Obrázok používateľa CEZ OKNO
U.F.O. ako ich nepoznáte 1. časť

"Myslím, že nás niečo vlastní. Povedal by som, že niečomu patríme; že táto zem bola kedysi neobývaná a iné svety ju objavovali, kolonizovali, bojovali medzi sebou o vlastníctvo a že dnes niečomu patrí. To niečo vlastní zem - a všetkých ostatných odplašilo."
Charles Fort

24. júna 1947 celým svetom preletelo meno amerického podnikateľa a pilota Kenetha Arnolda, keď zo svojho lietadla spozoroval šesť striebristých diskov nad Kaskádovými vrchmi v štáte Washington a od tých čias akoby sa s podobnými správami vo svetových masmédiách vrece rozsypalo...

Onedlho potom - 2. júla 1947, sa nečakane objavil zvláštny diskovitý žiarivý predmet neďaleko Roswellu, v Novom Mexiku, USA, ktorý po dlhší čas pozorovalo niekoľko svedkov na rozličných miestach. V tú noc rodina z neďalekého osamelého ranča videla padať akýsi neznámy objekt na vzdialený pozemok, ale pretože pršalo a bolo už tma, majiteľ si nechal vyšetrovanie až na ráno. Na druhý deň našiel niekoľko kilometrov od svojho domu roztrúsené akési úlomky, a tak nález hneď nahlásil blízkemu Armádnemu leteckému zboru a major Jesse Marcel, ešte s jedným dôstojníkom, prišli prípad osobne vyšetriť. Úlomky boli roztrúsené vo veľkej vzdialenosti a už na prvý pohľad nepripomínali nič, čo by mohlo byť vyrobené na zemi.

Niektoré z nich vyzerali dokonca ako drevo, ale pri bližšom skúmaní sa ukázalo, že sú z neznámeho, pevného kovu, ktorý sa nedal ohnúť, ani nijako tvarovať a nehorel, ako potvrdili neskoršie pokusy. Mali rozličný tvar - od masívnejších kusov, až po čosi ako tenkú fóliu, ktorá sa dala pokrčiť a potom sa samovoľne vyrovnala do pôvodného tvaru. Na niektorých boli nápisy, pripomínajúce neznáme obrázkové písmo. Major Marcel nahlásil správu o havárii svojím nadriadeným a inštruoval potom tlačového dôstojníka informovať o udalosti miestne denníky. Počas nasledujúcich hodín však bolo zverejňovanie tejto správy zastavené: "Nepodávať ďalej! Predmet národnej bezpečnosti. Nešíriť!" A v nasledujúcich dňoch bola celá americká verejnosť v tlači informovaná, že úlomky identifikovali ako poveternostný balón.

Po desiatkach rokov však miestny lekár, syn vyšetrujúceho dôstojníka, ale aj mnoho iných svedkov tvrdia, že nielen na vlastné oči videli, skúmali a robili pokusy s týmito zvláštnymi úlomkami, ale niektorí z nich videli aj iný incident, pri ktorom boli pri havarovanom objekte nájdené dokonca humanoidné mŕtve telá. Boli vraj veľmi biele, absolútne bez vlasov a chlpov, bez nosa, iba s dvoma malými priehlbinami, či otvormi, bez uší a s veľkými očami. Postavy boli nahé, veľmi nízke, bez genitálií a pŕs, hoci niektoré vyzerali byť mužského, iné ženského pohlavia. Napriek tomu, že verejnosť sa celé desaťročia dožaduje vysvetlenia, oficiálne miesta mlčia alebo tieto správy otvorene dementujú.

3. decembra 1967 mladý 22 ročný policajt Herb Schirmer z Ashlandu v Nebraske, USA, okolo pol tretej v noci zbadal na ceste akési blikajúce svetlá... V presvedčení, že je to malé nákladné auto v ťažkostiach, zastavil a namieril naň reflektory svojho auta.

Na jeho veľké prekvapenie sa však objekt prudko vzniesol do vzduchu. Keď sa vrátil na policajnú stanicu, zapísal do Knihy hlásení: "Videl som lietajúci tanier na prieseku ciest č. 6 a 63. Verte, či nie..." A potom spokojne odišiel domov. Ale nijako nemohol zaspať kvôli ustavičnému bzučaniu v ušiach a bolesti hlavy. Jediné, čo objavil, bolo malé červené znamienko za ľavým uchom. Prípad sa v ďalších dňoch dostal na pretras a zistilo sa, že v jeho výpovedi čosi nesedí: stratil asi 20 minút, o ktorých nevedel povedať vôbec nič. A tak ho odporučili k psychiatrovi, ktorý ho podrobil hypnóze. V tranze vypovedal, že objekt chvíľu sledoval a vysielačkou sa pokúšal dovolať na policajnú stanicu, ale rádio nefungovalo. Napokon mu zhasol aj motor.

