Obrázok používateľa CEZ OKNO
Ukradnuté Kosovo (+VIDEO)

Veľmi sa mýli, kto si myslí, že sloboda prejavu patrí k základným vymoženostiam našej ponovembrovej demokracie. Jednotlivca možno urážať v bulvárnej tlači, možno písať nepravdy a výmysly o tom či onom, ale zverejniť pravdu o hanebnostiach súčasnej svetovej politiky, o medzinárodnom bezpráví je takmer nemožné. Viacero tém v oficiálnych médiách nikdy neuzrie svetlo sveta, a tak sa mnohé nepríjemné pravdy šíria internetom ako novodobé samizdaty. Pravdaže, autor nie je nijako chránený pred „spravodlivosťou“ politického systému, ktorý môže kedykoľvek zasiahnuť. Môže zakázať, zhabať, umlčať.

Strážcovia oficiálnej, alebo len tej svojej pravdy sú skoro v každých novinách, skoro v každom médiu. Majitelia médií určujú kurz spravodajstva, usmerňujú, obmedzujú, filtrujú tok informácií, lebo podľa nepísaného pravidla našho demokratizmu majú na to svoje súkromné, teda výsostné právo. Pravda je taká, akú si želá jej súkromný vlastník. Horší prípad je, ak sa do úlohy strážcu oficiálne prijatej pravdy pasuje verejnoprávne médium.

 

Srbské zúfalstvo

Dramaturgom Českej televízie nedávno spôsobil hlavybôľ autentický dokument nakrútený v Kosove o skutočných udalostiach pred bombardovaním Juhoslávie a po odtrhnutí tejto provincie od Srbska. Dielo renomovaného scenáristu, kameramana a režiséra Václava Dvořáka nakrútené so znalosťou problematiky a úprimnou snahou dozvedieť sa pravdu, nenašlo u novodobých cenzorov pochopenie a zakázali ho v ČT odvysielať. Pravdepodobne preto, že sa diametrálne líši od toho, čím Čechov i nás kŕmila a doteraz kŕmi oficiálna propaganda, podľa ktorej bombardovanie Juhoslávie bola humanitárna misia medzinárodných síl a odtrhnutie Kosova a Metochie dôsledok genocídy albánskeho obyvateľstva. Mimochodom, zákaz prišiel bezprostredne potom, ako Česká republika diplomaticky uznala nezávislosť Kosova.

 

 

Dokument Václava Dvořáka Uloupené Kosovo ponúka na vývoj situácie v oblasti a na kosovskú súčasnosť iný, bez nadsadenia otrasný, hoci mnohými tušený pohľad. Kosovský dnešok, to je zúfalstvo zvyšku srbského obyvateľstva, pre ktoré je riskantné pohybovať sa mimo svojej enklávy, pretože zabitie Srba sa v Kosove pokladá za hrdinský čin. Albánski extrémisti majú pod dohľadom medzinárodnej misie KFOR stále voľnú cestu k rabovaniu a vypaľovaniu srbských domov. Noví protektori sa správajú k Srbom tvrdo, ale s bývalými vyhlásenými teroristami z UCK vychádzajú po dobrom. Odkedy sa Madeleine Albrightová pred kamerami bozkávala s Hashimom Thacim, postoj USA k UCK sa zmenil o 180 stupňov. UCK už nie je teroristická organizácia, napojená na organizovaný zločin, ktorá má na svedomí vraždy stoviek srbských mužov, žien a detí, ako aj Albáncov lojálnych k Srbom a Hashim Thaci, zvaný Had, už nie je organizátor bombových útokov, hľadaný Interpolom. Thaci je predsedom vlády prvého európskeho protektorátu od čias 2. svetovej vojny – protektorátu Kosovo. Tento obrat v politike USA nie je ničím novým – vyjadruje ho úprimné vyznanie istého amerického politika: „My si nevyberáme ciele podľa našich priateľov, ale vyberáme si priateľov podľa našich cieľov.“ Jeden z možných výkladov tohto americko-kosovského priateľstva môže byť aj existencia vojenskej základne na území Kosova, ktorá je druhou najväčšou americkou základňou na cudzom území, s možnosťou dislokácie až 70-tisíc vojakov.

 

 

Nenávisť aj v detských hrách

Medzitým, čo protektorátna vláda dostáva americkú pomoc vo forme zbraní a Thaci obnovuje mešity, v krajine vládne päťdesiatpercentná nezamestnanosť. O 58-tisíc vypálených srbských domov a zničených 116 pravoslávnych kostolov, kláštorov aj cintorínov sa nikto nestará. Tie kostoly a kláštory tu stáli ešte pred objavením Ameriky, prečkali bez ujmy dve svetové vojny – a teraz sú v troskách. Bojovníci za slobodu a demokraciu Kosovo etnicky čistia a vojaci NATO sa prizerajú.

