Obrázok používateľa CEZ OKNO
Vaša výsosť – kráľovná včela (+VIDEO)

“Keď vyhynie posledná včela, ľudstvu zostávajú 4 roky života”
Albert Einstein

Dnešná moja téma o ktorej dnes napíšem, sú včely. Prečo včely? Pretože aj keď si to mnohí vôbec neuvedomujú, včely sú pre naše prežitie veľmi dôležité.

Dnes ale nebudem písať všeobecne známe fakty o včelách. Pozrieme sa na ne trochu z iného uhla pohľadu - inak. Nebudem písať koľko má očí, párov nôh, či krídel. Budem písať, ako vníma svet okolo seba, a aké má problémy. Napíšem niekoľko zaujímavostí, čo som sa od nej a o nej dozvedela a aj ako jej môžeme pomôcť, aby prežila. A my, ako ľudia s ňou...

Včela medonosná dnes

Včelu medonosnú dnes asi pozná už každý. Je to tá známa včielka Mája, ktorá na nás pozerá z väčšiny rozkvitnutých ovocných stromov, Je našim najznámejším opeľovačom a asi aj najznámejšou druhom z našich včiel. Včiel máme totiž aj na Slovensku veľmi veľa druhov, ale iba včela medonosná je druhom, od ktorého po stáročia získavame sladký medík.

Viete o tom, že včela medonosná je zaradená medzi hospodárske zvieratá, kde súčasne patrí aj hydina, dobytok, ovce, drobné kožušinové zvieratá a ryby? Ano, je to paradox, ale zo včely si človek pred veľa rokmi urobil "domáce úžitkové zviera" a po veľa rokov k nej aj takýmto spôsobom pristupuje. Ako sa zintenzívňuje, mechanizuje a chemizuje poľnohospodárstvo, tak aj chov týchto krehkých šikovných včielok nabral veľkopriemyselný obraz, v ktorom sa naháňajú vysoké výnosy bez ohľadu na cenu, ktorou včely za to platia.

Poľnohospodárstvo (teda poľné hospodárenie, hospodárenie na poli) sa v posledných desaťročiach zmenilo na priemyselný chov a priemyselné pestovanie potravy. Na škodu nás všetkých a samozrejme včiel samotných. Žmýka sa z nich každá kvapka medu a peľu, aby sa vzápätí dokrmovali bielym cukrom a preliečovali chemickými preparátmi. Keď k tomu pripočítam chemické postreky na monokultúrnych poliach kam včielky chodia za potravou (skôr otravou), tak si výsledok vie každý veľmi ľahko predstaviť.. Včelstvá sú zoslabnuté, kolabujú, počet včiel každým rokom veľmi prudko klesá...

Sama som v rámci štúdia na poľnohospodárskej univerzite v Nitre, absolvovala skúšku aj z chovu včiel, aby som si povedala, že ja to raz budem robiť inak. V súlade s prírodou a v súlade so včelími rodinami.

A tak som si pred rokmi do našej prírodnej záhrady zaobstarala včelí úľ zostrojený na alternatívne prírodné včelárenie. Nie, nepýtajte sa ma, koľko kilogramov medu získam z jedného úľa. Toto nie je o tom KOĽKO, ale AKO a ČO. Prírodné včelárenie, je skôr o pozorovaní včelích rodín, získania väčšej úrody vďaka šikovným opeľovačkám. Med a iné "produkty" včelej rodiny sú skôr do daru a na ochutnanie.

Dočítala som sa, že kedysi dávno, nebolo toľko veľa medu, ako ho máme dnes. Bolo ho menej, pretože bol považovaný za vzácny dar od včiel. Dar, ktorý sa vraj nepredával ďalej za peniaze, ako sa to robí dnes koncovým zákazníkom, ale zvykol sa darovať ako veľká cennosť a liek, nevyčislíteľnej hodnoty. Väčšina medových zásob sa ponechávala včelám, aby mali dostatok potravy pre seba, včelí dorast aj na prezimovanie. Aby mali dostatok síl a energie odolávať chorobám, nástrahám a rozmarom počasia a zimy.

