Obrázok používateľa CEZ OKNO
Návštevníci z kozmu alebo optický klam? II.

Austrálsky reportér Quentín Fogarty, spolupracovník televízneho vysielača Channel 0-10 Network, práve trávil vianočnú dovolenku na Novom Zélande, keď ho celkom nečakane 26. 12. 1978 zastihol pracovný telefonát. Spravodajskí redaktori Channel 0-10 sa dozvedeli, že 21. decembra nad Cookovou cestou medzi severným a južným ostrovom Nového Zélandu prenasledovalo UFO nákladné lietadlo. Neznámy lietajúci objekt zároveň lokalizovali radarom aj dispečeri wellingtonského letiska. Fogarty dostal príkaz prerušiť dovolenku, ihneď zostaviť skúsený tím filmárov a dodať reportáž o udalosti. Reportérovi sa pre plánovanú úlohu podarilo získať manželov Dávida a Ngaire Crockettovcov, dobrých odborníkov s filmárskymi skúsenosťami. Fogarty si predsavzal zostaviť reportáž takrečeno „na mieste činu" totiž počas pravidelného nákladného letu ponad Cookovu cestu.

STRETNUTIE TRETIEHO DRUHU

30. 12. 1978 o 23.46 hodine odštartovalo z Wellingtonu štvormotorové nákladné lietadlo typu Argosy s nákladom novín smerom do Christchurcha na južnom ostrove. Na palube boli letový kapitán Bili Startup, druhý pilot Bob Guard, Fogarty a manželia Crockettovci.

Asi dvanásť minút po polnoci oboch pilotov upútali dve nezvyčajné svetlá, ktoré sa podľa všetkého blížili k polostrovu Kaikoura. Kapitán počkal pár minút, kým sa služby zaisťovania bezpečnosti letu vo Wellingtone rutinovane spýtal, či tiež pozorujú nezvyčajné radarové signály. Letový dispečer Geoffrey Causer potvrdil, že vo vzdialenosti asi 18 km od Argosy neďaleko Kaikoury lokalizovali dva neidentifikovateľné objekty.

Až potom pilot upozornil na nezvyčajný úkaz filmový tím, ktorý práve pripravoval scénu. Kým Crockettovci filmovali oba objekty, ku ktorým sa pridalo päť ďalších, Fogarty duchaprítomne zmenil svoju reportáž.

„Vidíme šesť, sedem alebo ešte viac jasných objektov nad Kaikourou", nahrával na magnetofónovú pásku. „A ako potvrdzuje Wellington, mnoho z nich lokalizovali na radare."

„Jeden z objektov je od nákladného lietadla vzdialený len asi päť kilometrov", hlásil letový dispečer o čosi neskôr. Ale cestujúci Argosy už dávno zbadali jagavé svetlo. „Môžeme iba dúfať, že majú priateľské úmysly", povedal Fogarty.

O 1.01 hodine pristálo nákladné lietadlo v Christchurchi. Pôvodne mali v pláne prenocovať tam pred letom domov, ale na základe udalostí sa filmársky tím rozhodol letieť nákladným lietadlom o 2.15 hodine ďalej na sever do Blenheimu. Fogarty zatelefonoval svojmu kolegovi Dennisovi Grantovi, u ktorého chcel stráviť noc, a pozval ho zúčastniť sa letu.

Krátko pred štartom Argosy v Christchurchi služba zabezpečovania letu ešte hlásila, že v okolí Kaikoury sú tak ako predtým lokalizované neidentifikovateľné lietajúce objekty. Len čo vyleteli nad hustý oblačný príkrov, uvideli piloti v smere letu žiariace svetlo a jeho echo zároveň lokalizovali na palubnom radare. Bolo vzdialené asi 30 km a zdalo sa, že letí smerom k Argosy.

