Obrázok používateľa CEZ OKNO
Úlohou štátu je ochraňovať jazyk

Úlohou štátu je ochraňovať národ a povinnosťou jeho vlády je urobiť všetko v záujme ľudu, a nie ponížene a pokorne na vlastnom území dobrovoľne sa vzdať moci a peňazí a všetko odovzdať do rúk jednej národnostnej menšiny! Na juhu Slovenska majú všetku moc v rukách jednotlivé mestské a obecné zastupiteľstvá, ktoré sú riadené Maďarmi. Slovenská vláda sa nechá vydierať maďarskými extrémistami, predstaviteľmi Strany maďarskej koalície aj strany Most-Híd a nevie sa postaviť proti nebezpečným zásahom novodobého Hitlera - Viktora Orbána, predsedu FIDESZ-u, nositeľa maďarskej nacionalistickej politiky. Čo tu vlastne tento pán robil na sneme SMK v slovenskom meste Rimavskej Sobote? K tomu všetkému, naša vláda je tak bezmedzne „tolerantná“, že nevie o tom, že jediná diskriminovaná a utláčaná menšina je slovenská menšina na južnom Slovensku. Vyše milióna Slovákov na južnom Slovensku v kostoloch na konci omše počúva maďarskú štátnu hymnu, mestské zastupiteľstvá vydávajú oznamy v maďarskom jazyku, do zamestnania sa dostanú predovšetkým tí, čo ovládajú maďarčinu a Slovákom aj ich deťom sa odporúča, aby sa naučili po maďarsky, lebo inak...

Pomníky slovenských národných osobností a pamätné tabule nemajú na juhu Slovenska miesto. Len sochy sv. Štefana, (naozaj bol svätý a prečo?), Košúta, Kúna, Atilu a armáda turulov vyrastajú tam ako huby po daždi. Takže by sme sa mali už riadne obávať, že sa tie supy vrhnú na orly tatranské a požerú ich! Predstavitelia „permanentne trpiacej maďarskej národnostnej menšiny“ svojimi sťažnosťami zamestnávajú Európsky parlament, dokonca aj USA, lenže všetci počúvajú len sťažovateľov, nepreštudujú si napríklad náš jazykový zákon a vynášajú súdy na našu adresu bez toho, aby sa na tvári miesta presvedčili o žalostnom opaku. Európskemu parlamentu neprekážalo ani to, že sa medzi poslancami presúšal maďarský predstaviteľ Jobbiku v uniforme a čižmách. Najsmutnejšie, a priam smrteľne najodsúdeniahodnejšie je vystupovanie niektorých europoslancov maďarskej, ale žiaľ, aj slovenskej národnosti, ktorí svoju vlasť nebránia, ale práve naopak, kritizujú slovenské zákony a znevažujú slovenskú vládu.

Výkvetom bojovníkov proti všetkému slovenskému sú naše médiá a pravidelné protislovenské vystupovanie predstaviteľov rozličných nadácií platených zvonka a tiež vystupovanie známych maďarónov ako aj smútiacich čechoslovakistov. Perličkou je napríklad výrok pána Kusého, ktorý tvrdí že máme pôvod „natio hungarica“, takže, čo sa trepeme, že sme Slováci. Preto s veľkým rozhorčením, s obavami a pocitom nesmiernej urážky sme sa dozvedeli správu, že požiadavkou slovenskej vlády je napísanie spoločných dejín Slovákov a Maďarov, lebo tak si to, vraj, žiada bruselský diktát. Strana maďarskej koalície na Slovensku, v spolupráci s maďarskou vládou a parlamentom, diktuje požiadavky, čo v tomto, akože spoločnom dejepise má byť, a čo v ňom byť nesmie! (Áno, takto to nebolo ani za Brežneva!) Je zarážajúce a nepochopiteľné, že gestorom tohto nezmyslu, je podpredseda slovenskej vlády Dušan Čaplovič. Všetky názvy obcí a miest na Slovensku majú byť v maďarčine a až v zátvorke môžu byť názvy v slovenčine.

Čo sa tam bude písať napríklad o Ľudovítovi Štúrovi, Jankovi Kráľovi, či o Hortym? Bude tam spomenutý zúrivý maďarský útlak, ktorý pretrvával do posledných dní existencie Rakúsko – Uhorska? Bude tam aspoň spomenutý školský zákon Alberta Aponyho, z roku 1907, alebo činnosť a výroky Bélu Grünwalda o tom, ako sa „vyrábajú“ noví Maďari? („Keď Slovákov nemožno získať láskavosťou, zostáva iba jediný spôsob – úplne ich vyhubiť. Ak sa Maďari chcú udržať ako národ, potom sa musia posilňovať cudzími živlami a pohltiť nemaďarské národy.“)

