Jedným z najnáročnejších úsekov nášho pozemského života je jeho ukončenie, príprava na prechod z tretej, hrubohmotnej do nehmotnej dimenzie. O tejto téme sa málo hovorí hoci sa dotýka každého z nás. Neuvedomujeme si, že našou nevedomosťou ubližujeme zomierajúcim a komplikujeme si vlastný dimenzionálny prechod – umieranie. Dnes sa nad touto témou zamyslíme s Mgr. Michelle Mattieligh, ktorá sa zaoberá duchovnou psychoterapiou, publicistikou a lektorstvom v oblasti sebarozvoja človeka a publicistkou Blaženou Schenkovou, ktorá sa venuje architektúre jazyka a sústavne sleduje nové poznatky v ezoterike.
Umieranie je proces, v ktorom môžeme rozlíšiť tri štádia – prípravu na smrť, štádium smrti a život po smrti. Pozrime sa na ne trocha podrobnejšie...
Prvá fáza - príprava na smrť
Blažena Schenková: V našom spoločenskom povedomí pretrvávajú staré kultúrne vzory, ktoré súvisia s poslednou fázou života, prípravou na smrť a samotnou smrťou. V menších lokalitách patrí k ním smútok za odchádzajúcim a spravidla aj dlhšia prítomnosť blízkych, ktorí sú pri jeho smrteľnej posteli. Vo väčších mestách toto štádium končí spravidla v nemocnici, kde zomierajúci zostáva sám. Každý z nás vyslovuje so smrťou určité želania, napr. nebyť chorý, nebyť odkázaný na pomoc iných, nespôsobiť starnutím problémy rodine.
Michelle Mattieligh: Najviac sa bojíme chorôb, pocitu nemohúcnosti, kedy sa nevieme už sami o seba postarať. Strach z chorôb je u mnohých ľudí oveľa väčší ako strach zo samotnej smrti.
BS: Veľký strach, ktorý je zakotvený v našom spoločenskom vedomí, súvisí s miestom duše po smrti, ktoré nazývame očistec, peklo, nebo. Pokiaľ poznám obsah channelingov, ponúkajú nám upokojenie, hovoria, že žiadne takéto miesta neexistujú.
MM: Tieto predstavy zodpovedajú stavom našej mysle. Každá duša si prináša na druhý breh ten stav uvedomenia, v ktorom sa nachádza v procese prechodu. Ak prichádza z negatívnymi emóciami, prežíva fázu utrpenia, kým ich pochopí a sa ich zbaví. Ak je už odpútaná od predstáv čisto hmotnej a jednorazovej existencie človeka na Zemi a žila duchovnejším a cnostnejším životom, ak vedela odpúšťať a mala otvorené svoje srdce láske - nemusí to vôbec takto vnímať. Na túto tému robím veľa meditácií, kurzov, či aj celodenné zážitkové workshopy. Najviac nás brzdia pocity krívd, bolestí a hnevov voči ľuďom, ktorí nám nejako ublížili. Ale môžeme tu mať duše, ktoré vnímame ako protivníkov ba priam až nepriateľov, no nemá zmysel viesť s nimi nepriateľské boje, nenávidieť ich či hnevať sa na nich, pretože môžu byť práve tieto bytosti naše spriaznené duše, ktoré nás majú posunúť či nejakým nastoleným problémom nakopnúť ďalej na našej ceste, aby sme lepšie využili svoj potenciál, či mysleli a konali v súlade so zákonmi Vesmíru.
BS: S umieraním sú spojené aj postoje rodiny a blízkych príbuzných. V našom kultúrnom prostredí sme boli navyknutí byť pri smrteľnej posteli, dnes vo väčších mestách sa život obyčajne končí v nemocnici. Za mŕtveho sa považuje pacient vtedy, keď to oznámia prístroje.
