Obrázok používateľa CEZ OKNO
Šminky a nanotechnológie

V poslednom čase, keď som prepol kanál na naše mienkotvorné televízie, často tam súťažili o nejakú Superstár, buď v speve, v tanci, alebo v niečom podobnom. Bolo to vždy veľkolepé divadlo, svetlá blikali v rôznych farbách, scéna sa stále menila, Superstár(ka) bol alebo bola ozaj super, obecenstvo šalelo a vyšminkované a vyhandrované slovenské celebrity vždy do toho niečo duchaplné hovorili. I keď som počas maximálneho 5 minútového pozerania ničomu nerozumel, tušil som, že je to niečo dôležité v živote občanov Slovenska, ak nie najdôležitejšie. Že Superstár je malý slovenský bôžik a že najväčšia túžba mnohých mladých a možno aj starších je dosiahnuť stupeň Superstár. Že podľa Superstár sa hodnotí naša civilizačná úroveň a postavenie vo svete.

Verím, že náš program Superstár by mohol súťažiť aj s Hollywoodom a určite by vyhral. Proste, v reláciách Superstár sme svetoví. Nemám nič proti nim a ani proti šminkám.

Ako vedeckého pracovníka ma ihneď napadlo pozrieť si nejakú televíznu súťaž Superstár, ktorej by som viac rozumel, ako spevu, tancu alebo šminkovaniu. Zohnal som si program našich televízií a hľadal som súťaže Superstár v nanotechnológiách, v super-materiáloch, v robotizácii, v molekulárnej biológii, elektrofyziológii, kardiológii, v genetických, informačných alebo v sociálnych technológiách. Hľadal som súťaže Superstár v niečom, čo je dôležité pre konkurencieschopný život spoločnosti na Slovensku, pre je vedecko-technický rozvoj, pre zvyšovanie životnej úrovne jej občanov a ako vzory pre mladých. Bohužiaľ, nič také som v programe nenašiel.

Ale nevzdal som sa, pozrel som si opäť Superstár, dúfal som, že možno v Superstár sa aspoň zmienia, že víťaz je dobrý aj v nanotechnológiách, v genetických technológiách alebo v molekulárnej biológii, v niečom, v čom sa chvália a prezentujú súčasné najvyspelejšie štáty sveta. Bohužiaľ, opäť nič také tam počas môjho krátkeho pozerania nezaznelo.

Ale všimol som si jednu nápadnú vec. Ohromilo ma, ako boli naše celebrity profesionálne vyšminkované a vyhandrované. Pokladal som to za dokonalosť, svetové prvenstvo v tejto kategórii. Sme proste svetoví.

Potom som si ale uvedomil, že to musí stáť veľa času a peňazí, že veľa ľudí pracuje na šminkovaní a že to musí niekomu dobre vynášať a my všetci to platíme.

Zaujímalo ma, akým dielom občania Slovenska prispievajú na šminkovanie v porovnaní na rozvoj vedy a techniky, a koľko ľudí pracuje v šminkovacom odvetví v porovnaní s vedou a technikov na Slovensku.

V otázkach vedy a techniky odpoveď viem. Nižšie prikladám obrázky z knižky „Víťazstvo demokracie“ aj s textom (obrázky 39, 40 a 41).


KNIHA V PLNOM ZNENÍ TU: http://www.ondrias.sk/doku/svc20bro.pdf


Opäť bohužiaľ, vývoj počtu ľudí v šminkovacom priemysle a náklady na šminkovanie po roku 1989 som nenašiel. Predpokladám len, že úmerne ako po roku 1989 katastrofálne klesala na Slovensku podpora vedy a techniky, tým stúpala podpora šminkového priemyslu. Podobne predpokladám, že úmerne ako po roku 1989 katastrofálne klesal na Slovensku počet pracovníkov vedy a techniky, tým stúpal počet pracovníkov v šminkovacom priemysle.

Skrátka, v „slobodnom demokratickom“ rozhodovaní sme vymenili nanotechnológie za šminky. Prečo?

Pretože je to súčasť nášho kolonizačného štandardu. Sme stále mladý národ, mladý štát, každý chce v niečom vyniknúť, chceme byť svetoví, chceme byť v niečom dobrí.