Včela nie je zabijak

Keď sledujem ľudstvo ako také, začali sme sa vyvýjať viac smerom k technike. Prestali sme vnímať, ako a čo cítia ostatné živé tvory okolo nás. Vlastne sme prestali vnímať, čo cítime my sami.

Dnes žijeme v období, kedy oveľa viac utekáme do "bezpečných" virtuálnych svetov, namiesto do živej prírody, ktorá je okolo nás, kde vraj na nás na každom kroku "číha" nejaké nebezpečenstvo.. Napríklad vo forme alergií, kliešťov, zabijackých včiel a iných "nástrah" prírody.

Nie, nie je to tak, príroda nie je náš nepriateľ, ale naopak a ani včela nie je žiaden nebezpečný zabijak. Je to veľmi mierumilovná časť väčšieho celku - včelej rodiny, ktorej sa hovorí tiež super-organizmus. Sama by totiž bez svojho včelieho spoločenstva neprežila. Včelí super-organizmus je taká zvláštnosť, kedy sa veľmi veľa jednotlivých jedincov správa v spoločenstve tak, ako keby spolu tvorili jeden celok. Ako napríklad jednotlivé bunky nášho tela tvoria mňa ako človeka, tak jednotlivé včely v super-organizme sú ako bunky, tvoriace jednu včeliu rodinu.

Celý super-organizmus je navzájom prepojený, každá včela vie presne čo má robiť v rámci včelieho kolektívu. Vnútorný svet včely nie je JA, ale MY všetci, rodina, kráľovná, úľ, rozvoj, prežitie celku.. A všetky majú veľmi veľa práce a starostí, so zabezpečením úloh, ktoré majú presne rozdelené. A keďže životné podmienky sa včelám neustále sťažujú (vďaka neustále zhoršujúcemu sa životnému prostrediu), majú čím ďalej viac a ťažšej práce na zabezpečenie života v úli.

Naozaj majú toľko vlastných starostí, že nemajú kedy nás naháňať po lese alebo lúke, aby za nás položili život obetovaním svojho jediného žihadla. Žihadla, ktoré má na konci háčik, vďaka ktorému včielka nedokáže žihadlo z miesta bodnutia vytiahnuť bez toho, aby zomrela. So žihadlom totiž zostáva aj časť jej tela. Jedno bodnutie, jeden život. Včielka to veľmi dobre vie a preto sa obetuje len vtedy, keď hrozí jej rodine nejaké veľké nebezpečenstvo. Vtedy svoj život pre dobro celku bez váhania okamžite položí.

To je štandardné správanie včely medonosnej. Ešte sú samozrejme rôzne "nehody". Teda ak na včielku stúpime bosou nohou, alebo sa s ňou náhodou zrazíme v blízkosti úľa a ona nás vyhodnotí ako potenciálne nebezpečenstvo. Alebo sa príliš zaháňame rukami keď nás len ovoniava a ona si to vzápätí vysvetlí ako útok na rodinu a medné zásoby. Keď ju necháme aby si nás obzrela, pokojne odletí.

Včielka, ktorá nás vníma ako potenciálne nebezpečenstvo, najskôr vyletí a zavesí sa do vzduchu do výšky našich očí, uprene na nás pozerá a bzučí výhražným vysokým tónom, ktorý naznačuje vážnosť vzniknutej situácie. Stále nám dáva na výber, že môžeme odísť v mieri. Niekedy, keď napätie stúpa, nám vo výške očí bzučí a hypnotizuje nás pohľadom viac nahnevaných bzučiek.

Pokiaľ pochopíme a odídeme, situácia sa ukľudní. Pokiaľ trváme na "útoku", strážkyňa vyštartuje a vzápätí vystrelí okolo seba poplašné feromóny, ktoré zmobilizujú a zvolajú do útoku aj ostatné strážkyne z úľa.