O niekoľko sekúnd sa vzdialenosť zmenšila na 16 kilometrov. Zrazu objekt vyrazil doprava a sprevádzal Argosy v rovnomernom odstupe niekoľko kilometrov. Keď sa toto jasne žiariace čosi konečne priblížilo k nákladnému lietadlu, ukázalo sa ako objekt takmer hruškovitého tvaru obkolesený vencom žiariacich lúčov. Crockett ho filmoval skoro 330 sekúnd. Podľa jeho opisu mal objekt „tvar zvona, veľmi jasný spodok, navrchu bol o čosi tmavší a akoby mal priehľadnú kupolu. Vcelku bol veľmi jasný."

Niekoľko minút po zmiznutí objektu pasažieri nákladného lietadla zbadali ďalšie UFO. Služba zabezpečovania letu vo Wellingtone zároveň hlásila, že vo vzdialenosti 30 km pred Argosy bol lokalizovaný neznámy lietajúci objekt.

Popoludní tohto 31. decembra odletel Fogarty späť do Melbourne. Jeho reportáž odvysielali v spravodajstve 1. januára 1979. V nasledujúcich dňoch snímky UFO obleteli svet. Samozrejme, vzplanulo vzrušenie nad otázkou, či filmársky tím naozaj videl UFO, alebo podľahol klamú. Alternatívy ponúkaných vysvetlení siahali od plazmy alebo guľových bleskov cez meteority k „helikoptéram ilegálne operujúcim v noci", od falšovania či odrazu mesačného svetla na hlávkach kapusty (v Kaikoure), cez svetlá na rybárskych lodiach až po „prísne tajné americké diaľkovo riadené lietadlá".

Skutočnosť, že pozorovania radarom a filmové snímky sa dali dokázať, pridáva udalosti prirodzene dôležitosť. Pretože pozemné radarové stanice a palubný radar Argosy zachytili neidentifikovateľné echa. Letový dispečer Ken Bingham vo Wellingtone potvrdil, že asi 20 minút sledoval tri echa, ktorých rýchlosť sa pohybovala medzi 92,5 až 185 km/hod.

Na základe tejto udalosti Kráľovské letectvo Nového Zélandu nariadilo sústavnú pohotovosť stíhačky Skyhawk, aby prišlo na koreň veci, keby sa v oblasti zjavili ďalšie UFO. Po odvysielaní správy musel Channel 0-10 Melbourne strpieť také prudké útoky, až sa dozorná rada vysielača rozhodla dať analyzovať film z Fogartyho reportáže, aby útočníkom vzala vietor z plachát.

vyšetrovanie, ktoré viedol Dr. Bruce Maccabee, odborník amerického vojnového námorníctva na optiku a elektroniku, sa vykonávalo za prizvania dvadsiatich amerických vedcov, občas aj na mieste odohrávania udalosti, a trvalo dva a pol roka. Keď bolo napokon v roku 1981 ukončené, výsledok znel:

Lietajúce objekty na filme, ktorý nakrútili Crockettovci neďaleko novozélanskej Kaikoury, predstavujú jednoznačne neznáme lietajúce objekty -UFO. Iné vysvetlenie, napríklad zámena s planétami, balónmi a podobne je v rozpore s výsledkom vyšetrovania.

Ďalšiu analýzu filmového materiálu robil nezávisle od Maccabeho tím GSW (Ground Saucer Watch) skúmajúci UFO.

GSW bolo založené v roku 1957 v Clevelande v americkom štáte Ohio a jeho cieľom bolo skúmať správy o UFO kvalifikovanými vedcami a technikmi... aby sa urobil koniec falošnej hre a skrývačke", ako znie v zakladacom vyhlásení. GSW spolupracuje asi s 500 vedcami a technikmi a je v styku s uznávanými americkými univerzitami a strediskami kozmických letov, kde sa vykonávajú napríklad chemické a metalurgické analýzy potrebné ku práci.

Na základe výskumu niekoľkých stovák prípadov dospelo GSW k výsledku, že 60 percent pozorovaní musí byť zaradených medzi zámeny. Dvadsať percent bolo odhalených ako omyly, ale vo zvyšných dvadsiatich percentách ide o skutočné prípady UFO. Inými slovami: tieto pozorované objekty sa nedali vysvetliť konvenčným spôsobom.

