Obrázok používateľa CEZ OKNO
PRÍCHOD KRÁĽA

Mlčanlivé rady štvorcov z plastu, nehybné sú bez rozhodnutia človeka... Každý z prstov v predklone, každý v inej dráhe čaká na povel... Kdesi sa už rozhodlo – okamih štartu, ale aj dnešný príbeh víťazov... Kto je t e n, čo všetko rozhoduje? Štart! Poklus prstov mení sa na cval a trysk – na lúke virtuálnej pamäti ostáva len stopa vašej jedinečnosti... Stroj na písanie - protéza na rukách, čo reaguje na vôľu prstov... Kto je t e n za vôľou prstov? Vieme iste, že bez zámeru sú nehybné – stopa textu nevychádza z vôle našich prstov! Sú tu iné pokyny, to je celkom j a s n é... Dokážeme zistiť, kto tu tomu kraľuje? Stopujme dnes pretek prstov, no i vôľu, ktorá sa prejavuje v ich pohyboch... Sledujme to teraz a tu... Nespustime pohľad z reality – a spolu sa vydáme na dobrodružný výlet Kráľovi oproti... Takže: vôľa mojich vlastných prstov prichádza z predlaktia a ešte vyššie – z ramien... Alebo azda priamo z hrude? Brušká prstov sú prepojené s čímsi v rukách a tie zasa s čímsi „vyššie“ - celkom dobre to môžem pozorovať a cítiť...

Zdá sa, že pokyny pre prsty vychádzajú kdesi z vrchu mojej hlavy – hádam teda z mysle? Reaguje komputer na pokyny hlavy, alebo je tu ešte čosi i n é, čo rozhoduje?

Pozorujem, že okrem hlavy a mysle je tu ešte i n á vôľa, ktorá prichádza akoby z čohosi „nad mysľou“ a že práve odtiaľ smeruje do hlavy, rúk a prstov... Je tam Svet, ktorého som súčasťou – a na ú r o v n i tohto Sveta som prepojený s vami a s každou inou bytosťou... Je to žiarivý svet Jednoty...

Náš p ô v o d /nekončiaci v minulosti, no stále trvajúci pôvod.../ je Tam – v tej Jednote... Sme Jednotou - to nám predsa hovorili naši svätci... Hovoril to aj Kristus... Ale aj Budha o tom hovoril... Hovorili o tom Veľkí Duchovia ľudstva...

A predsa je naše vlastné poznanie Jednoty /nie iba rozumové pripustenie Jednoty ako jednej z viacerých možností, teda aj tej, že Jednota nie je/ - také fascinujúce, že pred stretnutím máme okrem úžasu aj iracionálny des: ak sa jej v skutočnosti dotkneme, dostaneme strach, že sa v Nej rozpustíme a že viacej nebudeme fungovať ako individuálne bytosti...

Všetky poznávacie systémy sveta p r a m e n i a z Jednoty – a my sme Jej súčasťou... Jednota sa p r e j a v u j e v dokonalej odlišnosti – Boh sa pri svojej tvorbe n e o p a k u j e: stále je tu posun najmenej o jedno rameno Špirály...
Ja, teda ten, ktorý stáča plastové tlačidlá klávesnice v poradí a rytme týchto konkrétnych slov, mám dnes napísať p r e h l á s e n i e o tom, že som si s p o m e n u l na dávne a zabudnuté učenie svojich predkov a r o z p o z n a l v ňom Zdroj, ktorý v sebe obsahujú svetové poznávacie systémy, viery a náboženstvá – teda aspoň tie, ktoré sa ma podnes dotkli a s ktorými mám akú-takú skúsenosť, lebo som ich vplyv skúšal a testoval na sebe samom – svojim rozhodnutím a túžbou mojej duše po Slobode...

A tak dostávajú prsty pokyny, aby zoradili písmená vo virtuálnom svete spojených komputerov a dali tak na známosť, že Vôľa, ktorá cez nás prechádza, aby sa realizovala v našom type hmoty, vychádza z Tanca – Milovania Boha a Bohyne... Mám písať o tom, že z ich Lásky rodí sa Dieťa - Kráľ... A mám písať o tom, že my ľudia - ako individuálne bytosti - obsahujeme časť tejto Udalosti v sebe samotných... Bolo to tak na Počiatku, je tomu tak i Teraz a bude tomu na Veky... Náš Kráľ práve prichádza!