Čiže žiaden bezhlavý zabijak. Iba oddaná ochrana svojej rodiny.

Ešte je situácia, kedy sa včela správa úplne neštandrdne, je agresívna a môže sa správať veľmi zmätočne. Je to vtedy, keď je zasiahnutá chemickými postrekmi, ktoré narúšajú včelie správanie.

Chemické postreky a včely

O včelej duši a ich svete, som sa učila ako sa hovorí "za pochodu". Ako napríklad, keď som išla v apríli 2012 na včelín za známym včelárom.

Keďže mám latentnú alergiu na osí a včelí jed (kedysi som ako dieťa strávila dva dni v nemocnici na infúziách), zobrala som si so sebou ochranný odev, teda vetrovku, rukavice, klobúk so sieťkou na tvár. Ochranný odev keďže bol veľmi teplý deň, som niesla v rukách. Včelár Juraj na mňa z diaľky včelína mával a divoko niečo gestikuloval rukami. Myslela som si, že ma natešene víta, tak som sa skoro rozbehla k úľom. Stále s ochranným odevom pod "pazuchou". Veď na to je ochranný odev, aby som si ho neobliekla však?

Smola. Zle vysvetlené divoké mávanie Jurajových rúk, ktorý mi mával a volal, aby som nechodila, že včely sa zbláznili, sú agresívne a bodajú, pretože na blízkom monokultúrnom poli s repkou olejnou práve vykonali chemický postrek. Proti malému chrobáčikovi blyskáčikovi repkovému. Na likvidáciu použili insekticídny pesticíd, ktorý ochromí nervovú sústavu hmyzu (teda aj včely).

Včela, ktorá má namiesto pestrých lúk monokultúrne polia s repkou, alebo kukuricou, slnečnicou či pšenicou, nemá inú možnosť, iba sadnúť na to, čo kvitne. V tomto prípade to bola repka olejná, kedysi pre včelárov silná medonosná rastlina a bohatá včelia paša pre včelstvá v širokom okolí.

Včielky si však zároveň spolu s peľom odniesli aj smrtonosný postrek, vďaka ktorému strácali orientáciu, nevedeli trafiť do úľa a ktorý spôsoboval agresívnu zmenu ich správania.

Postreky pesticídmi totiž tiež spôsobujú, že včely ktoré pracujú v úli nechcú "kontaminované" včely vpustiť dovnútra, aby nezamorili agresívnou chémiou aj zvyšok rodiny. Tieto potom hynú doslova pred bránou do svojho domova.

Na túto tému by sa samozrejme dalo toho napísať veľmi veľa a nebolo by to vôbec veselé čítanie a tak som túto vážnu tému naozaj veľmi zjednodušila a skrátila. Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o tom, ako včely a aj nás ohrozujú pesticídy, viac informácií nájdete napríklad na stránke www.bezpesticidov.sk

Aby som sa vrátila k príbehu, asi si viete predstaviť, ako som v ten deň dopadla... ale ani to ma neodradilo, si včielky nasťahovať do našej záhrady pri dome. Aby som následne každým dňom získavala lepšie a hlbšie skúsenosti s týmto neobyčajným pracovitým a naozaj mierumilovným medovým sladkým spoločenstvom.

Včely v našej záhrade

Fascinovalo ma pozorovať včeliu rodinku. Čím viac a dlhšie som skúmala ich vnútorný skrytý svet, tým som bola fascinovanejšia, ako dômyselne majú všetko vymyslené a zorganizované. Zakaždým ma prekvapili niečím novým a ja som zisťovala, že aj napriek úspešne zloženej skúške na vysokej škole, o nich vlastne vôbec nič neviem.

Majú svoj svet, ktorému rozumejú len oni a veľmi vnímavý ľudia s otvoreným srdcom, ktorým včielky prezradia svoje tajomstvá. Postupne. Nie všetky naraz.