GSW pomocou počítačov z asi 1000 skúmaných fotografií UFO klasifikovalo ako pravé iba 44. Medzi ne patrí aj novozélandský film z Fogartyho reportáže.

Snímky UFO, prípadne filmový materiál, analyzovala počítačom firma Spatial Data Systems Inc. To znamená, že originál sa nasníma do počítača a rozloží sa asi do 250.000 pixelov, ktoré sú zoradené do 512-ich stĺpcov a 480-ich riadkov. Snímač odmeria jasnosť každého pixelu a priradí mu zo škály šedosti hodnotu siahajúcu od 0 (absolútne tmavý) do 31 (absolútne biely). Fotografie, filmy alebo negatívy sa teda rozložia do rovných 250.000 číselných hodnôt, ktoré má počítač v pamäti. Tieto čísla sa môžu kedykoľvek vyvolať a zobraziť na monitore počítača ako čiernobiela kópia originálu. Nespočetné možnosti kombinácií pixelov umožňujú každý výrez obrázku alebo každý detail originálu zväčšiť a zvýrazniť.

Kontrasty sa môžu zdôrazniť pomocou počítača. Svetlé zóny sa dajú zosvetliť a tiene prehĺbiť, aby sa podrobnosti na nejasnom origináli stali zreteľnejšie.

Okrem toho umožňuje technika kódovania farieb získať z originálu informácie pomocou modelu jasnosti. Využíva sa tu schopnosť oka oveľa lepšie rozlišovať farby než sivé odtiene. Pre farebné kódovanie originálu sa na počítač pripojí farebný monitor. Každému pixelu sa podľa stupňa jeho jasnosti priradí jedna farba. Najtmavšie miesta sa na monitore javia ako fialové alebo červené tóny a postupne sa rozjasňujúce oblasti obrázku sú znázornené v žltých, zelených a modrých odtieňoch. Svetlé miesta sú reprodukované ako biele. A čo vyplýva z fotogrametrických a denzitometrických analýz snímok UFO?

Po prvé môžu byť definované stav, tvar, veľkosť alebo poloha nasnímaného objektu. Po druhé dajú sa vyrátať vzdialenosť a uhol objektu vzhľadom na kameru a tým aj veľkosť fotografovaného objektu. Napokon trojrozmernosť podáva výklad o forme povrchu objektu a zvýrazňuje detaily, ktoré na obyčajnej fotografii nevidieť.

Napríklad na falzifikátoch tak možno zviditeľniť slnkom prežiarené nitky, na ktorých je upevnený model UFO.

Nákladné počítačové analýzy GSW uistili, že film o UFO nakrútený nad Novým Zélandom je pravý.

Kto odmieta UFO ako vidiny niekoľkých hlupákov, mal by sa vyrovnať s nasledovnými skutočnosťami:

- Neznáme lietajúce objekty boli pozorované vo všetkých krajinách Zeme ľuďmi najrozličnejšieho pôvodu a vzdelania, počnúc domorodcami v Novej Guinei, končiac astronautmi.

- Doteraz 140 astronautov zaznamenalo úkazy na oblohe, ktoré museli byť zaradené ako neidentifikovateľné lietajúce objekty.

- Relatívna častosť pozorovaní sa zvyšuje v redšie osídlených oblastiach s postupujúcou nocou. V blízkosti pobrežia sú najčastejšie pozorovania medzi 2. a 4. hodinou ráno.

- Veľa pozorovaných objektov vyžarovalo obrovské množstvo energie vo forme svetla, infračerveného a mikrovlnného žiarenia v gigahertzovej oblasti.

- Z mnohých hlásení vyplýva, že blízkosť UFO vyvoláva zlyhanie elektrického systému (zapaľovania) automobilov.

- Magnetické polia registrované okolo takýchto objektov dosahovali hodnotu až 200.000 Oe (oersted = jednotka intenzity magnetického poľa).

- Niektoré radarom lokalizované objekty dosahovali nadzvukovú rýchlosť, bez Machovho kužeľa, čiže bez toho, aby vyvolali úder zvukovej steny.

