Obrázok používateľa CEZ OKNO
TRANSYLVÁNSKY ÚSVIT: Kapitola V – Veľký objav 2

 

VEĽKÁ SÁLA

„Situácia je vcelku kritická.“ Povedal mi plne zaneprázdnený Cezar. „Vzťahy so Signore Massinim sa stali napätejšími, ale čo je ešte vážnejšie, je fakt, že sa o všetkom dozvedeli najvyššie štátne orgány. Očakávali sme to, ale nie takto skoro. Našim zámerom bolo odprezentovať všetky údaje niekedy v budúcnosti a v omnoho vhodnejšiu chvíľu. Teraz je to všetko napäté jednak interne ako aj navonok. Nemáš ani poňatie o tom všetkom, čo sa udialo za posledný mesiac. Poď, oboznámim ťa s hlavnými bodmi, kým budeme prechádzať tunelom,“ povedal, idúc priamo k vstupu.

Nevzali sme si jedno z tých elektrických vozidiel. Týmto spôsobom sme získali trochu času a Cezar mi rozpovedal, ako sa všetko odohralo. Navyše som mal možnosť vidieť všetko zblízka a podrobnejšie.

Tunel bol „obložený“ tenkou gumenou podlahou. Po oboch stranách boli iba skaly. Na vstupe a niekoľko metrov pod ním bola prenikajúca voda, ale ako sa tunel zatáčal doľava po asi desiatich metroch od vstupu, už bolo všetko suché. Bol som ohúrený precíznosťou hĺbenia a hlavne povrchom stien, ktoré vyzerali akoby boli zbrúsené. Biele svetlo pekne vykresľovalo rôzne farby geologických formácií, mierne svietiac v tuneli v rámci neskutočnej hry svetla a tieňa. Zvuk našich krokov bol tlmený gumenou podlahou, pričom tam bola enigmatická, no veľmi vzrušujúca atmosféra. Bolo tam mierne chladno, ale Cezar mi povedal, že sa to za chvíľu zmení.

„Najprv“ povedal Cezar, „hĺbil stroj podľa zvláštnej odchýlky magnetického poľa. Krátko potom sme si povšimli túto chybu, takže sme zmenili trajektóriu. Pozri sa sem,“ povedal mi ako sa zastavil v ohybe tunelu smerom doľava.

Tiež som sa zastavil, obdivujúc elegantný spôsob, ktorým sála pokračovala. Po tejto zákrute bola úplne rovná asi päťdesiat metrov, podobne ako je to pri tuneli metra, aj keď mierne širšia. Na konci tejto vzdialenosti, v srdci hory, som videl niečo ako veľkú bránu, ktorá vyzerala akoby sa stáčala doľava, majúc menej než štvrtinu šírky sály. Boli tam dvaja ozbrojení vojaci a miesto vôkol tunela bolo veľmi dobre osvetlené. Pred veľkým vstupom do druhej sály som mohol vidieť ďalšie zúženie, značne dlhé, po pravej strane. Tento vchod bol krytý veľkými posuvnými dvermi. Uvedomil som si, že to bol začiatok dobrodružstva, veľkého objavu, ktorý nastal. Mal som v pamäti schému, ktorú Cezar nakreslil pri našom poslednom stretnutí a uvedomil si, že to bolo presne to, čo som práve videl pred sebou, alebo aspoň čiastočne to vykresľovalo umiestnenie záhadnej sály v hore.

„Bol som ohúrený technológiou, ktorú so sebou priniesli Američania,“ povedal mi Cezar. „Plazmový hĺbiaci stroj nebol veľký, ale potreboval špeciálne vybavenie na obsluhu kvôli vŕtanému materiálu. Niečo podobné protiatómovému vybaveniu. Taktiež mali oblečené špeciálne obleky a mal som tú možnosť sledovať vŕtanie úplne zblízka. Čo bolo vidieť spoza šošoviek, obsahujúcich špeciálnu ochrannú kvapalinu, bolo skoro neuveriteľné. Vyzeralo to akoby sa pod plazmovou tryskou roztápala skala, ale v skutočnosti bola len pružnejšia v blízkosti bodu prúdenia a okamžite bola pretváraná na okrúhly tvar prostredníctvom tlaku magnetického pola, ktoré taktiež usmerňovalo plazmovú trysku. Je to bez prachu, nečistoty sú zanedbateľné a rýchlosť hĺbenia je v tomto prípade značná. Vzdialenosť od vstupu k vojakom, ktorú si videl, bola vyhĺbená iba za päť hodín. Následne vyzeralo všetko akoby to bolo vyčistené. Gumená podlaha a svetlá boli pripravené pri vchode predtým, než vytiahli hĺbiace zariadenie z tunela.“