Nikde v demokratickej západnej tlači sa nedočítate o odhalených masových hroboch popravených Srbov o spopolnených telách žien i detí. O zverstvách UCK sa nedozviete nikde v Európe. Solana, ktorý ako generálny tajomník NATO podpísal aktivačný rozkaz na bombardovanie Juhoslávie, teraz v novej funkcii európskeho komisára navštívil Kosovo a mlčky sa prizeral na plačúce srbské ženy. Balkán je v Európe, nie v Afrike, Kosovo je za humnami a my vlastne nevieme, čo sa tam stalo.

V závere Dvořákovho dokumentu sa albánske deti v akejsi pouličnej hádke vyhrážajú srbskému chlapcovi: „Podrežeme ti krk, ty jeden katolík!“

Nenávisť – to strašné slovo - preniká aj do detských hier. Ako sa to skončí?

Nakoniec vraj dokument Václava Dvořáka v slobodnejšej Českej televízii (ako tej našej) napokon odvysielajú s doplňujúcim komentárom, alebo vysvetľujúcou besedou, pretože odvysielať ho samostatne by bola aj pre Českú televíziu priveľká odvaha. Treba len dúfať, že ak k tomu naozaj príde, protipólom tohto odvážneho dokumentu nebudú propagandisti typu Šebeja či Kusého, ale nezávislí politológovia a znalci problematiky.

Ľudovít Števko

 

 

Ospravedlnenie za film Uloupené Kosovo

Ospravedlňujem sa pánovi Švédovi, že som si dovolil porozprávať príbeh o ukradnutom Kosove a Metochii a že ho rozprávam tak, ako ho rozprávam, čo sa pánovi Švédovi zjavne nepáči…

Nakoniec, pán magister Švéda nie je sám. Ani vedúcim dramaturgičkám a šéfdramaturgičke dokumentu v ČT sa môj príbeh nepáči. Preto ho odmietli pustiť do vysielania. Pán magister Švéda a niektoré dramaturgičky ČT majú inú predstavu o tom, čo by vo filme o Kosove malo byť, ale sa tam nenachádza. Nuž, ľahká pomoc. Môžu ako ja zobrať kameru (na jej požičanie som si požičal), sadnúť do auta, odísť do Kosova (dá sa to zvládnuť za jeden deň) a tam nakrúcať to, čo im v mojom filme chýba. Napríklad onú genocídu, ktorou sa vraj Srbi a Rómovia previnili na kosovských Albáncoch. Rád by som sa poučil napríklad pohľadom na nakrútený masový hrob obetí onej genocídy. Podľa mojich informácií v Kosove a v Matochii sa nijaký nenachádza. Orgány OSN ho dodnes márne hľadajú.

Pán Švéda spomína akési zverstvá, ktoré páchala srbská (juhoslovanská) armáda v Kosove. Bol by som vďačný, keby ma pán magister Švéda opäť poučil a oznámil mi pramene, z ktorých tieto informácie čerpá. Pevne verím, že svoje informácie pán Švéda nečerpá len z mainstreamových českých médií, ktoré svojho času podobné správy radi preberali bez toho, aby sa namáhali overiť si ich. Môj filmový príbeh o Kosove sa nebude páčiť mnohým ľuďom. Dovoľujem si v ňom totiž spochybniť čisté úmysly a fungovanie mnohých organizácií, o ktoré sa české národné elity momentálne opierajú. Ich kritika je takmer tabu. Po mojich skúsenostiach zo Srbska a predovšetkým z Kosova pochybujem o tom, že vedenie agresívnej vojny, akým bolo „humanitárne bombardovanie“, je správne a efektívne. Nakoniec, nasledoval Irak. A kto bude ďalší? Ďalej pochybujem o tom, že demokratickí vodcovia dnešného sveta hovoria o svojich pohnútkach vždy pravdu.

Pochybujem aj o tom, že NATO je výlučne obranná organizácia. Preto som podpísal petíciu Nie základniam. Pochybujem o tom, že OSN je nestranná, spravodlivá a efektívna organizácia. Takisto pochybujem o poctivých úmysloch Európskej únie. O čom však nepochybujem, je skutočnosť, že príchodom NATO do Kosova v roku 1999 prišlo k etnickej čistke a v jej dôsledku boli zo svojich majetkov vyhnané státisíce kosovských Srbov a ďalších národností.

Nepochybujem o tom, že sa v deväťdesiatych rokoch počas protijuhoslovanskej kampane u nás klamalo a často sa klame dodnes. Nepochybujem o tom, že veľa Čechov vrátane vzdelancov sa pri hodnotení balkánskych udalostí stále opiera o účelové lži, polopravdy a produkty vojnovej propagandy NATO. Preto môžu písať kritiky, aké píšu, a chcieť od filmov fakty, ktoré neexistujú.