Každý národ na Zemi, rovnako ako aj každé indivíduum má tu svoj špecifický účel – vyjadruje ho špecifický „kód“ - kľúč k poznaniu duchovného srdca národa, či jednotlivca... Je to, akoby individualizácia spĺňala práve tento účel: špecifické poznanie v rámci určitého „pásma“ zo širokého spektra „pásem“ Univerzálneho Poznania... Poznanie mojich predkov, ktorých nazývam Praslovanmi – je š p e c i f i c k é tým, že je spojené s fenoménom ABSOLÚTNEHO PRIJATIA. A tak sa mi vidí, že to, čo stručne vyjadruje Praslovanskú odlišnosť od iných etník a národov, je ich určenie /predurčenie od Stvoriteľa Všetkého/, aby okúsili a popísali skúsenosť absolútneho prijatia... Univerzálne Poznanie je „členené“ - skúsenosť je totiž veľmi individuálna a jedinečná - a tak sú Praslovania jedným zo skupín národov, prejavujúcich sa v spektre žiarenia Ženskej Sily – inak nazývané Bohyňou, či Nevestou Kristovou... Z dvoch Základných Žiarení /jin-jang/ reprezentujú tu na Zemi žiarenie ženské /aj keď vo svetoch nad Zemou je to práve naopak/...

Na podklade textu o poznaní Kráľa Svätopluka /TAJNÝ KÓD KRÁĽA SVATOPLUKUA/ Dieťa predstavuje Nevinnosť: „a tá sa z Raja vytráca posledná a prvá sa doňa navracia...“

Dieťaťom je v legendách dobre známy Popolvár – presne ten, ktorý sa v priebehu rozprávky stáva Kráľom – reprezentuje „rast“ Slnka, ktoré stúpa z „hodiny vlkov“, objaví sa na horizonte východu, stúpa na vrch nebeskej klenby a potom klesá a odchádza – presne ako sa rodí jar v „hodine vlkov roka“- na Vianoce a potom stúpa k letnému slnovratu a klesá ku Vianociam... Alebo ako sa rodia, rastú a umierajú veľké cykly dejín...

Medzitým, ako sa to deje, moje prsty stláčajú štvorčeky z plastu, a tie s klepotom detského mlynčeka dávajú pokyn stroju na písanie, aby zaznamenával grafickú podobu slov, čo ich práve teraz čítate... Vôľa prstov podlieha pritom vôli rozumu a ten len poslúcha vôľu čohosi, čo je nad ním – aj pri dnešnom písaní si len potvrdzujem, že to, čomu hovoríme „rozum“ je len časťou mysle, ktorá obsahuje v sebe aj i n é priestory... V týchto priestoroch vznikajú obrazy... Tieto obrazy ešte nemajú podobu slov, viet a súvislého textu... Vyrastajú do žiarivej tyrkysovej farby, nádherného Poľa Vedomia, ktoré bujnie a žije Životom. Život je teda ešte „za“ Poľom Vedomia – až ich stretnutím vzniká VEDOMIE ŽIVOTA, kedy si Život u v e d o m u j e sám seba...Viete si vizuálne predstaviť vibrácie toho čistého „materiálu“, ktorý nielen že v sebe všetci nosíme ale v skutočnosti s m e práve týmto šumením nádherných miliárd malých bubliniek, ktoré nás hojdajú hladkajú ako z najnežnejšie z nežných pohladení?

TO SME! Nevieme však o tom a ak o tom nevieme, nerobíte si na to nárok...

Obaľujeme To hrubou škrupinou, nánosom našej domnelej osobnosti – hlineným panákom - tým, za ktorého sa sami považujeme...