- Priemerne sú neidentifikovateľné lietajúce objekty pozorované 3 až 17 minút. V porovnaní s tým sú guľové blesky viditeľné iba 10 až 30 sekúnd.

- Pozorovania UFO hlásia nielen ľudia s obmedzenými pozorovacími schopnosťami, no s o to plodnejšou fantáziou, ale prevažne piloti, policajti a vedci.

- Okruh osôb presvedčených o možnom význame fenoménu UFO pre vedu neprestajne rastie. Patria doň vedci, inžinieri, ako aj osoby pôsobiace na univerzitách, v inštitútoch a výskumných strediskách.

- Spomedzi členov Americkej astronomickej spoločnosti sa 80 % astronómov vyjadrilo za verejne podporovaný vedecký výskum tohto fenoménu.

Fotogrametria sa nazýva proces konštrukcie nákresov fotograficky zachytených predmetov.

Vo všeobecnosti sú tí, čo skúmajú prípady UFO, konfrontovaní len s výpoveďami o pozorovaní alebo správami o zážitku tretieho druhu. A väčšinou majú k dispozícii len nepresné údaje. Túto okolnosť náležité využívajú skeptici a vyhlasujú, že „dôkazový materiál" tohto druhu môže byť vysvetľovaný len ako zámena alebo podvod. Niektorí bádatelia UFO z ťažko definovateľného a často paradoxne sa javiaceho dôkazového materiálu vyvodzujú, že tento fenomén nie je možné vysvetliť fyzikálne. Podľa ich názoru sa UFO musia posudzovať ako psychologická, ak nie dokonca parapsychologická záležitosť.

Denzitometer je špeciálny prístroj, ktorý meria sčernenie fotografických vrstiev.

Astrofyzik Dr. Jacques Vallée patrí k skupine bádateľov UFO, čo v neznámych lietajúcich objektoch vidia výtvory nám cudzej technológie, v ktorých sú integrované tak fyzikálne, ako aj paranormálne prvky. Preto chápe fenomén UFO do určitej miery v šiestich „rozmeroch":

1. Fyzikálnej dimenzii pripisuje najväčší význam, pretože podľa rozprávania väčšiny svedkov zaberá objekt vnímateľnú polohu v priestore, ktorá sa časom mení. Vplýva na okolie teplom, prijímaním alebo vydávaním svetla a spôsobuje turbulencie. Zo zanechaných stôp po pristátí a spálenín sa dá odvodiť približná hmotnosť a energetické hodnoty. Takýto objekt je možné zachytiť fotograficky, registrovať radarom a vyvoláva magnetické poruchy.

2. Podľa Valléeho názoru sa naproti tomu zdá, že ďalší rozmer nemá fyzikálny pôvod: takýto objekt síce zanecháva podobné obrazce ako teleso z fyzikálnej kategórie, ale napriek tomu ho nie je možné zosúladiť s bežnou fyzikou. Aby sme lepšie rozumeli: objekt opisovaný ako materiálny sa prepadáva do pôdy, stáva sa nezreteľný, napokon priesvitný. Na jednom mieste zmizne a okamžite - bez spotrebovania času - sa opäť objaví na inom mieste. Dá sa pozorovať zrakom, ale nie je lokalizovateľný radarom.

3. Psychická dispozícia a spoločenské postavenie svedkov podľa Valléeho majú na svedomí tretí rozmer. Človek má sklon posudzovať UFO zo svojho navyknutého hľadiska a v rámci svojej príslušnosti k spoločenskej skupine. Je mu síce nápadné, že sa mu nejaký predmet nedarí zaradiť konvenčné, napriek tomu sa pokúša odbaviť ho ako niečo všedné, až kým sa už nemôže vyhnúť záveru, že skutočne ide o jemu neznámy objekt.

