Obrázok používateľa CEZ OKNO
Otvorený list urazenému na Slovensko maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi

Vážený pán prezident!
Tento text o žartoch Pani Histórie ste privolali na svet Vy a Vaše dômyselné správanie.
Keďže sa nepoznáme, predstavím sa.
Volám sa Sergej Chelemendik, som ruský spisovateľ a vydavateľ a na Slovensku žijem už dvadsať jeden rokov.
Žijem práve tu, lebo mám Slovensko a Slovákov rád.
Mám rád Bratislavu, mesto, ktorého názov v podobe Pozsony na cestných ukazovateľoch Vašej ctenej krajiny mýli zahraničných cestovateľov, ktorí nemusia vedieť, že hrdý maďarský národ s názvom Bratislava v zásade nesúhlasí.
Som poslancom slovenského parlamentu za Slovenskú národnú stranu, ale obraciam sa na Vás ako súkromná osoba k súkromnej osobe. Vaše správanie mi takéto oslovenie umožňuje – Vy, ako „súkromná osoba“, sa nie po prvýkrát usilujete zinscenovať politické divadlo v hlavnej úlohe so sebou samým na území krajín susediacich s Maďarskom.
A potom sa pred svetom sťažujete, že Vaše práva a slobody hrubo pošliapali necivilizovaní Rumuni alebo Srbi.
Alebo tentoraz Slováci.

Nedovolia Vám ako súkromnej osobe poliať svoje domy benzínom, hodiť škrtnutú zápalku a vrátiť sa naspäť oddychovať do útulnej rezidencie v Budapešti.
Pán prezident, zdá sa, že sa Vám páči žartovať s Históriou, hoci mnohí rozumní ľudia sa snažia nerobiť to.
Keď Slovákom hovoríte, že Vaša cesta do slovenského mesta Komárna na počesť odhalenia pamätníka maďarskému kráľovi Štefanovi je Vašou súkromnou vecou, že tam idete ako súkromná osoba a chcete si vychutnať všetky príjemné stránky Schengenskej dohody o zrušení hraníc, chápem Váš osobitý humor, ale som v menšine.

Je len málo ľudí pripravených brať Vaše „súkromné cesty“ s humorom.
Ak o tom pochybujete, skúste ako súkromná osoba navštíviť v deň Hitlerovho narodenia 20. apríla rakúske mesto Linz. Je to pekné mesto a leží neďaleko. Prečo si nezájsť vo voľnom čase do Linzu práve v tento aprílový deň? Zároveň skúste pozorovať reakcie rakúskych orgánov na takúto exkurziu. Vysvetlite im to rovnako, ako to vysvetľujete teraz Slovákom, že ste prišli iba tak, ako súkromná osoba. Že ste v Linzi už dávno neboli a zašli ste na kávu. Aj so zákuskom, ktoré mal Hitler tak rád. Maďarsko ani tu s tým nemá nič do činenia a húfy náckov s vyholenými hlavami sú tu tiež iba náhodou.

Alebo možno sa Vám oplatí zájsť do Sarajeva v deň, keď zavraždili arciknieža Františka Ferdinanda, 28. júna. Aj arciknieža, rovnako ako Vy, rád cestoval, aj on často navštevoval „horúce miesta“. Takže aj Vy, pán prezident, by ste mohli ako súkromná osoba zájsť do Bosny práve v tento historický deň a pokochať sa tým, aké skvelé výsledky dosiahol civilizovaný demokratický svet v rozštvrtení nešťastnej Juhoslávie. Zamyslieť sa nad tým, čo znamenal výstrel v Sarajeve pre Maďarsko a Maďarov. A najmä podumať o nasledovnom: aby Gavrilo Princip zastrelil Františka Ferdinanda, arciknieža musel predsa prísť do Sarajeva. Z toho vyplýva, že občas cesty nie sú až takou nevinnou záležitosťou. Najmä, ak si niekto vyberie cestujúceho politika ako krvavú obeť v mene vlastnej svetlej budúcnosti.
Vráťme sa ale k Slovensku.

Slováci nerozumejú Vašim žartom a ja sa Vám pokúsim vysvetliť, prečo.
Vám sa tradične, po starom, zdá, že týmto „butatótom“ stačí precediť cez zuby, že ste „súkromná osoba“, a otázka je vyriešená.
Akoby ste nechápali, prečo Vás slovenský premiér Robert Fico tvrdohlavo nazýva provokatérom, a väčšina Slovákov s ním súhlasí. A nielen oni. Aj ja v tomto s Robertom Ficom stopercentne súhlasím.
Ide o to, že Slováci sú presvedčení, že hlava štátu nie je súkromná osoba nikdy a nikde, dokonca ani po skončení funkcie.
Slováci vedia to, čomu z nejakých dôvodov nerozumiete Vy, právnik, bývalý predseda ústavného súdu, vzdelaný človek, ktorý ovláda jazyky.