MM: Umieranie je ale dlhší proces a mali by sme o ňom vedieť viac už počas aktívneho života. Prežijeme ho potom ľahšie, alebo ho pomôžeme našimi vedomosťami a pokojom iným prežiť ľahšie.
BS: Áno, to môžem potvrdiť nasledujúcim príkladom. Jeden z mojich priateľov, inteligentný, spoločensky dobre známy človek v našich rozhovoroch často hovoril o smrti a veľmi si prial, aby nezostal na invalidnom vozíku, aby s ním rodina nemala žiadne problémy. Jeho túžba sa vyplnila. Odchádzal z práce s tým, že zajtra bude pokračovať. Všetci sme boli zaskočení, keď sme v raňajších správach počuli, že zomrel večer už v ten istý deň.
MM: Ľudí najviac desí ako nočná mora strach z chorôb. V poslednej fáze života myslíme spravidla na všetko nepotrebné, len nie na to, aby sme sa vyrovnali so životom, zmierili sa so situáciou či ľuďmi v našom živote, aby sa nám odľahčilo na duši a aby náš odchod odtiaľto bol ľahší.
Druhá fáza – prechod na druhú stranu
BS: Málokedy si ale uvedomujeme, čo prežíva umierajúci, keď už je v priamom štádiu prechodu na druhý breh. Čo v tejto fáze, tesne pred smrťou môžeme ešte pre neho urobiť? Môžeme mu ešte aj teraz nejako pomôcť, uľahčiť prechod alebo mu nebodaj môžeme spôsobiť ešte aj problémy?
MM: Ak je pri niekom človek, ktorý ho má rád, mal by mu aspoň v tejto poslednej fáze života nejako rozumne vysvetliť, čo umieranie v skutočnosti je a povzbudiť ho, aby sa vyrovnal s tým, čo nestihol za života. Mali by sme ľuďom poskytnúť pokoj a dobre im tiež padne ocenenie a poďakovanie za všetko, čo zvládli. Umierajúci sa nachádza prakticky medzi dvoma svetmi, vníma a zaujíma ho to, kam ide, vidí už prichádzajúcich na zemi zosnulých príbuzných, ktorí ho prišli privítať z tej inej dimenzie, ale súčasne ešte vníma aj tých, ktorí sú pri ňom a želajú si, aby ich neopúšťal. Týmto vytvárajú traumatickú situáciu, neumožňujú mu vyslobodiť sa z hrubohmotného tela. Toto by sme si mali uvedomiť. V tomto okamihu plačeme, vyžarujeme našu osobnú strašnú zúfalosť a tým ho rušíme, namiesto toho, aby sme mu poskytli pokoj a upozornili ho na svetlo a vysvetlili mu, aby sa orientoval tým smerom, odkiaľ toto svetlo prichádza a zatúžil ísť vyrovnaný domov – do vyššieho sveta. Mnohé staré kultúry mali dobre prebádané a prepracované práve tieto posledné fázy prechodu a sprievodu zomierajúceho.
BS: Dnes už vieme, je to dokonca vedecky dokázané, že ľudia aj po smrti ešte niekoľko dní počujú.
MM: Naše zmysly odumierajú postupne. Najskôr hmat, potom zrak a až nakoniec sluch. Niekedy sa nám v byte začnú triasť lampy, nábytkové doplnky či predmety zomierajúceho, alebo sa objaví žiara, éterický obraz dotyčného a iné nezvyklé úkazy. To sa s nami prišili rozlúčiť naši rodinní príslušníci alebo priatelia.
Tretia fáza – nájdenie nového domova
BS: Zatiaľ čo o prvej a čiastočne aj o druhej fáze umierania môžeme sa ešte dozvedieť od ľudí, ktorí prešli štádiom klinickej smrti, o tej tretej sa dozvedáme od jasnovidcov a z početných channelingov. Tu sú v podstate dve možnosti – duša pokračuje vo svojom vývoji v nehmotnej sfére, prakticky relaxuje a rozhoduje o svojom ďalšom vývoji alebo, ak sa nedokázala odpútať od hmoty, zostáva k nej pripútaná v tejto dimenzii.