Dnešná doba sa vyznačuje „rúcaním považovania sa za čokoľvek “ - naše časy vydávajú lomoz a to sa rúca sebaobraz – Golem svetového obrazu balansuje na hrane priepasti a v snahe udržať sa pri živote rozpútava peklo...
Sebaobraz má strach – a preto strach šíri a ubližuje svojmu okoliu, len aby nás dostal na kolená: to by tak bolo, aby ste mali v týchto veciach pravdu a ľudia by uverili! Nakoniec by ste mohli uveriť aj samému sebe – ešte to tak!
A tak ste, ako zrážaní na kolená - uverí vám ktosi ako chudákovi? Uverí ktosi pastierovi svíň, Hlúpemu Janovi z rozprávky, alebo bosému kráľovi z Nazaretu?

Uverí ktosi Dieťaťu?

Máme tu ako dedičstvo príbeh o Popolvárovi – ktorý predstavuje „náš príbeh“: rozpráva o p r e m e n e bezmocného na mocného – ten proces nazývajme hoc aj „transformácia“...

Sme tu preto, aby sme u r o b i l i a u č i n i l i reálnym tento príbeh - a preto je tu toľko „prekážok“. Sami však vieme, ako nás práve tie „prekážky“ poháňajú – ako nás pobádajú pochopiť veci, ktoré by sme pred tým nechápali: ak niečo pochopíme, s tým prichádza automaticky aj o d p u s t e n i e: nemusíme ani odpúšťať, stačí p o c h o p i ť – s tým je ruka v ruke spojené odpustenie a tak sa dá povedať, že znakom toho, ktorý pochopil je skutočnosť, že odpustil... To má na mysli Kristus, keď hovorí, aby sme odpúšťali aj nášmu nepriateľovi: chcel od nás, aby sme pochopili myslenie nepriateľa – a viete, kto je najväčším „nepriateľom“ Krista? Viete, ako znie Jeho Meno? V Biblii, Knihe o Jóbovi nájdete jedno: Leviatan... Ja ho nazývam v zmysle dedičstva svojich predkov: Jeho Veličenstvo Drak...

Ako zasvätenec vstupujete do Ríše Draka, za účelom aby ste p o c h o p i l i – aby ste pochopili funkciu takzvaného Zla a objavili v sebe jeho korene...

Vo svojich príspevkoch na pokračovanie o tom hovorím opatrne – hovorím o Súboji: ako Súboji Dvoch Bratov… Hovorím o súčasnom svete a o tom, čo sa na ňom odohráva – o nemilosrdnej vojne Dvoch Bratov... Ríša Draka je miestom vojny Dvoch Bratov... Dvaja Bratia sa trhali o Moc a nevšimli si Tretieho – bol príliš nenápadný, príliš malý, bol ako kvet zvaný nezábudka, alebo ako rozprávkový Popolvár...

Návod na to, ako získať naspäť svoju skutočnú moc je zakódovaný do rozprávky o Popolvárovi /alebo o Popoluške/... Popolvár – sa stane Kráľom – teda ak uzná samého seba... Až potom uznajú jeho moc aj sváriaci sa bratia a objímu sa... Objímu sa sa vo chvíli, keď pochopia jeden druhého a to, že sú súčasťou TROJJEDINOSTI...

Pochopenie prichádza cez p r e ž i t o k – v tomto prípade cez zážitok vlastného Zostúpenia do Ríše Draka... A na tom mieste uvidíte utrpenie iných, ktorý o ňom stále nevedia – a nechcú o ňom ani len počuť... Trpiaci v tomto Pekle si kladú pred oči obrazy a do nich sa vžívajú a pokúšajú sa ich neustále dokola oživovať...

Sú klamaní Obrazom – a ten Obraz má moc, aby ich zvádzal, aby im nahováral veci, ktoré potom vykonávajú, aby spôsobovali nové utrpenie sebe i ostatným...

Vymaňovaním sa z moci Obrazu a rozpomínaním sa na svoju skutočnú moc spôsobujeme nové odhalenia... Najväčším nepriateľom Ríše Draka je Pravda...

A Pravda ožíva... A to je to, čo sa dnes vo svete deje... A deje sa to o to rýchlejšie, čím viacej bytostí p o c h o p í a tak aj o d p u s t í ... Je tu teda veľká sila Obrazu – ten, akoby nás skúšal, skúša silu nášho skutočného poznania a teda - o d p u s t e n i a...