Okolo dokumentu Uloupené Kosovo vzniklo množstvo fám. Tu spresňujem. Podľa najnovšieho rozhodnutia programovej riaditeľky ČT pani Kateřiny Fryčovej by mal byť môj film odvysielaný v Českej televízii v nezmenenej podobe. Na potešenie pána Švédu a jemu podobným dokument televízia odvysiela v komponovanom večere na tému Kosovo. Dramaturgovia zatiaľ zháňajú ďalší film, ktorý by to v rámci koncipovaného večera Srbom pekne „objektívne“ ukázal. Alebo aspoň zaistiť diskusiu „balkanológov“, ktorá by film uviedla „na pravú mieru“. To všetko preto, aby „elita“ národa mohla zase pokojne spať s vedomím, že ten ich vysnívaný svet tvorený USA, NATO, EÚ a OSN je naozaj okolo nich a že je v poriadku. Za múdre rozhodnutie film odvysielať ďakujem pani riaditeľke Fryčovej. Presvedčil som sa, že aj keď sa jej film asi veľmi nepáčil, dala na rozdiel od cenzúrneho odporúčania pána magistra Švédu prednosť demokracii a diskusii. Takisto sa musím poďakovať pánovi Martinovi Štollovi, ktorý si so mnou asi užil svoje. Napriek tomu sa kosovskej téme poctivo venoval a svojím nestranným vedením pomohol dielu na svet. Aj to chce v dnešných českých televíznych pomeroch istú dávku odvahy.

(Z otvoreného listu režiséra Václava Dvořáka, reagujúceho na článok publicistu Josefa Švédu v Britských listoch, ktorý televízny dokument Uloupené Kosovo, zverejnený na internetovom videoportáli YouTube, označil za neobjektívny a prosrbský)

 

 

Po cenzúre premiéra?

S dokumentárnym televíznym filmom Uloupené Kosovo režiséra Václava Dvořáka chce Česká televízia prezentovať alternatívny pohľad na odtrhnutie juhosrbskej provincie a úlohu NATO. Snímok, ktorý už vyše tri mesiace čaká na odvysielanie, má byť po počiatočnom zákaze nakoniec uvedený v rámci jednej diskusie. Povedal to hovorca Českej televízie Ladislav Sticha, presný termín však neoznámil. Podľa údajov producenta filmu malo byť Uloupené Kosovo vysielané už 17. marca, premiéra však bola viackrát odložená. Tlač dokonca obvinila vedenie televízie z politickej cenzúry, pretože film odporuje oficiálnemu postoju k udalostiam v Kosove. Tento 57-minútový dokument, ktorý je už dlhšie prístupný na webovej stránke youtube.com, informuje o dramatickej histórii Kosova a Metochie od stredoveku, až po „humanitárne bombové útoky“ NATO v roku 1999. Obsahuje rozhovory so Srbmi, ktorí napriek etnickým čistkám v Kosove a Metochii zostali. Film sa končí slovami: „Odtrhnutie Kosova a Metochie od Srbskej republiky ako prvé - okrem USA - podpísali Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia, teda štáty, ktoré v roku 1938 podpísali Mníchovskú dohodu.“

 

(Zo správy ruskej tlačovej agentúry Ria Novosti, titulok redakcia EXTRAPLUS)

Zdroj: Mesačník EXTRAPLUS, www.extraplus.sk

 


Dokument ULOUPENÉ KOSOVO nájdete na tejto adrese.

Zdroj: https://www.youtube.com/user/Duen969

 

júl 23, 2008 23:54 popoludní
  • krát komentár

3 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymnovember 27, 2009 22:00 popoludní

    Komentár: 

    blahozelam vsetkim slovanom co podporili nezavisle kosovo.
    Som pacifista, nemam rad nasilie ale toto by rozplakalo aj samotneho jezisa krista
    hvala vama pan reziser ps. najviac sa mi pacia copyrighty od ct- hoci som to na ctv ese nevidel ale uz blokuju youtoobe videa
    je to proste hnus - z hoci ktorej strany sa na to clovek pozrie mu sa mu dvihat zaludok....

  2. Obrázok používateľa admin
    adminnovember 28, 2009 09:18 dopoludnia

    Komentár: 

    vďaka za upozornenie...

  3. Obrázok používateľa Jozef
    Jozefjanuár 26, 2011 18:52 popoludní

    Komentár: 

    Srdečne ďakujem tvorcovi tohoto dokumentárneho filmu za odvahu natočiť to a objasniť pravdu ohľadom osamostatnenia Kosova. Nech je Vás viacej takýchto smelých v Čechách. Už dávno sa mi to všetko nepozdáva, táto politika od západu, na slobodu, demokraciu a ľudské práva. Je to spôsob ako rozoštvávať ľudí medzi sebou pod týmto pláštikom. Je to treba všetko nazývať pravými menami aby z nás nerobili blbcov. Možno sa aj v europarlamente zobudia a začne sa v tomto smere niečo robiť. Pre nás bežných ľudí je to akoby nám hodili hrsť piesku medzi oči a ťažko dôverovať takejto politike západu.

 

 

Top