Objekt vyzeral byť kovový, obklopený akousi striebristou hmlou. Vystúpili z neho malé postavy a keď sa k nemu približovali, nebol schopný vytiahnuť zbraň a brániť sa. Vystrelili vraj smerom k autu čosi ako nazelenalý plyn a oslepili ho žiarivým svetlom, až na chvíľu stratil vedomie. Spomenul si ešte, že sa úpenlivo snažil zatvoriť okno na aute a jedna z bytostí, ktorá ho čímsi tlačila do ľavej časti zátylia, mu povedala: "Ty si strážcom tohto miesta?" a ukazovala smerom k malej elektrárni. "Toto je jediný zdroj energie, čo tu máte?" Potom ho vraj zobrali na palubu svojej lode: videl okolo seba rozličné panely a všimol si, že mali na sebe akési oblečenie bez švov, s emblémom okrídleného hada. Jeden z nich zapol akési zariadenie, pásky sa začali krútiť a do mozgu sa mu tlačili informácie, až ho "myseľ" bolela. Niektoré z faktov, ktoré mu o sebe povedali, sa mu hneď zdali veľmi nepravdepodobné; mal pocit, že ho naschvál "klamú". "Nebudeš hovoriť veľmi múdro o tomto stretnutí", povedali mu. Posledné čo si pamätal bolo, že ho zaviedli k akémusi priezoru, z ktorého bolo vidieť von a jeden z nich mu povedal: "Strážca, jedného dňa uvidíš celý vesmír!"

Všetci sme sa už v tlači stretli s opisom podobných prípadov. V Spojených štátoch amerických sa kníhkupectvá len tak hemžia pokusmi o seriózne vedecké štúdie tohto javu, ale aj fantazmagóriami od výmyslu sveta. Väčšina autorov len donekonečna rozoberá dobre známe prípady, zakaždým z iného uhla, alebo sú to rôzne nepodložené fantázie a výmysly, vyprodukované s cieľom zarobiť čo najviac peňazí. O troch autoroch sa však zmienim, pretože sa s nimi v najbližších rokoch určite stretneme aj na pultoch našich predajní.

Prvým z nich je Budd Hopkins - výtvarník, v ktorom záujem o UFO prebudil prípad, ktorý sa stal v jeho okolí a dnes je uznávaným vyšetrovateľom týchto javov. Jeho knihy človek prečíta jedným dúškom - a večer potom pozerá pod posteľ a zatvára okná a dvere! Hopkins založil svoje vyšetrovanie na hypnóze. Tento spôsob sondovania do ľudského podvedomia sa však stáva terčom kritiky opatrnejších psychiatrov a psychológov, pretože dnes je už jasné, že to, čo človek vypovedá v hypnotickom tranze, vôbec nemusí byť objektívna pravda, ako sme si doteraz mysleli. A takéto amatérske experimentovanie je hazardom, ktorý si dovolí len absolútny ignorant. I keď je pravdou, že hypnotický tranz môže pomôcť, napríklad pri policajnom vyšetrovaní, keď si svedok, pod vplyvom šoku, vedome nemôže spomenúť na detaily, ktoré určite videl a ktoré sú dôležité.

Hopkins dokumentuje na konkrétnych prípadoch, že medzi nami existujú jednotlivci, ktorí sú už od útleho veku (6 - 7 rokov) pravidelne krátkodobo unášaní inteligentnými bytosťami z UFO. Obeť si obyčajne nič nepamätá, ale trpí nevysvetliteľnými poruchami spánku, neurózami a fóbiami - lenže koľko je dnes takých medzi nami! Na podrobnosti si "spomenie" až pod vplyvom tranzu. Obete sú unášané z dvorov, kde sa hrajú, v neskoršom veku z áut alebo dokonca z teplých postelí; často uprostred zimnej, či daždivej noci, kedy ich zrazu začne manipulovať akási cudzia vôľa a oni pokorne idú na miesto stretnutia, veľakrát iba slabo oblečení, napríklad v nočnej košeli a bosí. Na palube vesmírnej lode sú podrobovaní lekárskym prehliadkam a rôznym operáciám. Do hlavy, nôh a iných častí tela im implantujú malé kovové predmety, ktoré zrejme slúžia na monitorovanie a manipulovanie človeka. Na konkrétnych prípadoch dokazuje, že niektoré mladšie ženy boli dokonca umelo oplodnené a po troch mesiacoch im plod operatívne odobrali. Hopkins sa domnieva, že táto cudzia civilizácia zrejme manipuluje ľudské zárodky tak, aby boli schopné prežiť v "ich" svete. Robia to vraj možno preto, že ich vlastná civilizácia vymiera. Medzi obeťami, komentátormi a teoretikmi sa našli i takí, ktorí sa nazdávajú, že táto neznáma civilizácia sa snaží uchovať nie svoj vlastný, ale ľudský rod, ktorý smeruje ku globálnej katastrofe. "Značkujú" vraj týmto spôsobom tých, ktorí budú pred ňou nejakým spôsobom uchránení, aby ľudstvo mohlo začať budovať civilizáciu odznova.