Slováci rozumejú axióme, ktorá znie: prezident nikdy a za žiadnych okolností nemôže byť súkromnou osobou.
Túto axiómu zrejme ovládajú všetci na svete, okrem Vás. Preto je Váš humor taký nepochopiteľný a nepáči sa.
Prezident je hlava štátu a každý jeho krok sa vykladá politicky.
Len sa pozrite, koľko cestujú bývalí americkí prezidenti a kam cestujú. Samé horúce miesta. Hoci navonok sa zdajú byť bezvýznamní, títo „dôchodcovia“. Stačí však, aby sa takýto „starký“ pohol z miesta, a celý svet loví každé jeho slovo.
Vy sa, pán prezident, skrývate pod vyzývavým a nie veľmi múdrym slovným spojením „súkromná osoba“ a správate sa ako politik, ktorý provokuje konflikty tam, kde, pokým ste sa neobjavili, tieto konflikty neboli.
Prečo to robíte?
Vysvetlím Vám, ako to vidím.

Ide o to, že na Vašej ceste k moci sa objavilo iba 185 voličov – poslancov maďarského parlamentu, hlasy ktorých z Vás urobili hlavu maďarského štátu. Pritom týchto 185 hlasov sa zbieralo niekoľko kôl dlho a ťažko.
Proti Vám hlasovalo 183 poslancov.
Takže hlavou štátu ste sa stali vďaka prevahe iba dvoch hlasov. A iba sám pánboh vie, akými intrigami boli tieto dva hlasy dosiahnuté.
Vaša pozícia je slabá, vážený pán prezident, a o Vašej slabosti všetci vedia.
Je to celkom odlišná pozícia, ako má slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý po dva razy presvedčivo vyhral celonárodné voľby.
Samozrejme, že chcete byť silnejší.
Alebo aspoň pôsobiť silnejším dojmom.
Ak už nie ako prezident, potom aspoň ako súkromná osoba.

Dokonca si myslím, pán prezident, že sa opäť chcete stať prezidentom na budúci rok 2010, kedy sú nové voľby. Presnejšie, pokračovať v šťastnom živote prezidenta maďarského štátu, ktorý za nič nezodpovedá, občas podpíše nejaké dokumenty a žije život naplnený rôznymi slávnosťami, ceremóniami a pohodou uprostred svojich krajanov skúšaných krízou.
Sú ľudia, ktorým sa takýto život páči – a Vy ste, očividne, jedným z nich.
Snažíte sa upevniť si svoje postavenie.
A ak pre Slovákov ste provokatér, tak pre dnes už známych víťazov budúcich maďarských parlamentných volieb – šovinistické strany Fidesz a Jobbik – ste statočná, bojovná hlava štátu, ktorá nemá strach označovať maďarskú prítomnosť práve tam, kde si ju najmenej želajú.
Práve týmto budúcim víťazom sa chcete zapáčiť v nádeji, že budete opätovne zvolený.
Svoju predvolebnú prezidentskú kampaň robíte na území susedných štátov – to je hlavný a jediný zmysel Vašich „súkromných“ návštev.

Kiež by ste v tejto kampani uspeli, veď nič hrozné sa nedeje. Nie ste prvý, koho napadli takéto obyčajné ľudské želania – posedieť si na prezidentskom mieste ešte jedno obdobie. V parlamentných európskych republikách sa znovuzvolenie prezidentov na druhé obdobie už všeobecne stalo takmer tradíciou.
Otázka spočíva v niečom inom. Aká bude cena Vašej prezidentskej kampane pre všetkých ostatných?
Je nutné, aby ste kvôli Vášmu osobnému blahobytu, ktorého vážnosť nespochybňujem, kazili život iným ľuďom, ktorým je Vaše prezidentstvo úplne ľahostajné?
Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale Maďarsko za posledných sto rokov nemalo príliš veľké šťastie na populárnych a úspešných vodcov.
Poznám len dve výnimky - admirála Horthyho, ktorý rád všade prichádzal na bielom koni v neposlednom rade preto, že ako adjutant posledného rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa dokonale ovládal jazdecké umenie a s obľubou ho predvádzal pred verejnosťou.

Na Horthyho bieleho koňa doteraz nemôžu zabudnúť ulice Košíc.
A hoci po druhej svetovej vojne Horthyho neustále pranierovali za spojenectvo s Hitlerom a označovali ho za fašistu, bol a zostane jediným významným maďarským predstaviteľom dejín minulého storočia, ktorého svet naozaj poznal a pamätá si.
Hneď za Horthym by sa dal spomenúť George Soros, ktorý sa, pravda, zatiaľ maďarským prezidentom nestal. Hoci mohol by. 185 hlasov maďarských poslancov pre človeka jeho rozmerov a schopností nemôžu byť prekážkou – a tu by ste mali o čom porozmýšľať.