Ako sme prichádzali k veľkej sále, Cezar mi povedal, že na začiatku vŕtali v inej časti hory, aby sa vyhli energetickej bariére na vstupe do hlavného tunela. Vybrali vyššie miesto na svahu, asi tristo metrov od tábora, kde vŕtali niekoľko dní, pretože vzdialenosť k tunelu bola väčšia a neprenikalo sa v horizontálnej rovine, čo spôsobovalo, že bol technický proces náročnejší. Nakoniec sa dostali k stenám tunelu, ale akékoľvek snahy preniknúť boli márne. Nebolo to kvôli plazmatickým tryskám ani magnetickému poľu. Preto sa museli tejto alternatívy vzdať a zakryť vstup sály, ktorú vyvŕtali. Vrátili sa na začiatok a spustili plán prieniku stenou hory k energetickej bariére.

„Hĺbenie sa monitorovalo každú chvíľu a zodpovedalo vzdialenosti k energetickej zóne. Niekoľko metrov pred energetickou zónou sme sa dostali k začiatku sály, ktorú teraz vidíš, preto jediné čo zostávalo bolo prepojiť oba tunely,“ vysvetlil mi Cezar.

Zatiaľ sme dorazili k vstupu, ktorý bol strážený dvoma vojakmi, patriacimi k špeciálnym jednotkám. Z ich uniforiem a podľa nápisov na nich bolo jasné, že jeden bol Rumun a druhý Američan. Vojaci zasalutovali Cezarovi, ktorému zostávalo len pár metrov ku kabíne. Americký vojak vstúpil do kabíny, kde mal pravdepodobne riadiaci panel, pretože za pár sekúnd sa z priestoru v štruktúre objavilo železné rameno so zložitým zariadením na konci. Cezar ho zdvihol na úroveň očí a po niekoľkých sekundách bolo možné počuť krátky vstupný zvuk.

„Podnikli sme všetky potrebné opatrenia,“ povedal keď sa vrátil späť ku mne. „Môj odtlačok dúhovky sa zanalyzuje a uloží ako zakódovaná informácia. Bezpečnostný systém nereaguje, dokiaľ laserový lúč neprečíta moju dúhovku alebo dúhovku generála Obadeu. Teraz sa napríklad odstavil veľmi zložitý laserový senzorický systém, ktorý sa nastavil pri vstupe. Je neviditeľný, ale keby si ním prešiel, automaticky by spustil v základni alarm.

Všimol som si, že kabína mala rozvod ďalej za bránu Veľkej sály, ktorá taktiež disponovala čítacím zariadením. Cezar mi povedal, že jedno vedenie je pre návrat z Veľkej sály. Taktiež som zistil, že mohol odstaviť bezpečnostný systém keď priložil svoju dlaň na špeciálne miesto spolu s prečítaním dúhovky. Táto metóda sa využila, keď potrebovali cez Veľkú sálu vykonať mnoho transportu. Cezar prešiel ešte niekoľko metrov a začal mi vysvetľovať.

„Energetická bariéra bola približne tu... v tejto zóne. Bola to primárne energetická projekcia, ale nedokázali sme pochopiť, ako vznikla. Taktiež sme nechápali ako bolo možné, že bariéra neustále existovala tisícky a tisícky rokov. Nepoznáme jej zdroj či technologické prostriedky, ktoré ju vytvorili. Principiálne nám okrem faktu, že sme sa cez ňu dostali, nie je nič jasné. No prienik cez ňu si vyžiadal jeden tragický incident.“

Stál som za Cezarom, hľadiac na strop sály, kde bolo spojenie s veľkým tunelom. V skutočnosti niekoľko metrov sály v skale bolo širších než tunel, vytvorený americkým plazmatickým zariadením. V tejto časti neboli steny úplne zarovnané, ale mali veľa hrboľov. Navyše bola táto časť sály približne šesť metrov dlhá a nebola oblá ale štvorcová. Prepojenie medzi dvomi sálami bolo len na prízemnej úrovni. Mierne zostupovalo klesaním z našej sály k staršej a väčšej.