Väčšina serióznejších vyšetrovateľov sa však nazdáva, že je nepravdepodobné, aby cudzia civilizácia musela takýmto primitívnym spôsobom geneticky vylepšovať svoj vlastný rod. Hopkins a jeho "pacienti" možno úmyselne neklamú; hovoria iba to, čomu uverili, o čom sami seba presvedčili. Pri vyšetrovaní podobných prípadov je veľmi ťažké nájsť objektívnu pravdu, keď je založená iba na slove toho druhého. Isté však je, že každý, kto sa obráti na odborníka - vyšetrovateľa, musí už mať aké-také podozrenie vo svojej mysli: množstvo rozličných možných scenárov toho, čo sa asi stalo. Aj keď zúčastnení možno naozaj nehľadajú popularitu či ľahký zisk, nech je príčina tohto novodobého šialenstva akákoľvek, tie výpovede jednoducho pravdivé nie sú. Nie sú pravdivé v tom zmysle, ako sú predstavované verejnosti. V mnohých z nás žije podvedomá túžba nájsť niekoho, kto aspoň na chvíľku spolucíti, chápavo poľutuje. A teória únosu mimozemskými bytosťami môže poslúžiť aj ako vhodné ospravedlnenie zlyhaní v živote. Za každým z týchto konkrétnych prípadov by sa určite dala nájsť podobná, možno len podvedomá, emocionálna príčina. Knihy si možno prečítať ako zaujímavú a napínavú "science-fiction". Pravda je však určite oveľa zložitejšia...

Do tejto kategórie možno zaradiť aj veľmi napínavé, dobrodružné knihy Whittley Striebera - autora, ktorý nijako nemohol preraziť s horormi, a tak prišiel s "trhákom": sugestívnymi, "absolútne pravdivými", osobnými výpoveďami, ako ho malé, inteligentné bytosti s veľkými očami unášajú uprostred noci z postele, ustavične sledujú, manipulujú - a on proti tomu nemôže urobiť vôbec nič. Nechcem autorovi krivdiť... je to brilantne napísané, dobre sa číta, ale ani slovo z toho nie je pravda, o čom svedčia, okrem iného, aj jeho komentáre a nepresvedčivé rozhovory, ktoré tlači poskytol a iné rozporuplné udalosti, do ktorých bol zapletený v súkromnom živote. Keď je niekto usvedčený zo lži v jednom malom detaile, ľudia už budú vždy pochybovať o všetkom čo povie.

Jaques Vallee, pôvodom Francúz, expert na výpočtovú techniku, je vyšetrovateľom neidentifikovaných lietajúcich objektov už po niekoľko desaťročí. Vyštudoval astrofyziku a kompjutrovú vedu a techniku a bol spolupracovníkom Dr. J. Allena Hynka, vedeckého konzultanta Amerických leteckých síl pre javy okolo U.F.O. až do jeho smrti. Valleeho dokumentácia je úctyhodná a vedecké metódy, ktoré používa, presviedčajú čitateľa o dôveryhodnosti a triezvosti jeho úsudku. Ako uvádza, vo svojej praxi sa stretol s tisíckami prípadov. Takmer 90% z nich bolo možné vysvetliť prírodnými úkazmi alebo išlo o vyložené, či ťažšie dokázateľné podvody. Je tu však určitý počet prípadov, ktoré sú fascinujúce.

