc percent, niekde aj viacej. Na Slovensku sme ju udržali na hranici 22 percent. Je to úspech, že sme sa vyhli superinflácii, čo okrem nás dokázali len Česi. Inflácia v Čechách je väčšia ako u nás. Sme v tejto veci najlepší zo všetkých postkomunistických krajín. Je to zlý darček pre občanov Slovenska? Nedokázali sme jej zabrániť. Nevznikla žiadna katastrofa a je najnižšia, dokonca v niektorých mesiacoch činila len pol percenta. Takže, ak by sme mali hodnotiť infláciu ako zlý jav, tak ona, pochopiteľne, nie je žiaduca, ale je úspechom naším, že je taká malá. Ak by tam bol ktokoľvek iný, mohla rásť násobkom desiatkami, stovkami. Keď spomínate devalváciu, tak devalvácia je veľmi zlé opatrenie, ktoré má pozitívny i negatívny význam. Zlé opatrenie v tom, že zmenou koruny v pomere koruny k devízam vlastne znehodnocujete všetko, čo dovážate a zlepšujete to, čo vyvážate, pretože ten, čo vyváža, dostane viacej peňazí a ten, čo dováža, musí viacej zaplatiť. Aby sa devalvácia takto postavená pozitívne premenila v hospodárskom živote, potrebujete na to minimálne rok až dva. Až vtedy začne pôsobiť pozitívne, dovtedy pôsobí negatívne.

Na Slovensku sa nám podarilo obrátiť zahraničný obchod tak, že je z neho zisk. To nikdy v histórii Slovenska nebolo, to je prvý raz teraz. Lenže za týmto ziskom nenabiehajú platby a tým pozitívna bilancia zahraničného obchodu negatívne vplýva na devízové zásoby. My sme sa dohodli s Čechmi, že udržíme spoločnú menu aspoň pol roka a že spoločnou emisnou centrálou bude Národná banka československá. A že až vtedy, keď devízové zásoby klesnú na istú hranicu, meny rozdelíme.

Čo sa stalo?

Po tejto dohode začalo zlato z Českej národnej banky miznúť, dostali sme informáciu, že prechádza do českých bánk komerčných, ktoré nepodliehajú deleniu majetku. Dostalo sa to na takú úroveň, že by sme za chvíľu nemali čo deliť, tak namiesto šiestich mesiacov po štyroch týždňoch sme dospeli k záveru, že jediným spôsobom, ako zachrániť devízové zásoby je ísť do deficitu. (…)

„Držali sme sa do 30. júna…“

Rozdelili sme menu, začali sme s korunou slovenskou od 8. februára tohoto roku, rozdelili sme ho za päť týždňov po vzniku štátu, zmena prebehla v poriadku a držali sme kurz. No samozrejme, že Slovenská republika potrebuje byť zapojená na všetky medzinárodné inštitúcie, ak neudržíte obeh peňazí iba v rámci štátu, musí obiehať i v zahraničí. Prišli zástupcovia Medzinárodného menového fondu a nám povedali, tak vážení, keď chcete, aby sme vás akceptovali, tak prvé opatrenie, ktoré vám dávame, 30 percent devalvácia, druhé opatrenie, zavedenie voľného alebo kĺzavého kurzu koruny k doláru. To znamená, že jeden deň bude dolár sto korún, druhý stodvadsať, každý deň iná hodnota. (…) Odišli preč a odmietli sa s tým o tom baviť a MMF povedal, že v poriadku a len čo od nás odišli, všetky banky, kde sme išli, sa prestali s nami rozprávať. Jednoducho povedali, ale áno, pomôžeme, len si najprv vybavte s MMF dohodu. Urobil som dva kroky.

Prvý, že som išiel do Londýna za Attalim do Svetovej banky pre rozvoj, ktorý bol mi mimoriadne dobre naklonený, povedal som mu, v akej situácii som, povedal mi, ja vás chápem“, vzal ma k televízii a na kameru povedal, „my Slovensku veríme a dávame mu pôžičku sto miliónov ECU“, bez akýchkoľvek problémov, čo trošku ten tlak zo zahraničia zabrzdil a držali sme sa do 30. júna.

