Obrázok používateľa CEZ OKNO
Maďarsko ako rozbuška vojny v Európe – Slovenské Kosovo

Skôr než vykreslíme najrealistickejší scenár, ktorý bude trochu rozmazaný, hmlistý, ponášajúci sa na plátna impresionistu Renoira, musíme preskúmať najdôležitejšiu otázku – kto sa vlastne chystá bojovať, kto chce a kto môže bojovať? Neskôr plynulo a logicky prejdeme k hlavnej otázke – či sa Maďarsko, napriek veľkej dôvere a pocte, ktorú mu preukazujú vládcovia sveta spoza oceána, vôbec môže stať rozbuškou vojny v Európe a naozaj niečo vyhodiť do vzduchu? Alebo aspoň sa vyhodiť do vzduchu samostatne – aby bolo na čo pozerať. V skutočnosti je to otázka otázok, adresovaná vôbec nie iba pre Maďarsko.

S hypotékou na krku

Môže sa vôbec z postkomunistického nedorasteného meštiaka, tohto ustrnutého v rozvoji zárodku mýtickej strednej triedy, počatého v nevypláchnutej skúmavke kriminálnej privatizácie stať odrazu bojovník, ktorý vezme do rúk zbraň a začne sa biť? Za čo sa má biť?
Ako sa má biť, keď ruky a nohy má zviazané?

Na krku mu visí hypotéka na dom, vybudovaný veľmi rozšafne, s ambíciou vytrieť zrak všetkým svojim susedom v okolí, tiež ľuďom ambicióznym. Má lízing na tri autá – svoje, ženino a synovo. V hlave mu s krikom a s odporným diabolským skuvíňaním tancuje obraz niečoho, čo sa nazýva svetová kríza. Tento „stredotriedňar“, ak mu aspoň ako-tak fungujú mozgové závity, sa prirodzene dovtipuje, že kríza, je vlastne iba niečí hnusný výmysel – aby jemu, zapriahnutému na tridsať rokov dopredu zobrali ešte nejaké peniaze. Tie, ktoré nemá, ktoré musí zarobiť, aby si ich kríza mohla od neho vziať. A ak nedokáže zarobiť toľko, koľko kríza chce, potom si od neho nemusí zobrať peniaze, ale milovaný dom, ten predmet zbožštenia a obetavého slúženia. Môže si vziať auto a hodiť ho naspäť do bytu v ošarpanom paneláku.

Celé to môže vypáliť strašne a trpko – preto oslík „stredotriedňar“ bude drieť do úmoru. Aký je potom tohto oslíka, naprogramovaného na najbližších tridsať rokov chodiť kol dokola bojovník za Veľké Maďarsko? Správne, nijaký. Ak by si niekto chcel prejsť okolie Budapešti, Prahy a Bratislavy, okamžite pochopí to hlavné – obyvatelia týchto metropol pracujú na tie isté a samé IKEY, TESCÁ, BILLY a BAUMAXY. Teda sú zapriahnutí rovnakými poháňačmi, ktorí si dávno uvedomili neochvejnú pravdu: keby otrokári v starom Ríme vedeli, čo je to hypotéka, hneď by otroctvo zrušili a prestali by otrokov šľahať bičmi. Hypotéka je lepšia ako bič, otrok sa šľahá sám.

To je ešte jeden prístup k téme, svojím spôsobom absolútny a nevyvrátiteľný – nie na to sa budovali naprieč miest východnej a strednej Európy všetky tie obrovské sklenené škatule, aby tieto chrámy konzumu rozniesla na márne kúsky nejaká miestna svoloč pre akési svoje etnické rozpory. Samozrejme že priemerný stredovýchodný Európan, ktorému nakoniec vysvetlili v čom spočíva zmysel jeho života, nebude ani bojovať, dokonca ani sa biť. Nemá kedy – musí platiť účty. Pravda, je tu istá nuansa. Kto má nos v zadku?

Prišiel čas, aby so porozprával moju obľúbenú židovskú anekdotu. Pravoverný žid prišiel za rabínom s otázkou, ktorá mu nedala pokoja. „Rabín, vysvetlite mi, čo je to nuansa.“ „Žid, prečo chceš vedieť o nuanse?“ začudoval sa rabín, ktorý predtým uňho nespozoroval filozofické sklony. „Veľmi to chcem vedieť!“ Hanblivo zašepkal žid.
„Keď chceš, vysvetlím ti to.“ Súhlasil rabín. „Strč svoj nos do môjho zadku.“
Žid poslúchol. „Vidíš, pokračoval rabín. „Teraz mám nos v zadku. Je tu ale drobná nuansa – nos je tvoj a zadok môj.“

Hlavná nuansa budúcnosti východnej a strednej Európy, ako aj všeobecne celej Európy spočíva v tomto. Áno, samozrejme, všetci sú zapriahnutí na veľa rokov dopredu, všetko je pod kontrolou, všetci budú drieť... Zatiaľ všetci majú dom, auto, dovolenku v Grécku so slnečnými spáleninami druhého a tretieho stupňa. Bude však zaujímavé, čo sa stane s týmto meštiakom veľmi strednej či dokonca nižšej strednej triedy, ak mu toto všetko, jeho srdcu tak blízke, zoberú?