Čo ale urobiť s národom, s občanmi, ktorí chcú niečo v tomto svete dokázať, chcú sa pochváliť, že aj oni niečo znamenajú a sú ochotní preto aj niečo urobiť?

Ako to vyriešili kolonizátori?

Ich postup bol štandardný. V rámci kolonizačného balíčka, kolonizátori museli nasmerovať naše životné aktivity a životné ciele na oblasti, ktoré sú ekonomicko-politicky bezvýznamné, nebudú konkurovať ich vedecko-technickému rozvoju. Len v týchto oblastiach sa môžeme ukázať a prezentovať talent, úsilie, kreativitu a dokonalosť. Šminky a Superstár patria medzi takéto aktivity.

To by ešte chýbalo, aby sme mali vzory a boli dobrí v nanotechnológiách, v super-materiáloch, v robotizácii, v molekulárnej biológii, elektrofyziológii, kardiológii, v genetických, informačných alebo v sociálnych technológiach a konkurovať tým kolonizátorom. Veď keby sme do týchto aktivít dali rovnaké úsilie a talent, ako do šminkovania a Superstar, tak kolonizátorov v týchto aktivitách dobehneme a možno v niektorých aj predbehneme.

Lenže toto už 20 rokov strážia naši mediálni guruovia v zahraničí, doma, vo vláde a bohvie kde ešte. Bohvie, či si dali niekedy aj otázku tohto článku: Prečo sme si v „slobodnom demokratickom“ rozhodovaní vymenili nanotechnológie za šminky? To ozaj nemáme na viac?

Veď ešte nedávno sme na to mali.



„Zločin“ komunistov pri rozvoji vedy a výskumu na Slovensku je veľmi významný, ako vidieť z obrázkov 39 a 40. Na obrázku 39 je ukázaný komunistický zázrak nárastu pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku od roku 1948 (počet prac. bol 3 218) až do roku 1988 (počet prac. 64.944, nárast na 2018%). Po roku 1989, v rámci všeobecného úpadku, tento počet prudko klesol, a v roku 2007 dosiahol len 23.437 pracovníkov (36% roku 1989). Je to súčasť dekadencie kultúry a našej kolonizácie po roku 1989. Myslím si, a treba to preskúmať, že toto sa taktiež nehodí do osláv 20. výročia antikomunistického orgazmu.

Výdavky na vedu a výskum počas komunistického zázraku boli okolo 4% HDP, a v percentách HDP boli porovnateľné s výdavkami vyspelých kapitalistických krajín. Po roku 1989, v rámci kolonizácia Slovenska a všeobecného úpadku, výdavky začali klesať a v roku 2007 dosiahli len 0,46% HDP. Takéto výdavky na vedu a rozvoj dávajú napríklad Brazília alebo Čile.

Ako sa vyvíja podpora vedy a výskumu v okolitých krajinách vidieť na obrázku 41. Podpora v Českej republike a Rakúsku stále stúpa a podpora na Slovensku stále klesá. V roku 2006 podpora vedy a výskumu na Slovensku bola len 29% priemeru 25 krajín EÚ. Aj tu sa prejavil výsledok dekadencie v kultúre v plnej nahote.

Zničenie vedy a vedeckého rozvoja kolonizovanej krajiny patrí medzi základné články kolonizačných protokolov. Naši kolonizátori, antikomunisti a slovenská šľachta majú pravdu. Načo je Slovákom vedecké vzdelanie, veda, rozvoj výskumu, veď v rámci kolonizácie Slovenska robia a budú aj tak robiť drotárov v zahraničných podnikoch na Slovensku alebo v zahraničí. Načo bude našim dievčatám – slúžkam, opatrovateľkám a doprovodkyniam všetkého druhu v ďalekom svete vedecké vzdelanie, veda a rozvoj výskumu?

Silno predpokladám, že vedecké vzdelanie, veda, rozvoj výskumu by bránilo v masovej aktívnej účasti na výročných oslavách antikomunistického orgazmu.

Karol Ondriaš

21. 2. 2010

www.ondrias.sk

Zdroj: protiprudu.info

február 27, 2010 17:00 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top