„Tri razy sme im povedali, že nie“

Išiel som do Washingtonu, po dlhých a veľmi tvrdých rozhovoroch s prezidentom MMF alebo vrchným riaditeľom pánom Camdesussom sme začali ako nepriatelia a skončili sme vcelku dobre. Prišla na Slovensko osobitná komisia a rušila všetky predchádzajúce výsledky a ohodnotenia, doporučenia, ale nejakú devalváciu vykonať musíme, lebo je to pre nich prestížna vec. Takže sme povedali znovu, že nie. A boli tri rokovania vlády počas pobytu, čo bola delegácia u nás a tri razy sme im povadali, že nie. Nakoniec v piatok večer a už mali zbalené kufre, že odchádzajú do Washingtonu a že začína blokáda Slovenska zo všetkých svetových centrál. Takže sme im povedali, aby počkali do pondelka, spočítali sme všetky plusy a mínusy, devalvácia, banková izolácia, aj keď nám pomaličky devízové zásoby v bankách rástli, tak sme zistili, že jednoducho to nevydržíme.

Ak sme potom ustúpili, že devalvácia môže byť, ale medzičasom som išiel do podnikov sa spýtať o koľko a povedali mi na Orave konkrétne, desať percent. Bol som v druhých podnikoch a povedali, desať percent ešte môžete ísť. Takže dali súhlas na desať percent. MMF dokázali vzdorovať Švédi dva a pol, my päť mesiacov Devalvácia prebehla. Ale pri devalvácii sa stalo, že aj tí, čo s devalváciou nemali nič spoločné, nahodili automaticky desať percent, nejakí podvodníci sa na tom priživili, samozrejme, na úkor štátu. Hovoria, že ešte nikto nevydržal päť mesiacov vzdorovať Medzinárodnému menovému fondu. Švédi to skúšali, vydržali dva a pol a potom prišli odprosiť. Tak je to prehra alebo výhra?

„Odborníci sú ohromení, čo sme všetko dosiahli“

Dneska koruna slovenská je uznávaným platidlom platným ekvivalentom, má svoju hodnotu a o devalvácii sa silne uvažuje v Čechách, ale väčšej ako desaťpercentnej, pretože stav ich obeživa peňazí a devízových zásob je horší ako slovenský. V súčasnosti prebieha tzv. rejting hodnotenia Národnej banky Slovenska hodnotia nás dobre, prvý alebo druhý z postkomunistických krajín. Takže štát, ktorý si ustanovil vlastnú korunu (…) a s hodnotou tej koruny úspešne čelí ostatným, zlotému, červoncu, forintu, čelí rubľu, čelí korune českej, je to veľmi dobre. Ja si myslím, že keď ľuďom poviete, ako sa veci majú, že nie je to neúspech, je to veľký úspech, nič z toho, čo sa v okolitých krajinách deje, u nás nie je, nie je tu hlad, nie je tu totálny krach trhu, nie je tu hyperinfácia, nie je absolútna zadlženosť všetkých subjektov, od podnikov, miest až ďalej. V tomto roku obce a mestá u nás budú mať dve miliardy prebytku, aj keď niektoré sú chudobné, ale väčšinou nie. V Českej republike na budúci rok im plánujú, aby akosi Klaus ostal čistý, tak do miest strčil deficit 14 miliárd korún, deficit štátu. To my zasa nerobíme, zasa ťaháme na seba, na štát, tak ten štát ako sa správa k mestám, podnikom, zasa dobre, lebo berie na seba i starosť, vláda to bude znášať.

To sa nedarí všade, niekde je to harmonické, niekde je to lepšie, niekde horšie, ale celkový ten vývoj ide dobre. Naopak, odborníci z finančníctva hovoria, že vývoj Slovenska je tak prekvapujúci, že sú ohromení tým, čo sme všetko dosiahli. Každý čakal hlboký, úpadok nenastal. Miesto toho nastáva oživenie a rastie dôvera.

Zdroj: Slovenský východ, 2. 12. 1993, 6. 12. 1993, 8. 12. 1993

Poznámka: Tento dokument zo spomínanej publikácie začal s príznačným názvom: Lož – pracovná metóda?

Ale či Mečiar naozaj klamal v prípade MMF sa dá overiť veľmi jednoducho na niekoľkých príkladoch. Pravda o prípade nechcených švédskych obligácii spustila v tejto krajine v roku 1994 značné politicko - ekonomické reakcie.

Pripadne ako modrí agenti hovorili Slovákom o inflácií v Ruskej federácii. Spomínali "iba" nejakých 250%. Pričom pravdou bola hyperinflácia niečo vyše 2000%.

Takto by som mohol pokračovať ešte dlho - o tom čo to Slovensku prinieslo prípadne vzalo niekedy nabudúce : )

kri

Prevzaté z: Dôležité.sk

Rubriky: 
február 05, 2010 19:44 popoludní

 

 

Top