Konkrétne, keď mu zoberú dom, auto a dovolenku.
Hovoríte, že sa to nedá?
Hovoríte, že existujú zákony, existuje posvätný majetok a vôbec, že také niečo nebolo?...
Ale choďte, také niečo nielenže bolo – takým niečím sa v Európe stále zaoberali, pričom v dvadsiatom storočí priam zúrivo aktívne.
A nielen v Európe.
Prirodzene, všetko nebolo tak organizované a centralizované ako dnes, keď sotva sa u ľudí objavili peniaze, títo ľudia s celými rodinami rýchlo sadajú do áut a utekajú na celý deň do Nákupného Chrámu, aby tu tieto peniaze míňali.
Meštiaci však vždy raz bohatli, raz krachovali. Raz sa stávali kupcami, šľachticmi, či dokonca grófmi, alebo sa menili na žobrákov, chudobneli.
Tak to bolo vždy.
V bohatom Nemecku v dvadsiatom storočí sa tak stalo minimálne dva razy.
Kto bol všetkým, stával sa ničím.
A naopak, slobodník ranený vo vojne, s námesačne vypúlenými očami sa stával víťazom sveta a viedol nemecké davy zachvátené extázou rovno na jatky.
Prečo si teda máme myslieť, že bude niečo iné?
Kde sú dôvody pre takéto priam chorobné podozrenia – že IKEA a TESCO tu budú navždy?
Že všetci budú stále bohatší a šťastnejší, budú si môcť vychutnávať slobodu a rôzne ľudské práva?
Takéto dôvody nie sú a ani nemôžu byť.
Prečo potom všetci rozmýšľajú práve takto?

Pretože im prikázali takto rozmýšľať, pretože pre niekoho je to takto výhodné. Aby všetci verili vo večný mier, rovnako, ako je pre svorku levov výhodné, aby sa antilopy pásli pokojne, zhŕknuté dohromady a nebehali po savane ako strelené. Stredoeurópsky meštiak, vrátane východoeurópskeho už dávno trčí nosom v nejakom zadku, len zatiaľ to ešte nepostrehol.

Ale aj keď na to príde a začne mu byť zle z tepla a arómy, nemá nijaké šance pochopiť, čí je to zadok, komu patrí a kto mu doňho strčil nos. Zbavili ho vedomostí aj rozumu, je zombie, ktorého trápi akurát to, či Madona naozaj ukázala nohavičky čiernej farby alebo je to len hanebný novinársky výmysel. Stredoeurópsky meštiak nebude môcť vytiahnuť svoj nos a bude drobčiť v nepríjemnej a nepohodlnej polohe tam, kam ho veľký a tajomný zadok povedie. Ako metaforický nos v zadku súvisí s Maďarskom a vojnou?
Priamo a bezprostredne.

Dobrý vojak László

Môže ale existovať aj iný pohľad na veci – nie bravúrne liberálno-demokratický, ale reálne historický. Je to veľmi jednoduchý pohľad – jeho podstata spočíva v tom, že chudobnejúcich, tým viac ožobráčených ľudí nie je ťažké vyprovokovať na vzburu, či dokonca na vojnu. A vlastne ich ani netreba provokovať – dá sa povedať, že sú pripravení sami o sebe. Najmä, ak nemajú čo stratiť.

Takže chudobných, ba dokonca ožobráčených ľudí bude stále viac a viac.
Aj v Maďarsku, aj na Slovensku, nehovoriac už o Srbsku a Rumunsku.
Vari sa niekto špeciálne stará o to, aby chudobneli?
V priamom zmysle slova nie.
Špeciálne sa starajú o to, aby tuční ľudia v Amerike nebodaj neschudli, alebo, čo by bola úplná katastrofa, aby sa neprestali liečiť.

Špeciálne sa starajú o bezchybnosť tlačiarenského stroja vyrábajúceho doláre. Nedajbože, aby sa zastavil čo i len na pol hodinu – Amerika skrachuje a celý svet spolu s ňou.
Maličkosti, ako je chudobnejúca Európa či konkrétne chudobnejúce Maďarsko osobitú pozornosť nevyvolávajú – sú zákonitým a nevyhnutným produktom uskutočňovania amerického sna o premene Ameriky na celosvetového upíra.