Rozdiel medzi obomi úrovňami bol asi jeden meter a na strope bolo jasne vidieť, kde sa oba tunely spájali. Hĺbenie bolo takmer v súlade so staršou sálou, ale nikto nevie vysvetliť ako je možné, že tunel začína len tak z vnútra hory. Bola to evidentne umelo vytvorená, ručne vybudovaná konštrukcia. Bolo neuveriteľné, že vstup do sály bol prekrytý šesťmetrovou vrstvou masívnej skaly, keďže masívna skalná štruktúra bola identická s tými, ktoré ju obklopovali. Spýtal som sa Cezara, čo sa stalo, keď sa dostali k energetickej bariére.

„Vtedy som hovoril s generálom Obadeom a generálmi z Pentagonu o určitých záležitostiach bezpečnosti tábora. Boli sme informovaní o prieniku a prepojení oboch sál. Než sme sa tam dostali, začali vojaci zo sály vyberať plazmové zariadenie. Traja ľudia z prvého tímu Oddelenia Nula prenikli dovnútra, aby novú sálu videli. To bolo veľkou chybou, pretože ignorovali protokol. Preskočili metrový rozdiel úrovní medzi obomi sálami a začali skúmať štvormetrový oblúk, o ktorom vedeli, že je bezpečný pred neviditeľnou energetickou bariérou. Nanešťastie nikto nevie vysvetliť čo sa stalo potom. Najpravdepodobnejšie všetci traja prešli príliš blízko k bariére, pretože za pár sekúnd bolo počuť značný hluk ako skrat. Našli sme ich bezvládnych na spodnej úrovni neviditeľnej energetickej bariéry s telami zvláštne uloženými akoby boli pritiahnuté stranou steny. Všetci traja boli mŕtvi. To spustilo určitú paniku, aj keď sme sa snažili tento incident urovnať.“

„Ako som mal čoskoro zistiť, panika bola intenzívnejšia na americkej strane kvôli tomu, že ich úvodné obavy sa začali napĺňať. V tej chvíli sme prakticky nemali žiadnu šancu preniknúť k prastarej sále. Laterálne vŕtanie zlyhalo kvôli neznámemu materiálu, ktorý odolával všetkým našim pokusom o jeho prekonanie a energetická bariéra sa ukazovala ako neprekonateľná prekážka.“

„Signore Massini bol tiež pri tom a pýtal sa ma na názor. V tej dobe ešte nedorazilo americké komando. Boli tam len špecialisti na hĺbiace zariadenie, tím výskumníkov, dvaja generáli z Pentagonu, prezidentský vyslanec a zástupcovia Signore Massiniho, ktorí sú mimochodom stále prítomní.“

„Nie som si dokonca istý, či bol o tejto operácii informovaný prezident USA. Bola to očividne zákulisná hra, z ktorej sa pokúšali získať všetky výhody. Ctihodný vedel viac o pôvode tohto objavu a ako som si uvedomil, taktiež vedel aspoň o jednom prvku, ktorý bol vo Veľkej sále, ale k tomu sa čoskoro vrátime.“

„V tej chvíli som ich mohol požiadať, aby oblúk opustili, ale to by tú záležitosť nevyriešilo, navyše s komplikáciami ešte väčšími, než boli. Vplyv Signore Massiniho mohol dokonca viesť k výmene generála Obadeu i mňa na základe vedenia operácie, ktorá ešte štátnym politickým špičkám nebola oznámená. Disponovali sme všetkými odôvodneniami a potrebnými okolnosťami, ale bolo lepšie, aby informácie šli od nás, nie od cudzincov.“

„Napriek tomu všetkému situáciu úplne zmenil totálne nepredvídateľný prvok a nasmeroval ju k veľmi napätému a nebezpečnému vývoju, ktorý pretrváva. Avšak verím, že tieto napätia neprechádzajú za určitý bod, pretože potom bude veľmi zložité povedať, čo bude ďalej.“

Cezar prešiel bližšie k veľkej kamennej bráne, ktorá strážila vstup do Veľkej sály. Priblížil sa k ľavému múru tunela, kde sa brána posúvala, a začal rozprávať.

