Obrázok používateľa CEZ OKNO
Kríza špekulantov

Tí, ktorí sa tešili, že kríze dochádza dych, sú zaskočení. Jedna firma za druhou oznamuje hromadné prepúšťanie a opúšťajú územie Slovenska. Hovoríme totiž najmä o zahraničných zamestnávateľoch. Tí doteraz využívali lacnú pracovnú silu na Slovensku a fakt, že v regiónoch žije u nás pomerne veľa kvalifikovanej sily, ktorá nemá iné možnosti. Jednoducho chýba infraštruktúra a tak ľudia berú takú prácu, aká je v ponuke. A zahraniční investori to vedeli v minulosti náležite zúročiť. Jednoducho ľuďom platili najmenej, čo mohli. Teraz využívajú situáciu.

Všade sa hovorí o kríze. Nuž aj oni majú zrazu problémy. Už sa im jednoducho neoplatí investovať do Slovákov. Idú tam, kde je ešte lacnejšia pracovná sila. A tá vo svete prudko klesá, čím dlhšie kríza trvá. Slovensko však neleží v rovníkovej Afrike, ani v Ázii. Jednoducho, európske reálie nám neumožňujú pracovať za to, aby ľudia mohli vôbec chodiť do práce. Keď sa hovorilo o tvorbe domácej kapitálotvornej vrstvy, opozícia voči vládam Vladimíra Mečiara škandalizovala jednotlivé osoby. A tak ľudia popletení zo situácie, dali hlasy inému. A hoci Mikuláš Dzurinda žiadne voľby nevyhral, dve volebné obdobia viedol štát. Zelenú dostali zahraniční podnikatelia všetkého druhu. Dnes sa správajú tak ako k nám i prišli, ako špekulanti. Lenže dnes neprichádzajú, jednoducho odchádzajú z pracovného trhu bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Aby to nevyzeralo, že utekajú len za vyššími ziskami, oznamujú čo najhlasnejšie, že je kríza. A to hovoria aj tí, ktorým sa darí. Kríza ich možno zasiahla, ale len okrajovo. Ba rušia sa aj fabriky, ktoré si dokážu na seba zarobiť a majú odbyt. Prečo by sa to inak robilo, ak nielen preto, že vlastníci hľadajú ešte väčšie zisky inde? Možno by sme už naozaj ani nemuseli hovoriť o hospodárskej kríze, ale o kríze špekulantov.

K niečomu takému by ťažšie dochádzalo, keby sa infraštruktúra dostavala v plánoch, aké mala tretia Mečiarova vláda. Podľa nich sme mali Bratislavu a Košice spojiť do roku 2005 diaľnicou. V zahraničí je bežné, ak ľudia dochádzajú za prácou aj dve hodiny, prípadne, že sa za prácou odsťahujú. To len u nás prejsť Slovensko znamená minimálne päť hodinové úmorné trápenie sa na zlých starých cestách. Potom je jasné, že v takejto neprejazdnej krajine sa darí špekulantom. Treba si však povedať aj pravdu, že niekto ich k nám pustil. A pustil ich k nám s nadšením. Teraz sa tvári ako kritik vlády, ale v skutočnosti by mal sám stáť v kúte s červenými ušami od hanby. Odchod podnikateľov, rušenie závodov a prepúšťanie ľudí majú títo politici plne na svedomí, hoci si v opozícii umývajú nad dnešnou situáciou ruky.

Stanislav Háber, týždenník Slovenský rozhľad
Zdroj: SHO.sk

Rubriky: 
november 08, 2009 22:16 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top