Nedá sa povedať, že Maďarsko alebo Lotyšsko sa prakticky stali bankrotujúcimi krajinami preto, lebo nejakí chytrí stratégovia v USA to naplánovali. Aby ich vyburcovali, proti niekomu poštvali, vyhodili Európu do vzduchu, atď. Chytrí stratégovia v USA nevenujú pozornosť takýmto drobným detailom. Pre nich je dôležitá veľká a najdôležitejšia nuansa – aby nos mladých európskych demokracií, týchto nových, hoci nespoľahlivých spojencov USA v Európe, bol pevne zafixovaný na správnom mieste.

Táto podstatná nuansa sa USA zatiaľ darí bez nejakého mimoriadneho úsilia. Yankeeovia nafúkli bublinu nehnuteľností najskôr doma, neskôr ju nafúkli do celosvetových rozmerov a vohnali svet do chomútu s dlhmi. Potom túto bublinu praskli – a okrem novej hromady peňazí získali skvelý výsledok niekde v Lotyšsku. V krajine, kde si veľa ľudí kúpilo byty na dlh za cenu 100-tisíc amerických dolárov, ale keď bublina praskla tieto byty mali hodnotu 30-tisíc dolárov. Amerikou obšťastnení obyvatelia lotyšských bytov však musia buď splatiť tých 100-tisíc s úrokmi, alebo sa stať bezdomovcami. Pritom práca v Lotyšsku nie je a ani sa nerysuje.

Rusov je v Lotyšsku polovica a sú veľmi rozhnevaní. Veď aj oni boli ako všetci občanmi ZSSR a potom sa jedného dňa zobudili ako „deti okupantov“ s „pasmi neobčanov“, ako ľudia, ktorí osobne a konkrétne nesú vinu za všetko nešťastie malého Lotyšska. Akoby práve oni kedysi delili Európu najskôr s Hitlerom a potom s Roosweltom a Churchillom.

Takáto zdala by sa malá, priam trpasličia lotyšská nespravodlivosť.
Na prvý pohľad zanedbateľná maličkosť.
No Lotyšsko dnes – to je vidiecka benzínová pumpa, ktorú všetci rozkradli, kde benzín tečie už takmer zo všetkých hadíc. A všetci čakajú len na to, kto hodí škrtnutú zápalku. Američania, Rusi, Poliaci...
Niekto to hodí – skôr či neskôr.
A iba v Lotyšsku je takto?
Nedeje sa niečo podobné v Maďarsku, hoci nie tak rýchlo?
Nezahnali už teraz Maďarov do dlhovej jamy s perspektívou platiť dlhy najbližších 50 rokoch alebo sa stať žobrákmi?
Ak zahnali, potom čo bude ďalej?
Ďalej to pôjde podľa jednoduchej a tisícročiami overenej techniky, ktorú vôbec nevymysleli Američania alebo Angličania.
Túto techniku vymysleli ľudia pre ľudí a je večná. Ak ju použijeme na Maďarsko, vyzerá takto.

„Nám Maďarom je zle, bude nám ešte horšie a onedlho to bude úplná hrôza, lebo nás „objedá“ milión Rómov. Ponižujú nás všetci susedia súčasne, ktorí nám nespravodlivo zobrali naše rodné, maďarské zeme, kde Maďari odveky žili.
Alebo, povedzme, takmer odveky.
Alebo aspoň posledných päťsto rokov.
Alebo tristo – to je nepodstatné.

Milujeme svoju zem, zalievali sme ju krvou, potom a slzami – pravda cudzími.
Pred tisíckami rokov sme sa pohli zo studených lesov pri rieke Kame, aby sme si v Európe vydobyli svoju zem a milovali ju.

Európa a celé pokrokové ľudstvo je na našej strane, podporia nás, veľmi silno nás podporia, všetci stoja na našej strane, iba skrývajú svoje sympatie, schovávajú sa za politickú korektnosť.
Pomôžeme našim bratom, ktorí trpia pod národnostným útlakom, podporíme ich hnutia za autonómiu!

A vôbec veď máme Európu regiónov, máme Európu bez hraníc, to znamená, že aj trianonské hranice zastarali...“

Ďalej nasleduje séria premyslených a naplánovaných incidentov, potom sa prelieva pre začiatok trochu krvi a nastáva rozhodujúci okamih, keď dobrý vlastenec Laszló, ktorý nikdy nečítal Haška, mení na dobrého vojaka Lászlóa.

Nie nadlho, ale predsa len sa mení.
Maďarsko tak sa stáva rozbuškou.