Bude v tom „spoločnom“ dejepise napísané niečo o prenasledovaní Štúra, Hurbana, Hodžu, o Viliamovi Šulekovi popravenom v Hlohovci 22. októbra 1948, o obesení Karola Holubyho 26. októbra 1948, o Ďurkovi Langsveldovi, ktorého obesili na Baranovskom humne v Kremnici (nemal ani 23 rokov). Alebo o tom, že v roku 1874 uhorská vláda zrušila všetky tri slovenské gymnáziá, o tom, že 6. apríla 1875 zrušili Maticu slovenskú a skonfiškovali jej majetok aj so zbierkou, na ktorú sa poskladal slovenský ľud. Koloman Tisa vyhlásil, že nepozná nijaký slovenský národ, prečo potom deportovali 170 slovenských detí do južných maďarských krajov vo februári roku 1887 a postupne tak odvliekli na pomaďarčenie 60-tisíc slovenských detí. Bude tam aspoň slovo o tragédii v Černovej 27. októbra 1907, počas ktorej zavraždili 15 osôb, mnohých zranili a väznili, alebo o vianočnej tragédii v roku 1938, pri ktorej zastrelili hluchonemú Máriu Kokošovú? Strieľalo sa preto, že si Slováci dovolili spievať slovenskú hymnu, a v súčasnosti sa na juhu Slovenska spieva maďarská pravidelne. Bude tam správa o tom, čo sa dialo so slovenskými vojakmi za prvej svetovej vojny? Ako tam bude opísaná šesťročná okupácia 10 390 km juhu Slovenska? Budú tam vymenované všetky slovenské historické pamiatky a iné cennosti, ktoré nám Maďari odcudzili? Poučíme sa aj o päťnásobnom ozbrojenom napadnutí Maďarmi, alebo sa konečne bude otvorene písať o obsahu hanopisov Csákyho Duraya, Bugára? Bude tam spomenuté aj šovinistické počínanie mestských zastupiteľstiev na juhu Slovenska, aj to, čo sa deje menovite v Komárne? Bude sa tam písať o „fašistickej vojnovej SR“, ale aj o fašistickom Hortyovskom Maďarsku, o osude „60“-tisíc slovenských Židov, ale aj o desaťnásobku Židov maďarských...?

A čo tam vlastne budú písať o nás Slovákoch? O tom akí sme „zakomplexovaní, vzniknutí len pred 150 rokmi“, že sme „bastardi, sluhovský národ“ ...a maďarský je „mimoriadne nadaný panský národ“. (Ten panský národ, ktorý má aj boha hovoriaceho po maďarsky!) A nakoniec - dozvie sa svet z toho dejepisu o tom, čo sa stalo so slovenskou národnostnou menšinou v Maďarskej republike? Dozvie sa svet o tom, aké práva a vymoženosti má maďarská národnostná menšina na Slovensku? (800 škôl všetkých typov, plus univerzita, divadlá vydavateľstvá, noviny, časopisy, rozhlasové a TV vysielanie...) Ono sa ľahko kladú stále ďalšie a ďalšie požiadavky, keď všetko platí slovenský štát. Ak maďarskí predstavitelia zdôrazňujú, že zastupujú 15 miliónov Maďarov, prečo si svoje národnostné menšiny sami nefinancujú? Budú sa žiaci v školách učiť o tom, čo všetko poskytuje a platí ten „sluhovský“ národ svojim menšinám? Poučíme sa od Maďarov ako sa „elegantne“ nedodržiavajú medzištátne zmluvy a dohody?

Nemáme zákon na ochranu republiky, protinárodná a protištátna činnosť predstaviteľov – vodcov maďarských strán na Slovensku sa nestíha, tolerujeme spoluprácu SMK s Budapešťou, tolerujeme účasť a činnosť členov SMK v orgáne maďarského parlamentu (Fórum Karpatskej kotliny), nepodnikáme patrične razantné kroky proti neopodstatneným žalobám a krivým svedectvám v zahraničí, trpíme neutíchajúce požiadavky na územnú autonómiu, trpíme sústavnú propagandu za utvorenie „veľkého Maďarska“, neberieme na vedomie súčasnú asimiláciu Slovákov na juhu Slovenska, nevšímame si sústavné pestovanie nadradenosti maďarského národa nad inými národmi a vrcholom všetkého je trpká skutočnosť, že sme ľahostajní k tomu, ako „noví historici“ (aj v SAV) prekrúcajú naše vlastné slovenské dejiny! Je nám úplne jedno, čo tým sledujú a komu slúžia! (Česť výnimkám!) Takže, aký to bude ten spoločný dejepis? Ktoré štáty na svete nám majú byť vzorom?

A ešte jedno pripomenutie: Predstavitelia SMK vyhlásili, že maďarská národnostná menšina má právo na účasť v slovenskej vláde a na riadení štátu. Potom, vraj aj slovensko-maďarské vzťahy budú „skvelé“. Takže, tam je pes zakopaný! Ak nám nie je ľahostajný náš ďalší osud, vyjadrime to účasťou vo voľbách a nedopusťme, aby nad nami panovala Budapešť, nenechajme si donekonečna rozkazovať, čo smieme robiť a čo nesmieme. Višegrádska štvorka už nič neznamená. Žiadajme Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby iniciovalo utvorenie Únie so štátmi susediacimi s Maďarskom a spoločne s nimi sa postavme proti maďarskej agresivite a proti diktátu a protizákonným požiadavkám Maďarska! Ak Európsky parlament o všetkom rozhoduje, nech teda prijme tento návrh a tak zabezpečí, aby v strednej Európe bol konečne pokoj.

Mgr. Blažena Krivošíková
Zdroj: SHO.sk

Rubriky: 
november 20, 2009 12:30 popoludní

 

 

Top