4. Fyzické reakcie vnášajú do záležitosti ďalší rozmer. Podľa správ môže UFO spôsobiť pozorovateľovi nielen popáleniny, ale vyvolať aj neustále pípanie v ušiach, triašku a ochrnutie, návaly horúčavy a štípanie. Niektorí ľudia vystavení svetelnému lúču z objektu prechodne oslepli. Iní trpeli dýchavičnosťou, nevoľnosťou a úplnou apatiou. Po blízkom stretnutí bola najčastejšie zaznamenaná únava pretrvávajúca celé dni.

5. Vplyvy UFO priradené Valléeom k piatemu rozmeru patria do oblasti parapsychológie. Napríklad komunikácia bez priamych zmyslových kanálov (telepatia), zrušenie príťažlivosti predmetov, zvierat alebo ľudí v blízkosti UFO, ako aj fenomény poltergeist.

6. Šiesty rozmer súvisí podľa Valléeho s kultúrnou príslušnosťou svedka. Tu sú dôležité rozmanité reakcie na správy o UFO, teda spôsob vyvolania druhotných vplyvov. Významnú úlohu pri vytváraní mienky zohrávajú napríklad masovokomunikačné prostriedky. Je úplne jedno, či ide pri uverejňovaní o krajnú skepsu, senzáciechtivosť, falošné správy, odhalené utajovanie alebo o vedecké teórie. V každom prípade sa doterajší názor na prijímanie mimozemského života začal meniť.

Základom vedeckých špekulácií o fenoméne UFO by sa podľa Valléeho mohol stať nasledovný orientačný rámec:

a) Tento úkaz musí byť považovaný za produkt technológie. Pozorované UFO predstavuje reálny fyzikálno-materiálny objekt. Buď disponuje veľmi dobrou „schopnosťou maskovania", alebo používa fyzikálne princípy, ktoré majú „antifyzikálne" dôsledky.

b) Táto technológia spôsobuje paranormálne dôsledky buď úmyselne, alebo sa objavujú ako vedľajšie úkazy. Paranormálne vplyvy boli medzičasom konštatované príliš často na to, aby sa mohli ignorovať alebo preceňovať.

c) Táto technológia používa na kultúrnu manipuláciu fyziologické a psychologické prostriedky, ktoré sú možno riadené mimozemskými inteligenciami.

Sotva prekvapuje, že odborníkom na UFO sa len ťažko darí tento fenomén vedecky zaradiť. Neradi akceptujú, že orientácia na jednotný fantómový obraz - akýsi „zatykač" - podľa všetkého nie je možná. Platí to aj o posádkach, o UFO-nautoch, ktorých svedkovia opisujú najrozličnejšími spôsobmi, o tom však budeme podrobnejšie hovoriť na inom mieste. Práve rozmanitosť neznámych lietajúcich objektov, ako aj správanie ich posádok a ich vonkajšie príznaky používajú skeptici ako argument proti úkazu, ktorý je už sám osebe dosť exotický a stáva sa pre nich úplne nevierohodný, keď k nemu pribudnú ešte aj paranormálne efekty ako telepatia alebo astrálne cesty. Z tohto dôvodu sa mnohí skeptici cítia oprávnení hádzať fenomén UFO do jedného vreca s duchmi, lochnesskou príšerou a podobnými javmi.

Musíme sa zmieriť s tým, že fenomén UFO sa vzhľadom na naše dnešné poznatky vo všetkých vedeckých oblastiach nedá vysvetliť. Keby pri neznámych lietajúcich objektoch skutočne išlo o mimozemské kozmické lode, nemôžeme ani očakávať, že sa budú bez zvyšku hodiť do rámca našej relatívne obmedzenej fyzikálnej a psychologickej úrovne poznania.

Ako kozmické lode mimozemského pôvodu musia vo vesmíre prekonávať pre nás nepredstaviteľné vzdialenosti, čo je mysliteľné iba prostredníctvom schopností v oblasti fyziky, technológie a pravdepodobne aj psychických možností, ktoré sa ešte pre nás nachádzajú v oblasti mágie.

Opisovaná rozmanitosť neznámych lietajúcich objektov sama osebe nie je protirečivá, no mohla by byť aj poukázaním na rôznosť svetov, odkiaľ pochádzajú.