Na základe historických záznamov dokumentuje, že stretnutia s U.F.O. v podstate nie sú ničím novým a vyskytovali sa v celej historickej, písomne dokumentovanej dobe. Ľudia tieto skutočnosti iba inak pomenovávali a považovali ich za prejavy anjelských, či démonických síl alebo za stretnutia so škriatkami, duchmi, vílami, atď. Svedčí o tom prípad z Lyonu v stredovekom Francúzsku, kde veľká skupina ľudí na vlastné oči videla, ako neznáma lietajúca loď pristála na zemi a vystúpili z nej traja muži a žena. Zbehlo sa takmer celé mesto: ľudia ich obkolesili v domnienke, že sú to čarodejníci, ktorých poslal nemecký kráľ, s ktorým bol národ vo vojne, aby zničili úrodu. Prestrašení chasníci a vydesené dievča však prehovorili po francúzsky a snažili sa im vysvetliť, že sú z neďalekých dedín a boli vesmírnou loďou proti svojej vôli unesení. Bytosti im vraj ukázali všelijaké zázraky na nebesiach a potom ich vrátili na zem. Samozrejme, nik im neveril...

Hluk privolal i všeobecne váženého biskupa Agobarda, ktorý v meste žil. Keď všetkých vypočul, jednoznačne vyhlásil, že sa stali obeťou klamu vlastných zmyslov, pretože "také niečo nie je predsa možné"! Z nijakého neba nikto neprišiel, nikoho neuniesla vesmírna loď - a poslal všetkých domov modliť sa. A ľudia sa uspokojili: "biskup predsa musí vedieť!" Zapochybovali o svojom zdravom rozume a o spoľahlivosti vlastných zmyslov. A keď im v mysli predsa len nejaká tá pochybnosť zostala, zapadla po čase do zabudnutia.

Vallee si všimol podobnosť javov, vyskytujúcich sa pri overených prípadoch UFO s udalosťami, ktoré boli neskôr kvalifikované ako zjavenia Panny Márie. Pri niektorých dokázaných prípadoch stretnutia s UFO sa tiež vyskytli takmer zázračné uzdravenia, často boli prítomné vo vzduchu tzv. anjelské vlasy, ktoré odborníci pokladajú za kondenzované pary v prítomnosti elektromagnetického žiarenia, pomaly sa znášajúce vo vzduchu smerom k zemi. V prípadoch, ktoré sú dnes uznané ako nevysvetliteľné zázračné zjavenia Matky božej, sa zúčastnené deti nečakane ocitli v neznámom energetickom silovom poli, dostali sa do tranzu a videli zjavenie ženy. Tá im však ani v jednom prípade nepovedala, že je matkou Ježišovou. Povedala len jednoducho, že pochádza z neba a že prináša ľudstvu posolstvo. To iba neskôr ľudia zjavenie pomenovali podľa svojich náboženských predstáv.

Pri stretnutí s deťmi vo Fatime, napríklad, je táto podobnosť s javmi okolo UFO priam očividná. Posledné stretnutie bolo vopred oznámené a v lokalite čakalo niekoľko desiatok tisícov zvedavých ľudí. V ten deň bolo veľmi zamračené a silno pršalo; mraky sa však zrazu rozostúpili a na oblohe sa namiesto slnka objavil divo sa krútiaci disk. Keď sa zastavil vo svojom krútivom pohybe, začal prudko padať na ľudí v cik-cakovom pohybe, ktorý je taký typický pre UFO. Všetci prítomní padali na kolená, vydesení na smrť. To však nebol obyčajný strach, ktorý by vyvolala obava, že disk sa na nich zrúti; podľa očitých svedkov to bola smrteľná panika, vyvolaná možno nejakým neznámym silovým poľom, ktoré zasiahlo všetkých bez rozdielu, dokonca aj tých najväčších skeptikov na vzdialených miestach, ktorí "zázrak" nepovažovali za dosť dôležitý nato, aby sa unúvali prísť bližšie. Vo vzduchu sa tiež vytvorili anjelské vlasy, ktoré sa tak často vyskytujú v prítomnosti UFO a ktoré sa obyčajne tesne nad zemou odparia. Ženské zjavenie deťom povedalo, že dve z nich čoskoro zomrú - a dve deti skutočne zomreli na následky epidemickej chrípky. Zostala žiť iba Lucia - v kláštore, úplne izolovaná od ostatných ľudí, pretože sa vraj s nikým nechcela rozprávať. S proroctvami o budúcnosti ľudstva neskôr oboznámili pápeža Jána XXIII. a pár vybraných kardinálov. Podľa svedkov, ktorí ich videli odchádzať z tajnej porady, všetci boli úplne vyvedení z rovnováhy. Keď sa sekretár pokúšal jedného z nich osloviť, pretože ho dobre poznal, ten ho len mlčky odstrčil. Proroctvá sa údajne týkali vypuknutia I. a II. svetovej vojny, "obrátenia" Ruska a tretie sa týkalo neblahého osudu organizovanej cirkvi v blízkej budúcnosti.

- pokračovanie -

Anonym

Zdroj: protiprudu.info

január 03, 2010 23:59 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top