MM: Prípady neodpútaných duší poznáme z každej krajiny. Sú to bytosti, ktoré sa zjavujú na hradoch, zámkoch alebo aj v niektorých domoch. Týmto bytostiam sa hovorí strašidlá, ale sú aj bytosti, ktoré sa svojimi vibráciami naviažu na niektorú živú bytosť ako diskarnáti, hlavne keď má slabšiu ochrannú auru ako najmä pri chorobách a vyčerpaniach, či slabšiu vôľu, alebo často podlieha strate kontroly vedomia nad svojim telom, napríklad alkoholici či drogujúci ľudia. Deje sa to na základe podobných vibrácii, ktoré tú prežívali odchádzajúce bytosti pri napĺňaní niektorých pudov, ale pri chýbaní fyzických tiel si už nemajú cez čo tieto nižšie energie užívať. Neraz vlastne ani netušia, že sú v procese zomierania, keď vnímajú tento svet podobne ako predtým svojimi novoprebudenými duchovnými zmyslami. Ide o rôzne nižšie pudy či závislosti. Vtedy prechádzajú tým skôr spomínaným očistcom, aby sa od týchto žiadostivostí očistili.
BS: Môžem uviesť príklad, ktorý sa mi stal pred troma rokmi. V hoteli som spala v dvojposteľovej izbe s jednou dámou. Asi o pol noci začala neskutočne kričať, vydávať priam zvierací rev, v ktorom bolo jasne cítiť akési kvílenie, volanie o pomoc. Začala som sa báť, cítila som, že tam je nejaká temná energia a bála som sa, aby nepreskočila na mňa, tak som vyšla na chodbu a zostala tam až do rána. Keď som to ráno spolubývajúcej rozpovedala, nevedela o ničom.
MM: Aj takéto prípady sú možné. Bytosti, ktoré sa nevyrovnali s ukončeným životom na zemi, ale aj rôzne iné z astrálu, vyhľadávajú duše s podobnými vibráciami a naviažu sa na ne. Preto hovorím, že potrebujeme mať dobrú ochrannú auru. Ak ju nemáme dostatočne silnú, môžu do tej našej vstúpiť energie s nižšími frekvenciami a komplikovať nám život. Na túto skutočnosť by si mali dávať pozor najmä ľudia s nízkym, podkopaným sebavedomím, aby ich neovplyvňovali negatívne myšlienky a následne ľudia s nízkymi frekvenciami.
Väčšina ľudí ale smeruje po umieraní prirodzene k novým skúsenostiam, k novým inkarnáciám. Tieto možnosti konzultujú s duchovnými bytosťami, rozhodujú sa, akú skúsenosť chcú získať na tejto Zemi. Ale sú tu aj iné možnosti.. veľa vidiacich to vníma rôzne, je o tom veľa zaujímavých fakt dobrých filmov, ale podstata je rovnaká – aj tam je možnosť vývoja a evolúcie, ktorý si sami môžeme riadiť. Je to vlastne zákon, základný princíp tohto vesmíru a života v ňom. Jeho poznanie či viera v neho, nám otvára obzory a uľahčuje nám pochopenie aj celého zmyslu nášho života, či jeho ďalších inkarnácií.
BS: Iste nie je bez zaujímavosti, že pri prechode z jednej do druhej dimenzie sa zúčastňujeme hodnotenia svojho života, premietajú sa nám obrazy spojené s pocitmi, ktoré majú rôznu intenzitu a kvalitu.