Pre nás je v súčasnosti nemožné vyslať kozmické lode na medzihviezdne cesty. Nedokážeme ani len vyslať kozmické lode s posádkou do inej planetárnej sústavy. Vysoko rozvinuté civilizácie s revolučnou technológiou by však mohli robiť medzihviezdne kozmické lety - možno v štýle pozemskej leteckej dopravy. Ak v našej Galaxii, v Mliečnej ceste, existuje nespočetne vysoko rozvinutých civilizácií, nebolo by nesprávne predpokladať, že návštevníci z rozličných planetárnych sústav prišli, aby pozorovali a skúmali pre nich cudziu a neznámu inteligenciu - ľudstvo.

Keďže pozorovaní UFO súbežne s technologickým pokrokom za posledných 40 rokov veľmi pribudlo, skeptici zastávajú stanovisko, že väčšina pozorovaní UFO nepochybne potvrdzuje zámenu s pozemskými lietajúcimi objektmi. Zdá sa však, že im unikla skutočnosť, že UFO sa neobjavili až v 20. storočí, ale miatli už aj našich predkov a prapredkov: „Dva objekty lietali raz nahor, potom nadol, vzďaľovali sa od seba a potom sa k sebe zase celkom tesne priblížili. Pohľad na ne a nečakane sa meniace dráhy letu, ktoré opisovali, vyvolávali taký strach, že ich prirovnávali k levovi a k drakovi, ktorí divo a vášnivo proti sebe bojujú. Po chvíli drak začal chrliť oheň. Nakoniec sa oba spojili do jedného objektu, ktorý v okamihu zmizol. Zároveň bolo vidieť veľa okrúhlych objektov, väčšinou malých, iba jeden z nich bol o niečo väčší. Jeden z malých objektov bol zo všetkých strán obklopený sivým oblakom..."

Tak stojí v anglickej kronike zo 17. storočia, ktorej názov zaberá štyri riadky a začína sa slovami: Strange Signs from Heaven... (Zvláštne nebeské znamenia). Hovorí sa v nej o nebeských úkazoch, ktoré by sme dnes nazvali UFO. Vyššie uvedená správa sa vzťahuje na prípad pozorovaný medzi 21. a 31. májom 1664 nad Anglickom a Holandskom.

Diplomovaný fyzik Hlo Brand, spolupracovník MUFON (Mutual UFO Network), popri mnohých iných skúmal aj túto historickú správu. Mimochodom MUFON je združením vedcov a inžinierov, ktorí si v Quincy vo federálnom americkom štáte Illinois predsavzali zhromažďovať správy o UFO z celého sveta a skúmať ich za pomoci počítačov. Hlo Brand vo svojej fascinujúcej analýze nevysvetliteľných nebeských úkazov z dávnejších čias konštatoval:

„Ak sa pýtame, či je pravdepodobné, že sa aj medzí opismi zvláštnych nebeských úkazov dajú nájsť,kačice, odpoveď znie: Nie! Pretože ,tam-hore sa v očiach našich predkov už beztak odohrávalo toľko záhad, že vedomá mystifikácia by nebola mala ďalší účinok. Skutočne vidíme, že svedkovia, ktorí pozorovali nejaký úkaz na oblohe, napríklad polárnu žiaru a - pretože už dlhšie držali hlavu obrátenú k nebu - pritom náhodou spozorovali aj niečo také, čo by sme dnes nazvali UFO, nevyjadrili väčší údiv ako nad samotným prírodným úkazom. Preto sme pri skúmaní prameňov z rovnakých príčin relatívne bezpeční pred podvodnými hláseniami o zvláštnych nebeských úkazoch."