Existujú aj menej známe mená, ktoré si ešte mnohí pamätajú.
Nie som si istý, či to viete, ale v bývalom Sovietskom zväze sa nenašlo mesto, v ktorom by nebola ulica Bélu Kuna. Práve toho „maďarského Lenina“, verného následníka Trockého, ktorý zanechal krvavé stopy v Maďarsku a na Slovensku. Približne 600 zavraždených – je výsledok červeného teroru Bélu Kuna a jeho maďarskej republiky sovietskeho typu v roku 1919.
Keď revolúcia v Maďarsku nevyšla, Béla Kun sa vrátil do Ruska a krvou ruských ľudí zalial Krym, kde doteraz jeho meno spomínajú s rozochvením. Toto sú slová jedného z najkompetentnejších historikov občianskej vojny v Rusku S. P. Melgunova z jeho knihy Červený teror, ktorá bola preložená do viacerých jazykov:

„... Na Kryme vrchný veliteľ teroru Béla Kun a jeho komplicka Zemľačka s podriadenými postrieľali viac než 100-tisíc (!) bývalých vojakov (bielych), ktorým spočiatku bola „udelená amenstia“...

...A nielen postrieľali, ale aj vešali po desiatkách, po stovkách.
Cudzinci, vracajúci sa z Krymu počas červeného teroru, opisovali otrasné výjavy čekistických obetí. Historický bulvár, Nachimovský prospekt, Prímorský bulvár, Boľšaja Morskaja a Jekaterinská ulica boli doslova obvešané hojdajúcimi sa vo vzduchu mŕtvolami. Vešalo sa všade: na pouličných lampách, stĺpoch, na stromoch, dokonca aj na pamätníkoch. Ak bol obeťou dôstojník, potom ho vždy vešali v uniforme pri výložkách. Civilov vešali polonahých. V Sevastopoli a na Jalte vynášali ranených a chorých z lazaretov a okamžite ich strieľali...

... Tí, ktorí náhodou zostali nažive, posielali do koncentračných táborov na severe. Vzápätí nechali obyvateľstvo Krymu vyhladovať. Takýmito v dejinách ľudstva neslýchanými zverstvami Béla Kun a Rozália Zalkind celkom získali dôveru nemenej krvilačného Trockého...“

Toto uvádza profesor S. P. Melgunov, zdôrazňujúc, že sa nedalo „preliať viac ľudskej krvi, než to urobili boľševici; nedala sa predstaviť cynickejšia forma než tá, do ktorej bol zahalený boľševický teror. Je to systém, ktorý si našiel svojich ideológov; je to systém plánovitého zavedenia násilia do života, je to taká otvorená apoteóza zabíjania ako nástroja moci, na ktorú zatiaľ ešte nedorástla ani jedna moc vo svete.“

Myslím si, pán prezident, že spolu s profesorom Melgunovom sa zachvejete, keď budete čítať o zverstvách Bélu Kunu, najznámejšieho v ZSSR Maďara sovietskej epochy. Ktorého, pravda, nazývali verným leninovcom a šľachetným revolucionárom učebnice, podľa ktorých ste sa možno učili dejiny aj Vy.

Ale ako sa vysporiadať s ďalším maďarským vodcom Imrem Nagyom?
Tým istým, ktorého dnes vo Vašej krajine označujú za hrdinu?
Existujú dokumenty, ktoré tvrdia, že Imre Nagy bol jedným zo siedmich Maďarov, ktorí sa zúčastnili na poprave cárskej rodiny v pivnici Ipatijevského domu v Jekaterinburgu v roku 1918.

Tu je jeden z týchto dokumentov:

Революционный комитет при Екатеринбургском
Совете Рабочих и Солдатских Депутатов
РЕВОЛЮЦИОННЫЙ ШТАБ УРАЛЬСКОГО РАЙОНА
Чрезвычайная комиссия

С п и с о к
Команды особого назначения в дом Ипатьева
/ I-го Камишл.стрелк.полк /

Комендант: Горват Лаонс
Фишер Анзелм
Здельштейн Изидор
Фекете Эмил
Над Имре
Гринфельд Виктор
Вергази Андреас

Обл.Ком. Ваганов Серге
Медведев Пав
Никулин

Гор.Екатеринбург 18-го июля 1918 г. Начальник ЧК
Юровский

Všetkých sedem vojakov, ktorí sú v zozname uvedení a určení veliteľom Jurovským na splnenie rozsudku, boli maďarskí revolucionári z okruhu vojenských zajatcov. Po rusky nevedeli a Jurovskij vraj s nimi hovoril po nemecky. Zástancovia tejto verzie vysvetľujú účasť Maďarov na poprave tým, že v ČK sa vraj báli, že ruskí vojaci na cára a jeho rodinu nebudú strieľať.