Príkladom nám môže byť skutočný zážitok vedca Ernsta Muldaševa – očného chirurga, ktorý v Tibete hľadal Mesto Bohov. Od lámov vedel, že pri posvätnej hore Kailas existuje Údolie smrti. Svoj pobyt na tomto mieste opísal nasledujúco:
„Stál som v Údolí smrti medzi dvoma ryšavými balvanmi v podobe štvorokých psov. Tu sa mi začali premietať obrazy môjho života. Pocity, ktoré sprevádzali obrázky z detstva boli blažené a čisté. V dospelosti sa obrázky striedali s rôznymi pocitmi. Najblaženejšie pocity sa dostavili, keď sa premietali obrázky z Himalájskych expedícii. Po tejto rekapitulácii životných udalosti som najviac ľutoval čas premrhaný v mladosti.“
MM: Život sa smrťou nekončí a na každom jeho úseku by sme sa mali správať tak, aby sme nekráčali proti zákonom Vesmíru. To je už ale ďalšia téma a súvisí s celkovým rozvojom osobnosti. V súčasnosti sa nachádzame v štádiu, kedy sa na planéte zvyšujú vibrácie, Zem podlieha vyšším kozmických dianiam. A tiež sa čistí - robí tak aj nám neraz šokujúcimi živlovými aktivitami, napr. povodňami, víchricami. Ak túto dobu prechodu zvládneme, očistíme sa od našich závaží karmy, ktoré tu máme nazbierané za veľa životov, posunieme sa evolučne ďalej a začneme žiť už konečne podľa zákonov Vesmíru, budeme svedkami neuveriteľných možností.
BS: Doplním toto konštatovanie tým, čo povedala v jednom zo channelingov bytosť vystupujúca ako Thowt – niekdajší veľkňaz v Atlantíde.
„Zamrzli by ste údivom, keby ste dokázali vnímať aké nezmysli sú starnutie a smrť. V tele, ktoré ste si vybrali na to, aby ste cez toto telo zbierali skúsenosti a poznanie, môžete pretrvávať tak dlho, ako sa vám zapáči.“
MM: :) Áno a to sme len na začiatku nového pohľadu na život a na jeho fungovanie vo Vesmíre. Je na čase, začať sa zamýšľať nad zmyslom nášho života tu na Zemi a usmerňovať ho v zmysle platných zákonov Vesmíru a začať s nimi spolupracovať, nie sa tváriť, že nás sa nedotýkajú.
BS: A veď to práve aj robíš vo svojej škole života – škole sebarozvoja, či nahrávaš na relaxačno-meditačné CD pre širšiu verejnosť. Kto má záujem pracovať na svojom komplexnom sebapoznaní a sebapremene, má možnosť navštíviť aj tvoje prednášky v DK Ružinov každú nepárnu stredu, tvoje kurzy v Bratislave, či pri mori. Nik nemôže povedať, že keď aj chcel, nenašiel čosi podobné. Kto ozaj hľadá a klope, energie príťažlivosti rovnorodých vibrácii zariadia, že sa mu dostane odpoveď do cesty, len treba mať oči otvorené.
* K téme o smrti a umieraní, v spojitosti s cestovaním po našom „prechode“ – smrti k božskému zdroju = a zase zažiť zážitok pádu do hmotnosti a prenatálneho vývoja, kde si už budujeme náš vzťah s mamou (ktorý si takto môžete preprogramovať a zlepšiť,) ako aj regresnú cestu do minulosti na vyčistenie vašich karmicky zauzlených vzťahov si môžete teraz užiť na poslednom tohoročnom seminári s Michelle v Bratislave – 12.12. – CESTOVANIE K BOŽSKÉMU ZDROJU, DO PRENATÁLU A MINULOSTI – VYČISTIŤ KARMICKÉ BLOKY VO VZŤAHOCH
VIANOČNÁ AKCIA – DUCHOVNÝ HODNOTNÝ DARČEK PRE VAŠICH BLÍZKYCH
1 OSOBA VSTUP + 1 ZADARMO spolu s vami
VIAC informácií nájdete na tejto adrese.