Belgický páter jezuita Albert ď Orville cestoval v 17. storočí ako jeden z prvých Európanov do vtedy ešte ságami opradeného Tibetu. Z čias jeho pobytu v Lhase pochádzajú poznámky z denníka:

„1661 - november. Moju pozornosť upútalo niečo, čo sa pohybovalo vysoko na oblohe. Najprv som si myslel, že je to neznámy druh vtáka, žijúceho v tejto krajine, až kým sa to nepriblížilo a nenabralo tvar dvojitého čínskeho klobúka. Počas letu sa to pomaly krútilo, akoby bolo nesené na neviditeľných krídlach vetra. Istotne išlo o zázrak, čary. Tá vec preletela nad mestom a akoby chcela, aby ju obdivovali, urobila dva kruhy, potom ju zahalila hmla a zmizla; a nech si človek akokoľvek namáhal zrak, viac ju nebolo vidieť. Keď som si položil otázku, či mi nemohla takéto šibalstvo vyviesť výška, v ktorej som sa zdržiaval, všimol som si vo svojej tesnej blízkosti lámu, ktorého som sa spýtal, či to videl aj on. Keď súhlasne prikývol, povedal mi: ,Synu, to, čo si videl, neboli čary. Už stáročia sa plavia bytosti z iných svetov po moriach priestoru a priniesli duchovné osvietenie prvým ľuďom, ktorí obývali Zem. Odsudzovali každé násilie a učili ľudí milovať sa navzájom, hoci sú tieto poučenia ako na kameň vysiate zrno, ktoré nemôže vyklíčiť. Tieto bytosti so svetlou pokožkou vždy priateľsky prijímame, často pristávajú v blízkosti našich kláštorov, kde nás učia a odhaľujú nám veci, ktoré sa stratili v stáročiach katakliziem, ktoré zmenili tvár Zeme."

V 17. storočí opisoval učenec Erazmus Francisci v 1500 stránkovom obsiahlom diele záhadné úkazy v atmosfére. Okrem iného rozpráva aj o udalosti, ktorá sa odohrala 10. apríla 1665 pri Stralsunde:

„... po ktorom o krátku chvíľu zo samého stredu neba zažiarila plochá okrúhla forma ako tanier/ a ako veľký mužský klobúk/ zakrúžila im pred očami/ farby/ ako keď sa zatemní Mesiac/ svietila, stojac rovno nad Kostolom svätého Mikuláša/ a zostala tam stáť až do večera. Keďže/ plní strachu a hrôzy/ nemohli viac hľadieť na tento hrozivý a pamätný výjav/ ani nemohli vyčkať jeho koniec,/ ale museli sa zachraňovať vo svojich chyžiach/ nasledujúce dni potom čiastočne na rukách a nohách/ čiastočne na hlave a iných údoch/ sa veľmi triasli a pociťovali únavu, čo mnohým učencom robilo starosti..."

Doteraz neexistuje presvedčivý dôkaz o tom, že niektoré UFO by neboli mimozemského pôvodu. Práve naopak: údaje istého počtu prípadov UFO sa dajú najpresvedčivejšie zosúladiť s mimozemskou hypotézou. Nesprávnymi, veľmi nepresvedčivými modelovými predstavami o pôvode, cieľoch a o paranormálnych prvkoch UFO vznikla snaha doviesť teóriu o ich mimozemskom pôvode do krajnosti. No skôr než sa človek chopí exotických hypotéz paranormálnej projekcie alebo mystických dimenzií na objasnenie ťažko vysvetliteľného správania UFO, bolo by zmysluplnejšie venovať sa podrobne téze kozmických lodí mimozemských civilizácií.

- pokračovanie -

Johannes von Buttlar

Zdroj: Tajomstvá.org
Buttlarová správa sa pokúša nezaujato skúmať najnovšie vedecké a technologické poznatky, ale aj nevyjasnené fenomény takzvaných hraničných vied a zaoberať sa bez výhrad najrozličnejšími aspektmi bytia. Preto popri najnovšom vývoji astrofyzikálnych poznatkov, výsledkoch vedeckého skúmania v súvislosti s predlžovaním ľudského života, počítačovej technológii v spojitosti s umelou inteligenciu sa neostýcham venovať aj otázke života po smrti alebo možným mimozemským civilizáciám, vrátane znepokojujúceho fenoménu UFO.


Knihu môžete objednať na tejto adrese


január 13, 2010 07:26 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top