„Teraz si priamo v zóne, kde je energetická bariéra, ak sa aktivuje. Vidíš niečo na stene vedľa mňa?“

Pozrel som sa pozorne a všimol som si veľkú štvorcovú sekciu na nerovnomernej skale, perfektné zarovnanú, že vyzerala akoby bola vyrezaná do skaly. Boky štvorca mali asi dvadsaťcentimetrové pozdĺžne strany. Bol na ňom ideálne vytvorený rovnostranný trojuholník, smerujúci nahor.

„Toto je kľúč, ktorý nám zanechali tvorcovia tejto štruktúry. Bez neho by sme boli úplne bezmocní. Po smrti troch vojakov som prišiel presne na miesto, kde stojíš. Rozhliadnuc sa po mieste som si všimol tento veľmi dobre zarovnaný štvorec s trojuholníkovým symbolom na ňom. Avšak vtedy tam bola sála blokovaná veľkou kamennou bránou. Problémom bolo, že som stál priveľmi blízko k energetickej bariére, asi dva metre pred bránou, tak ako stojíš teraz ty. Ako môžeš vidieť, zarovnaný štvorec, vytesaný do skaly hory, je umiestnený medzi veľkou skalnou bránou a energetickou bariérou. Prirodzene som predpokladal, že táto funkcia otvára bránu. Ale ako som ju mal dosiahnuť, keď bola moja cesta blokovaná neviditeľnou energetickou bariérou?“

Bol som zmätený. Už to bolo dlhšie, čo sa dvaja vojaci vrátili odo mňa a Cezara do búdok, nechajúc nás samotných na vstupe do prastarého záhadného koridoru. Bol som silno zasiahnutý emóciami zistenia tisícky a tisícky rokov starého tajomstva, otvárajúceho sa predo mnou. Kvôli tomuto vzrušeniu vyzeralo moje telo ľahšie a Cezarove slová sa akoby v ušiach strácali. Napriek tomu všetkému som disponoval mimoriadnou pozornosťou a intuitívne som všetko veľmi ľahko chápal.

„Bola to záležitosť vibračnej frekvencie,“ povedal som, ohúrený pokojom, s ktorým som tieto slová vyslovil. Cezar na mňa hľadel prekvapený.

„Presne tak!“ potvrdil. „Hľadajúc riešenie, zatvoril som oči a zameral sa na energetickú bariéru. Nakrátko som pocítil, že bola skutočne „živá“, ale veľmi špeciálnym spôsobom, ktorý teraz neviem vysvetliť. Len ctihodný by to pravdepodobne pochopil, ale on bol tým, koho som chcel udržať mimo týchto záhad, s ktorými som bol konfrontovaný.“

„Cítil som, že medzi mnou a energiou bariéry bola určitá „kompatibilita,“ niečo ako recipročná sympatia, a že som úspešne prešiel „osobnou vibračnou skúškou.“ Nemohol som prestať pýtať sa sám seba, čo za výnimočnú technologickú a duchovnú úroveň mali tí, ktorí túto sofistikovanú „hrádzu“ energetickej kontroly stvorili, a ktorú súčasná veda dokonca ani len nepozná, nieto ešte aby ju dokázala zrealizovať.”

-pokračovanie-

Ak chcete, aby Vám nič neušlo, napíšte na: redakcia@cez-okno.net, budeme Vás o nových častiach informovať mailom, pozn. red.


Všetky vydané časti seriálu nájdete na tejto adrese.


Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno


Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1908 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť
prispejte na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU


 

Súvisiace:

Podzemné systémy
https://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/podzemne-systemy

Odhalenie
http://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 


august 01, 2018 22:16 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top