Pre tých, ktorí tomu neveria, ale ešte dokážu myslieť

A teraz bez štipky irónie, či humoru.
Neexistujú nijaké prekážky pre to, aby maďarské menšiny boli mobilizované a postavené pod vlajky autonómií.
Dnes je zjavné, že mobilizácia maďarských menšín je plán a maďarská politika koná v súlade s týmto plánom.
Úvahy liberálnych médií – a na Slovensku alebo v Maďarsku sú všetky médiá liberálne – o večnom mieri v prosperujúcej EU sú primitívnou a hlúpou propagandou, ktorá funguje a bude fungovať z veľmi jednoduchého dôvodu – iné médiá nie sú. Kľúče od mozgov stredovýchodných Európanov sú v cudzích rukách – o to sa postarali v prvom rade a veľmi dávno.

Vytvoriť okolo Maďarska nové regionálne etnické konflikty je elementárna záležitosť, ktorú začínajú riešiť pred našimi očami tí, ktorí tieto konflikty plánujú. Nie sú to ani Slováci, ani Maďari, ani Rumuni.

Vyššie uvedené je spravodlivé vo vzťahu k akémukoľvek národu a akejkoľvek etnickej skupine kdekoľvek na Zemi. Stačí trochu úsilia a „švédski Fíni“ môžu byť postavení proti fínskym Fínom vo vzornom, priam ukážkovom Fínsku. Flámovia môžu začať boj s Valónmi v Belgicku. Baskovia v Španielsku tento boj nikdy neprerušili.

Nie je to jednoducho jednoduché – je to veľmi jednoduché a celé dejiny vojen sú toho absolútnym dôkazom.

Kmeňový inštinkt, národné city, národné sebauvedomenie, vlastenectvo, nacionalizmus, šovinizmus – akokoľvek sa to pomenuje, to všetko je živé a nevykoreniteľné.

Aby sa obyčajný Maďar zmenil na dobrého vojaka Lászlóa, vyžaduje si to niekoľko čítankovo banálnych podmienok, ktoré pred očami všetkých dozrievajú pod starostlivým dohľadom starších. A ako vždy, všetci, ktorí to potrebujú sa tvária, že nič sa nedeje.

Tým viac, že od dobrého vojaka Lászlóa sa už nevyžaduje, aby reálne bojoval.
Stačí mu podupkať nohami dve hodiny niekde na námestí pred televíznymi kamerami, trochu pokričať, zamávať päsťou, odniesť čestne zarobených 15 eur svojej žene – a ostatnú robotu už za dobrého vojaka dokončí televízia.

Na Slovensku dokáže televízia z ruvačky niekoľkých fanúšikov ukázať na obrazovke div nie krvavú masakru. Preto masakry už niekto nepotrebuje.
Hŕstka lacného komparzu organizuje virtuálne boje a revolúcie.
Nebudú ani zákopy, ani Horthy na bielom koni.

Na Ukrajine stačila hlava jedného plamenného ukrajinského publicistu s gruzínskym menom Gongadze – pred niekoľkými dňami sa opäť našli úlomky jeho lebky.
Bolo to potom, ako samotných lebiek sa našlo niekoľko.
Úlomky sa opäť posielajú na expertízu.
Samozrejme do USA.
Opäť sa obviňuje ďalší vysokopostavený úradník ukrajinskej polície a tomuto úradníkovi niet čo závidieť.
Pretože ukrajinský minister vnútorných vecí, ktorý bol obvinený pred ním, spáchal samovraždu kurióznym spôsobom – najprv si strelil do brady a potom do spánkov. To všetko urobil iba niekoľko hodín predtým, ako mal vypovedať v prípade Gongadzeho.

Čas, keď sa objaví dobrý vojak László, už nie je za horami

Rozmýšľať alebo nie – otázka vkusu, výchovy a osudu.
Nerozmýšľať je ľahšie, ale nebezpečnejšie.
Rozmýšľať je ťažšie, zato rozmýšľajúci šance na prežitie má väčšie.
Pre rozmýšľajúcich uvedieme ten najjasnejší príklad posledných rokov, ktorý všetko vysvetľuje názorne a s ilustráciami.
Je to osud Kosova, ktorý sa stal rozbuškou Juhoslávie. V Juhoslávii kosovskí Albánci žili neporovnateľne lepšie ako albánski Albánci, intenzívne sa rozmnožovali a ako sa neskôr ukázalo, vnútorne sa pripravovali na historickú misiu stať sa najdemokratickejším národom Európy.

Potom si kosovských Albáncov Yankeeovia vybrali na veľkú misiu rozbušky Juhoslávie, mobilizovali ich, nakŕmili, vyzbrojili – nie všetkých, stačilo iba hŕstku, ktorú neskôr pomenovali UČK. Vodca tejto hŕstky bojovníkov Hašim Tači doteraz vládne v Kosove a vzhľadom na jeho vek, bude vládnuť ešte dlho a demokraticky.