Učiniť skok z horizontály na vertikálu, znamená d o p a d n ú ť do týchto spodných svetov /Ríše Draka/ – a tam začať svoj boj, tak ako viete, ako ste sa bojovať naučili doteraz... Tam, kde dopadnete už nebude na učenie čas – váš život bude učením i školou zároveň... A toto je druhá fáza Skoku – premeniť Pád na Let – teda vzlietnuť a vystúpiť...

V „priestore dna“ /ak vám to dovolí boj o holé prežitie/ poznávate svojho osobného Protivníka – poznáte jeho svet a jeho život... Poznávate jeho zvyky a obyčaje. Poznávate ho ako seba samého – poznávate ho v s e b e a to tak, že ho p r i j m e t e, že sa ho prestanete báť... Stretnete sa s ním vo vašich najvnútornejších priestoroch – v priestoroch Nevinnosti...
NEVINNOSŤ JE STAV DIEŤAŤA.

Nevinnosť je Stav Nerozdelenosti. Je to Diamantová Koruna Stvorenia...

A JE VO VÁS – práve vo chvíli, keď stláčate písmenká a keď sa vaše prsty rozbehli ako dva cválajúce koníky, ktoré tancujú spolu Tanec Pravej a Ľavej – teda pravej a ľavej hemisféry vášho mozgu... Práve teraz sú vo vás všetky tie svety! Zostupujú k vám do „reality“ cez niekoľko vrstiev, ktoré sa prejavujú ako dimenzie rozličnej hustoty - a jedným z najhustejších je to, čomu hovoríme r o z u m...

Rozum je domovským prostredím pre myšlienky a nakoniec aj slová – má na svedomí prepojenie medzi mysľou a fyzickým telom – impulzy vôle prechádzajú týmto filtrom a m o d e l u j ú sa práve rukami – dotykom ľudských rúk...
N i e č o píše slová a vety a celé odstavce – N i e č o je za tým všetkým!

Je si To vedomé samého seba – aj bez nášho rozumu – ba práve celkom pomimo náš rozum!

Musíme prijať našu „širokospektrálnosť“ a Svety, ktoré tu na Zemi reprezentujeme... Premietame sa sem ako živý hologram – priam do tejto našej reality, do chvíle, keď čítate tieto riadky... Uvedomte si akí ste pre Vesmír dôležití – máte tu svoje jedinečné poslanie - máme toto poslanie odhaliť, ale nielen to – my máme podľa neho žiť – podriadiť mu vôľu svojho tela, i vôľu svojej mysle... Vstupujeme do sfér vedomia, ktoré je nám d a n é - je to naša pravá prirodzenosť, Najvyšší Dar od Boha, ktorý máme nezávisle na priestore, v ktorom sa objavíme! A nakoniec vstupujeme aj do sfér Nevinnosti – je to Kristovská energia - tá, o ktorej bolo písané a hovorené... Áno – aj táto Nevinnosť je nám vrodená a je nám ako ľudským bytostiam daná – odzačiatku! My touto Nevinnosťou sme!

Lebo to, čím skutočne s m e je táto Nevinnosť – stav dieťaťa, či prostáka...

„Nechajte maličkých... Blahoslavení chudobní duchom...“

Pochopenie Kódu Kráľa Svätopluka spočíva pre mňa v tom, že text nielen znova rozlúštim, ale si ho aj „odžijem“ - skrátka „vstúpi mi do tela“- vojde mi priamo „do môjho príbehu“... Mám znova pochopiť Dieťa a Vianoce – presne to, čo od svojich synov a svojich potomkoch „žiada“ Kráľ Svätopluk...

Všetci prežívame Veľký Príbeh – ten náš je jedným z mnohých. Naša genéza vedie ku Sňatku Atlantídy a krajiny M-u... Sme teda Deti Východu aj Západu ..

Sme Strážcovia Hraníc – Psohlavci...

Sme verní svojmu Kráľovi - Dieťaťu.

A Kráľ prichádza so slnovratom dňa, slnovratom roka a slnovratom cyklu... Je na nás, aby sme ho sami v sebe rozpoznali a vyšli v ústrety uvítaniu...
Karol Hlávka
Zdroj: antiluzia.blogspot.com

november 11, 2009 18:34 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top