Bolo by zaujímavé zistiť, pán prezident, či aj Vy považujete Imreho Nagya za maďarského národného hrdinu, a ak áno, prečo?
Pretože v roku 1956 vyprovokoval Maďarov na povstanie po tom, ako sa si vypočul sľuby o pomoci zo Západu?
Pretože ho popravili sovietske orgány?
Ale veď predsa popravili aj Bélu Kuna v ZSSR – v roku 1938.
Nie za masové zločiny na Kryme – vyšetrovatelia NKVD použili na Kuna jeho obľubený arzenál mučenia, a tak sa Kun priznal k zrade a k spolupráci so všetkými západnými rozviedkami súčasne...

Rituálna vražda cárskej rodiny, na ktorej sa podľa jednej z verzií Imre Nagy zúčastnil, dodala občianskej vojne v Rusku nezvyčajne krutý charakter, ktorý dopustil masové vraždy ľudí, podobné krymskej masakre pod vedením Belu Kuna.

História kruto trestá provokatérov – je užitočné pripomenúť si to práve teraz, na samom začiatku éry nových vojen v Európe a vo svete.
Vážený pán prezident! Píšem Vám tento list, ako všetky svoje články a knihy, po rusky a úprimne mi je ľúto, že si ho nemôžete prečítať v originále.
Napriek tomu dúfam, že od Vás dostanem odpoveď.
Ako súkromná osoba od súkromnej osoby.
Ako slovanský politik od maďarského politika.

Chcel by som Vás upozorniť pred nesprávnym hodnotením situácie.
Môže Vám byť povedané, alebo Vy sami môžete prísť k záveru, že nie je nutné odpovedať na list akéhosi slovenského poslanca nejakej Slovenskej národnej strany.
Tým viac, že tento poslanec je ruský spisovateľ.
Bude to nesprávne hodnotenie.
Moje knihy a články sú široko známe v ruskom svete a za jeho hranicami. Sú tu tisícky odkazov na internete, státisíce čitateľov.
Aj na Slovensku je veľa čitateľov mojich kníh. Tak veľa, že práve vďaka ich hlasom som sa stal poslancom slovenského parlamentu. Na čo som hrdý.
Zato Vás, vážený pán prezident, v Rusku a v ruskom svete takmer nikto nepozná.
Ba ani na Slovensku o Vás nebolo počuť, pokým ste sa nezačali zaoberať provokačnou činnosťou.

Pani História si rada zažartuje o nič menej ako Vy a môže to zariadiť tak, že hlavná spomienka na Vás a na Vašu činnosť bude spätá práve s tým, že ruský spisovateľ Sergej Chelemendik Vám napísal zaujímavý list na veľmi vážnu tému.
A ešte niečo. Prosím Vás, aby ste sa neurážali na slovenské orgány, ktoré Vás nepustili do Komárna, hoci ste sa odvážne prebili do polovice mosta cez Dunaj, cez záplavu novinárov s televíznymi kamerami.
Existuje Rusko, krajina, kde Vám ako súkromnej osobe nikto nebude robiť nijaké prekážky, ak sa rozhodnete prísť do Jekaterinburgu a zapáliť sviečku v Chráme na Krvi, postavenom na mieste vyvraždenia cárskej rodiny, jedného z najväčších zločinov v dejinách ľudstva.
Bolo by to spravodlivé, mnohí v Rusku by sa o Vás dozvedeli a ocenili by tento krok.
Rusi vedia odpúšťať, ale nezabúdajú.
Sergej Chelemendik
V Bratislave, 23. augusta 2009
Zdroj: chelemendik.sk

Rubriky: 
september 08, 2009 15:14 popoludní
  • krát komentár

2 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Košičan
    Košičanseptember 10, 2009 16:04 popoludní

    Komentár: 

    Arogancia a jednoznačnosť zámerov predstaviteľov maďarských strán v SR a maďarských politikov už presiahla hranice únosnosti. Viac takýchto otvorených listov a vyjadrení od našich politikov bez rozdielu straníckej príslušnosti by pomohlo otvoriť oči Európe a mnohým Maďarom.Nebáť sa pomenovať a poukazovať na lži a historické klamstvá maďarských predstaviteľov.Je na čase dať na pravú mieru históriu našich národov.

  2. Obrázok používateľa Anty
    Antyseptember 12, 2009 19:42 popoludní

    Komentár: 

    JOU plne suhlasim.

 

 

Top