Potom bola vojna. Srbov vyprovokovali na vojenský zásah v Kosove a neskôr ich víťazne zbombardovali zo vzduchu.

Z Kosova urobili ďalší „neutvorený štát“, ktorého hlavný význam bola americká vojenská základňa Bondsteel. Obrovská základňa, vybudovaná tak na sto, ak nie dvesto rokov.
Čo dali všetky tieto historické udalosti samotným kosovským Albáncom?

Niektorým, zrejme najlepším predstaviteľom, dali veľa – albánska etnická mafia po celom svete mnohonásobne zosilnela a dostala čestné privilégium obchodovať s afgánskym heroínom všade pod krídlom CIA a bez sprostredkovateľov. Koľko je však týchto šťastlivcov, kosovských Albáncov, ktorí sa dostali na teplé miesta?
Sotva hŕstka.

Ostatným občanom polouznaného Kosova sa život ešte viac zhoršil než to bolo pred všetkými veľkými udalosťami.

Najaktívnejší z nich sa snažia presídliť do Švajčiarska alebo do Talianska, kde ich pod tlakom Ameriky zatiaľ ešte trpia, ale hlavná časť Kosovčanov uviazla v beznádejnej biede, ktorú skrášľujú spomienky na slávne víťazstvo nad večnými nepriateľmi Srbmi, zatiahnuté však strachom z odplaty za toto slávne víťazstvo.

Ak sa Maďarsko stane rozbuškou novej vojny v Európe, Maďari nevyhnutne zopakujú osud kosovských Albáncov, akurát vo výraznejšom a dramatickejšom variante.

Možno, že Maďarom sa nebude páčiť porovnanie s kosovskými Albáncami, ale zatiaľ sa správajú v úplnom súlade s týmto modelom.

Slovenské Kosovo

Tak môže vyzerať podrobný scenár využitia Maďarska ako rozbušky vojny v Európe. Je to celkom reálny scenár, ktorý sa môže naplniť už len preto, že v podobnej podobe sa realizoval a realizuje v mnohých iných krajinách. A navyše aj preto, že mnohé kroky na jeho uskutočnenie na Slovensku sa už urobili a robia v čoraz rýchlejšom tempe.

1. Politická organizácia maďarskej menšiny

Začala sa hneď po zamatovom prevrate roku 1989 vznikom niekoľkých „maďarských“ strán súčasne. Neskôr bola vytvorená „syntetická“ Strana maďarskej koalície – SMK, politická organizácia založená na čisto etnickom princípe, v ktorej sa už nikto nesnaží skrývať za nejaké „-izmy“. SMK sa vymedzuje ako strana slovenských Maďarov, politická organizácia na etnickom princípe, čo z hľadiska demokracie predstavuje veľký hriech, ale Európa už dvadsať rokov toto hrubé porušovanie princípov a „hodnôt“ prehliada.

2. Mobilizácia maďarskej menšiny

Tento proces zatiaľ sa zatiaľ vyvíja pomaly, skryto a nie veľmi úspešne. Neúspech sa vysvetľuje tým, že mobilizáciou sa zaoberajú dosť naivní a ohraničení politici SMK. Ako aj tým, že situácia v samotnom Maďarsku sa nevyvíja práve priaznivo.

Maďarsko bankrotuje už dlho a pre slovenských Maďarov, ktorí získavajú informácie najmä z maďarských médií, to nie je žiadne tajomstvo.

Perspektíva zápasu o autonómiu a pripojenie k bankrotujúcemu Maďarsku slovenských Maďarov zatiaľ nijako zvlášť neoduševňuje. Na to aby boli oduševnení, treba zasiať strach (slovenských Maďarov doteraz ešte nikto seriózne nezastrašoval), zatiaľ sú to iba diletantské pokusy amatérskych entuziastov.

Preto sa veci hýbu pomaly, rozvláčne, potichu a nerozhodne. Ak však začnú mobilizovať tí, ktorí dokázali vyprovokovať „oranžovú revolúciu“ v Kyjeve, začnú sa vyvíjať celkom inak. Do procesu budú zapojené nástroje iného druhu a efektívnosti.
Reálna mobilizácia maďarskej menšiny si vyžaduje Nepriateľa a slovenskí Maďari susedných Slovákov za nepriateľov nepovažujú. Preto Nepriateľa začnú pestovať.

3. Pestovanie "slovenského fašizmu"

Zatiaľ tento dlhoročný proces vyzerá nepresvedčivo, takmer smiešne. Zdá sa, všetky prostriedky, ktoré niekto dáva na riešenie tejto vážnej úlohy, sa už veľa rokov stihnú rozkradnúť ešte po ceste – a táto skutočnosť všetkým vyhovuje.

