Obrázok používateľa CEZ OKNO
Už vyše 1500 rokov! 4. časť

V roku 880 sa vybral arcibiskup Metod do Ríma. Kráľ Svätopluk tam spolu s ním vyslal svojho veľmoža Zemežízňa, aby požiadali pápeža o prijatie Svätoplukovho kráľovstva pod ochranu sv. Petra a Apoštolskej stolice. Ján VIII. poslal Svätoplukovi listinu „Industriae tuae“, v ktorej mu oznamuje, že prijíma jeho kráľovstvo pod ochranu sv. Petra, tituluje ho osloveniami „slávny panovník“, „milovaný“ a „jediný syn“. Ďalej píše, že pred komisiou biskupov vypočul arcibiskupa Metoda a zistil, že Metod „je vo všetkých cirkevných náukách pravoverným a v službách prospešným“, preto mu potvrdil pápežské privilégium jeho arcibiskupstva a prikázal Svätoplukovi, aby ho prijal ako vlastného pastiera. Bavorského kňaza Wichinga, ktorého tiež poslal Svätopluk ako ním vyvoleného biskupa do Nitry, pápež vysvätil za biskupa a podriadil ho cirkevnej autorite arcibiskupa Metoda. Ba vyslovil prianie, aby mu Svätopluk so súhlasom arcibiskupa Metoda poslal do Ríma ešte jedného kňaza, vyvoleného za biskupa pre iné mesto. Pápež ho chcel vysvätiť, aby arcibiskup Metod spolu s dvoma biskupmi mohli vysviacať ďalších biskupov pre miesta, kde to bude potrebné.


Slávny panovník

Opätovne schválil liturgický jazyk našich predkov, zavedený Konštantínom Filozofom a Svätoplukovi dovolil, aby pre seba a pre svojich veľmožov mohol dať vykonávať Božie služby v tomto cirkevnom jazyku. Ján VIII. zveril arcibiskupovi Metodovi aj zbierku kanonického práva, aby ju odovzdal kráľovi Svätoplukovi ako cirkevný zákonník pre celé územie jeho kráľovstva. V pápežovej listine je Metod označený ako „moravský arcibiskup“, z čoho možno usudzovať, že jeho metropolitným sídlom bolo mesto Morava, ktorého polohu nepoznáme, ale iste ležalo na rieke Morava. Pod zemepisným názvom Morava sa rozumie západná časť etnického územia našich predkov, ktorí sa usadili v povodí rieky Moravy. Listinu pápeža Jána VIII. o potvrdení arcibiskupa Metoda dal Svätopluk prečítať na zhromaždení slovanských kniežat. V roku 881 arcibiskup Metod oznámil pápežovi Jánovi VIII., aké ťažkosti mu zapríčiňuje nitriansky biskup Wiching. Pápež Ján VIII. odpovedal arcibiskupovi Metodovi, chváliac jeho horlivosť v arcipastierskej službe, a uisťoval ho, že biskupa Wichinga potrestá.

Smrť arcibiskupa Metoda

V roku 882 synovia bavorských kniežat Wilhelma a Engelšalka, ktorí z pomsty za porážku svojich otcov a za to, že Svätopluk poskytol azyl nimi vyhnanému markízovi Aribovi a odňal im časť ich územia na obidvoch brehoch Dunaja, spojili sa s Bulharmi, ktorí napadli Svätoplukovu ríšu od juhovýchodu niekde na rieke Tise. V roku 883 Svätopluk žiadal od Karolmanovho syna, korutánskeho vojvodcu Arnulfa, aby sa prísahou zaviazal, že nebude prijímať jeho nepriateľov. Keď to Arnulf odmietol, Svätopluk so svojím mohutným vojskom vtrhol do Panónie, vyplienil územie spravované Arnulfom a obsadil ho svojím vojskom, ktoré tam ostalo celý rok. V roku 884 vyslal Svätopluk do Panónie opäť svoje vojsko, pretože Arnulf sa znovu zmocnil územia, ktoré pred viac ako rokom získal Svätopluk. Porazil bavorské vojská a vyplienil územie okolo Blatného jazera a na východ od rieky Ráby. Cisár Karol III. sa stretol so Svätoplukom a jeho veľmožmi na vrchu Comianus pri rieke Tulln, ktorá vtedy tvorila hranicu medzi jeho a Franskou ríšou. Svätopluk uznal Karolovu hodnosť rímskeho cisára a uzavrel s ním priateľstvo so sľubom, že viac vojensky nezaútočí na jeho územie a cisár priznal Svätoplukovi zvrchovanosť nad územím okolo Blatného jazera.

V roku 885 arcibiskup Metod, cítiac sa už na konci svojich síl, zvolal zhromaždenie kňazov Slovanskej ríše a za svojho nástupcu určil pravdepodobne Gorazda. Na Kvetnú nedeľu sa arcibiskup Metod rozlúčil s predstaviteľmi svetskej moci, žehnajúc cisára, kráľa Svätopluka a celé vtedajšie duchovenstvo. Na tretí deň potom, 6. apríla umrel. Pochovali ho so slávnostnými obradmi, ktoré sa konali po latinsky, grécky a staroslovensky, a jeho telo uložili v metropolitnom chráme za oltárom Panny Márie. Metod po sebe zanechal asi dvesto kňazov.

Intrigy Wichinga

Metodovu smrť využil nitriansky biskup Wiching a koncom leta 885 sa vybral do Ríma, aby tam opätovne žaloval na Metoda a ospravedlnil svoje konanie voči nemu. Nový pápež Štefan V. nielenže nepotvrdil Metodovo určenie Gorazda za svojho nástupcu, ale zakázal mu vykonávať úrad prv, než by osobne prišiel do Ríma a všetko vysvetlil. Kráľovi Svätoplukovi poslal bulu „Quia te zelo fidei“, ktorou zakázal používať jazyk našich predkov v liturgii, okrem čítania statí zo Svätého písma a ich vysvetľovania v ľudovom jazyku. Za dočasného správcu moravskej diecézy pápež vymenoval biskupa Wichinga. Vyslal však do Svätoplukovej ríše aj svojho osobitného legáta, biskupa Dominika s kňazmi Jánom a Štefanom, aby podľa jeho inštrukcií preskúmali skutočný stav v slovanskej cirkvi. Podľa niektorých prameňov pápežský legát Dominik korunoval Svätopluka za kráľa podľa rímskeho ceremoniálu.

V roku 886 nitriansky biskup Wiching zvolal synodu slovanskej cirkvi a v prítomnosti Svätopluka prevzal vedenie so svojím latinským klérom. Začal tvrdo prenasledovať Metodových žiakov, kňazov a diakonov, ktorí sa nechceli zrieknuť slovanskej liturgie. Niektorí z nich sa zachránili útekom do Bulharska, mnohých predali Židom, ktorí ich odviedli do Benátok, aby ich predali ako otrokov. Tam ich však vykúpil vyslanec byzantského cisára Bazileja I. a priviedol ich do Konštantinopola.

Tvoje Slovenské Hnutie Obrody

Kresby Ivan Pavlisko: Svätopluk, Gorazd, Intrigy Wichinga

Zdroj: SHO.sk


Sekcie: 
máj 06, 2009 15:44 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top