Niekoľko smiešnych chlapíkov, svojím výzorom a ťahmi pripomínajúcich drobných vreckových zlodejov, slovenské médiá „nafukujú“ do naozaj karikatúrnej podoby vodcov neexistujúceho slovenského extrémizmu, „führerov“. Ale na to, aby miestnemu hitlerčíkovi zaplatili logopéda, aby prestal šušľať, zajakávať sa a ráčkovať, na to sa peniaze nenájdu, hoci „slovenskému hitlerovi“ ráčkovanie nepristane.

V pestovaní „slovenského fašizmu“ patrí hlavná úloha slovenským médiám, ktorí ako stádo chodia za miestnymi führermi, lovia každé ich slovo a púšťajú ho do éteru. Prečo to slovenské médiá robia, nie je ťažké sa dovtípiť – slovenské médiá sú prevažne antislovenské, je v nich už vychovaná generácia povýšených mladých „nevedkov“, ktorí pohŕdajú a neznášajú Slovensko a Slovákov. A práve tento mladý dorast robí slovenské médiá.

Taká je dlhoročná politika majiteľov slovenských novín, rozhlasových staníc a televízií – sú to najmä americké a západoeurópske mediálne spoločnosti, ktoré figurujú otvorene alebo prostredníctvom nastrčených osôb.

Ale pravda života sa od mediálnych manipulácií predsa len radikálne líši – na Slovensku nie je ani fašizmus, ani nacionalizmus. Nemajú sa odkiaľ vziať – Slováci nikdy na nikoho neútočili, nikoho neutláčali, nevyvraždili a nezotročili. Pritom prežili a žijú ďalej.
Slovenská radosť zo života a fatalistická mierumilovnosť sa odrazila v málopočetnosti Slovákov v porovnaní s agresívnejšími susedmi, napríklad Maďarmi alebo Nemcami.

Alebo aj v porovnaní s bojovnejšími v dávnom stredoveku Čechmi, ktorí v 20. storočí v chaose konca druhej svetovej vojny stihli vysídliť sudetských Nemcov. Či to Čechom pomôže alebo nie, zostáva otvorenou otázkou. Ale strana sudetských Nemcov sa zatiaľ v českom parlamente neobjavila. Zato v slovenskom parlamente SMK je už dvadsať rokov, z ktorých osem tvorila súčasť vládnej koalície.

Na pokojnom Slovensku sa podľa scenára bude musieť vypestovať zlovestný nacionalizmus, šovinizmus, extrémizmus a fašizmus. Pretože bez tohto všetkého hrozivého sa mobilizovať slovenských Maďarov nepodarí. „Slovenský fašizmus“ je však zatiaľ najslabším článkom scenára.

Slováci nie sú Albánci, ktorí prvýkrát uvideli auto v svojich uliciach iba celkom nedávno a do demokratického sveta skočili priamo z klanového kmeňového usporiadania, minúc feudalizmus a ledva prežijúc svoj unikátny albánsky stalinizmus.

Slováci nie sú ani Maďari, posadnutí spomienkami na akoby slávne, akoby imperiálne dejiny svojich akoby veľkých predkov - čiernych robotníkov vojny v Habsburskej ríši, grófov a kniežat vo frakoch, posypaných senom a slamou. Slováci sú múdry, citlivý národ a slovenskí Maďari majú k nim mentálne bližšie než k maďarským Maďarom.

Nechcem sa nikoho dotknúť, ale prosím zapamätať si tieto slová: slovenskí Maďari na mňa pôsobia ako Slováci, ktorí hovoria po maďarsky a nie ako Maďari, ktorí sa odrazu ocitli na Slovensku. Slováci aj Maďari chodia do rovnakých kostolov, omšu spravidla slúži rovnaký kňaz striedavo po slovensky a po maďarsky. Slováci a Maďari na Slovensku si zvykli žiť mierumilovne, zmiešané manželstvá sú pre nich normou. A ak by neexistovali niečie scenáre, spolužitie Slovákov a Maďarov by bola idyla, hodná obdivu a nasledovania.

4. Spojenie maďarského a slovenského „extrémizmu“ v duet, ktorý dáva efekt rezonancie

Ide o absolútne odskúšaný, štandardný model. V Maďarsku už existuje Jobbik, ktorý sa v najbližších voľbách roku 2010 suverénne dostane do parlamentu. Na Slovensku takýto Jobbik nie je, už veľa rokov sa ho snažia vypestovať z veľmi temnej a podozrivej Pospolitosti. Toto úsilie naberá na obrátkach, ale jeho efektívnosť zatiaľ vyvoláva skôr veľké pochybnosti.

Je zjavné, že miestnymi silami sa tento výsledok nedosiahne – takže sa budú pozývať špecialisti zvonku. Títo špecialisti sa objavia na scéne už onedlho – Jobbik je osamotený a osirotený bez partnera na Slovensku. A vôbec, vládne v tom akýsi neporiadok – v Maďarsku extrémizmus prekvitá už desať rokov a na Slovensku sa nijako nevie vyliahnuť.

5. Vznik maďarskej autonómie na juhu Slovenska na „predtrianonských hraniciach“ - začiatok vzniku regionálneho etnického konfliktu

Je hlavný cieľ, jasný všetkým, ktorí sa o túto otázku zaujímajú.
Ak bude na Slovensku vytvorená maďarská autonómia, Maďarsko sa stane rozbuškou Európy, s odistenou poistkou.
Maďarská autonómia znamená veľa ťažkých, nebezpečných, dokonca katastrofálnych dôsledkov nielen pre slovenských Maďarov a nielen pre Slovensko. Hoci jedným z prvých takýchto dôsledkov bude zničenie mladej slovenskej štátnosti.

Slovensko - príkladný a úspešný žiak v EÚ a NATO – sa zmení na ďalší neuskutočnený štát s nepochopiteľnými hranicami a vojenským konfliktom na svojom území. Ocitne sa tak v rovnakom rade ako Srbsko, Bosna, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, atď. Slovenskí politici, vrátane kresťanských demokratov a proamerickej vlády Mikuláša Dzurindu, týchto najaktívnejších a najvášnivejších kolaborantov s etnickou stranou slovenských Maďarov SMK, tomu veľmi dobre rozumejú.

Maďarská autonómia na juhu Slovenska znamená koniec Slovenska ako štátu, koniec slovenskej politiky a koniec samotných slovenských politikov, ktorí priviedli svoj národ k takémuto žalostnému výsledku. Na území autonómie fakticky za hranicami Slovenska sa ocitne veľa etnických Slovákov, začne sa ich vytláčanie a u najaktívnejšej časti maďarských Slovákov sa objaví nový a nečakaný stimul – vytlačiť bohatého suseda-Slováka a zabrať jeho dom, majetok zem. Začnú sa zrážky na etnickom základe a na obidvoch stranách budú sformované už reálne sily domobrany.

Nevyhnutne budú zapojené slovenské a maďarské policajné zložky, neskôr armády. Bude nasledovať to, k čomu došlo už veľakrát, počínajúc Bosnou, po Osetsko, od Pridnestrovska, až po Severné Írsko. Vznikne nová zóna konfliktu v strede Európy, do ktorej sa zapoja s plným vedomím svojho práva tí istí „veľkí“, ktorí to celé zavarili.

6. Zmrazovanie konfliktu

Len čo sa začne horúca fáza, ozvú sa prvé výstrely a preleje sa prvá krv, EÚ a NATO sa vrhnú zmrazovať konflikt.

Slovákov a Maďarov obvinia z infantilnosti, divokosti, nezrelosti, ako iba nedávno z toho obviňovali balkánske národy. Do rozdeľovacieho pásma sa vyšlú mierotvorné sily – medzinárodný kontingent, ktorému veliť budú pravdepodobne Nemci. Konflikt bude zmrazený, streľba zastavená. V maďarskej autonómii prebehne referendum za pripojenie k Maďarsku a po hrozivých vojenských epizódach bude referendum úspešné.

Slováci, ktorí zostanú na maďarskom území, budú postavení pred voľbou – prijať maďarské občianstvo alebo sa podriadiť definitívnemu vytlačeniu. A tak Maďarov v zmysle maďarských občanov, odrazu pribudne.

Jaltský systém bude porušený už nielen na území bývalého ZSSR, ale aj v strede Európy.
Lavína nového rozdelenia Európy sa pohne zo zasneženého vrcholu, berúc všetko, čo jej príde do cesty.

7. Rozšírenie konfliktu a prerastanie do vojny

Na tomto mieste nášho rozprávania sa scenár končí a začínajú sa prognózy. Je očividné, že z takéhoto konfliktu, tejto „lahôdky“ v strede Európy sa budú snažiť vyťažiť výhody všetci kľúčoví hráči svetovej politiky.

Ešte očividnejšie je, že prví v rade na dividendy zo slovenského Kosova budú stáť autori projektu, tí, ktorí budú konflikt riadiť.

Pravdepodobne to budú Spojené štáty v koalícii s Veľkou Britániou a európskymi štátmi, nevyhnutne zatiahnutými do udalostí – Poľskom, Nemeckom, Francúzskom a možno Talianskom.

Ako, kedy a konkrétne akým spôsobom konflikt prerastie do nových vojen, o tom je zatiaľ predčasné hovoriť. Najsilnejší impulz k vojne v Európe môžu, ako vždy, dať Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Rusko. Pod citlivým vedením zámorských stratégov. Aktívna účasť Ruska v slovenskom Kosove je málo pravdepodobná – Rusko bojuje o Ukrajinu, nemá kedy zaoberať sa Maďarskom. Aspoň v počiatočnej fáze procesu.

8. Vojenská báza na juhu Slovenska

Je to jeden z možných dôsledkov slovenského Kosova. Dokonca nemusí byť ani dôsledkom, ale skrytým cieľom opísaného scenára. Nová veľká vojenská báza NATO, so súhlasom všetkých strán, v mene mieru, priateľstva a lásky. Keď neviete spolunažívať v mieru, Slováci a Maďari, pomôžeme vám, postavíme bázu, aby sa naši mierotvorcovia netlačili v stanoch.
Báza s prevažne americkým personálom – bude slúžiť vojensko-leteckým silám USA. Niekde v Komárne, na obidvoch stranách Dunaja, aby sa nikto neurazil. Aby bolo Nemcom príjemne a premiestnila sa časť amerických okupačných vojsk.

9. Obsadenie zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove

Môže to byť jedným zo skrytých cieľov tohto počinu.
Celkom nedávno sa v EÚ začala diskusia o zaujímavom dokumente, ktorý umožňuje privatizovať zdroje pitnej vody v Európe. Mimochodom, veľmi svojrázne opatrenie.
Zásoby pitnej vody sa na celom svete v podstate končia raz a navždy. Preto je nutné privatizovať ju a predávať čo najdrahšie, keď jej už raz je tak málo - taká je logika Európskej únie. A ak sa nad celým Žitným ostrovom nasadí americká vojenská báza, potom otázka, kto konkrétne bude privatizovať štedrosť slovenského nerastného bohatstva sa vyrieši už v zárodku. V duchu reklamného sloganu, veľmi populárneho na ruských televíznych kanáloch, „Všetko bude coca-cola!“ A ak aj nie všetko, potom veľké zásoby čistej pitnej vody na Žitnom ostrove určite.

Bol by som rád, keby som sa v prognóze mýlil.

Na záver úvahy o Maďarsku ako rozbuške niekoľko poznámok.
Všetko uvedené sa nemusí stať. Slováci a Maďari nemusia súhlasiť s úlohou, ktorú im niekto určil. Môžu sa postaviť proti osudu, dohodnúť sa, môžu zapojiť tretie strany, nájsť si nové spojenectvá.

So slovenským Kosovom nemusia súhlasiť aj mnohí iní. Z vlastných zištných, egoistických pohnútok, nie z lásky k Slovákom či Maďarom, môže tento proces zastaviť Nemecko. Ale aj nemusí. Môže ho, práve naopak, ešte viac rozdúchať – všetko závisí od toho, akým smerom sa tentoraz pohnú nemecké mozgové závity, aké závery Nemci vyvodia z balkánskych vojen.
Ešte raz sa budem opakovať – plány a scenáre USA v posledných rokoch vychádzajú stále čoraz menej.

Amerika chce riadiť všetko a všade, ale nedokáže – nestačia jej na to ruky.

Američania po uši uviazli v Iraku, ešte horšie ich veci obstoja v Afganistane, nevychádza im to ani v Iráne, situácia sa zhoršuje dokonca v Latinskej Amerike, kde vždy všetko bolo pod ich totálnou kontrolou. Ani veľké Albánsko nevychádza – čosi tým Albáncom do úplnej veľkosti chýba.

A zatiaľ sa nedarí hlavná vec posledných rokov – zaútočiť svetovou krízou na rastúcu Čínu. Teda krízou sa útočí, ale Čína napriek tomu rastie.

So slovenským Kosovom to môže vyjsť rovnako. Teda môže to nevyjsť. Ruky na to nepostačia. Alebo to vyjde iba na polovicu.

Ako však hovorí staré príslovie – byť upozornený, znamená byť vyzbrojený.

Zmyslom tejto úvahy je vyzbrojiť znalosťami a myšlienkami tých, ktorí to potrebujú.
Dostávam veľa odoziev od čitateľov, ktorí píšu, že moje prognózy sa plnia. Možno na tom niečo je, hoci sa nepovažujem za proroka, ani prognostika.

Som spisovateľ, ruský spisovateľ, ktorý píše o tom, s čím ho život zvedie dohromady.

V posledných rokoch ma život zviedol dohromady s politikou – píšem teda o politike. A budem písať aj ďalej.

Veľmi by som si želal však, aby slovenské Kosovo zostalo mojou nesplnenou prognózou.
Sergej Chelemendik
31. augusta v Bratislave, 70 rokov po začiatku druhej svetovej vojny.
Zdroj: Chelemendik.sk
Čerpané z: Dôležité.sk

Rubriky: 
september 12, 2009 01:05 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top