Napríklad, keď som pozorovala včelie strážkyne, ako na letáči (vchod do úľa) čakajú a dávajú pozor, aby do úľa nevnikol nejaký narušiteľ. Nikdy som nevidela včelu tváriť sa tak prísne a neprístupne. Včely sa totiž vedia aj tváriť, ak ste to nevedeli.

Alebo, keď včela lietavka (to sú najstaršie a najskúsenejšie včely, ktoré majú za úlohu lietať z úľa von do krajiny a nosiť nektár a peľ) unavená pristane s nákladom na pristávaciu plochu úľa a mladšia včela, ktorá ešte nemôže lietať von, jej príde rýchlo na pomoc. Aby od nej zobrala cenný náklad, ktorý priniesla.

Včely to majú totiž tak rozdelené. Najmladšie včielky iba upratujú v úli, voláme ich čističky. Neskôr čističky prevezmú zodpovednejšiu úlohu pri ktorej kŕmia včelí dorast. Menia sa na kŕmičky, dôležitú úlohu, pretože nie každá včelia bunka dostane tú istú kŕmnu kašičku. Ktorá larva čo dostane je presne rozdelené. Iné dostane budúca robotnica, iné samček - trúd a kráľovskú materskú kašičku dostane budúca mladá kráľovná.

Z kŕmičiek včielky postupujú na staviteľky, ktoré stavajú včelie plásty. Zo staviteliek sa včelie robotnice menia na včely strážkyne. Najstaršie a najskúsenejšie sú lietavky, ktoré hľadajú a nosia do úľa zásoby potravy.

Osobité postavenie majú včelí samčekovia - trúdi a samozrejme nenahraditeľná matka kráľovná, ktorá ako jediná má za úlohu klásť vajíčka a tým zachovávať svoj rod. Keďže je to kráľovná, má aj svoju vlastnú suitu dvorných dám, ktoré sa o ňu neustále starajú, čistia ju a kŕmia.

Naše včielky si na moju obkukovanie časom tak zvykli, že ma zaradili ako jednu veľkú včelu, ktorá síce v úli veľmi nepomôže, ale ani neuškodí. A tak som mohla nerušene pozorovať a nestačila som sa diviť, aký majú bohatý a pestrý vnútorný svet.

Vzťah včela a kvet

Kedysi dávno som si myslela, že včely opeľujú všetko, čo im príde práve do rany. Neskôr som sa dozvedela, že je to inak a včielky majú aj v tomto prísny poriadok. Keď sa jedno ráno rozhodnú, že začali kvitnúť napríklad čerešne, tak v ten deň lietajú a preberajú sa nožičkami a sosákmi v čerešňových kvetoch v rádiuse svojho doletu, čo je asi 3 kilometre. Stromy tým zároveň opeľujú a zvyšujú našu úrodu. Na ďalší deň môže padnúť voľba na marhule. Rozhodujú sa podľa hlásenia včielok - prieskumníčok, ktoré včelou morseovkou vytancujú miesto a aj hojnosť nájdenej včelej pastvy. Do svojho odkazu zahrnú aj smer fúkania vetra a možné hroziace nebezpečenstvá na ceste. Tancujúci odkaz priláka ostatné tanečnice, ktoré odkukajú a opakujú tanečný odkaz ostatným včelám. Takto z jednej včielky prieskumníčky, o chvíľu tancuje celý tanečný súbor. Skoro ako včelia Lúčnica. Nevynechajú zatancovať presné súradnice a vzdialenosť od úľa.

Veď kvety už na ne netrpezlivo čakajú a sú pripravené. Kvety totiž opeľovače lákajú rôznymi spôsobmi. Farbou, omamnou vôňou, otvorenými lupeňmi, sladkým nektárom a výživným peľom. Ano, omamná vôňa kvetov nie je pre potešenie nás ľudí, ale uhádli ste. Je vytvorená a určená na prilákanie opeľovačov a teda aj včiel. Aby sa kvet opelením oplodnil a mohol sa začať tvoriť plod. Čím viac plodov, tým viac semien a tým väčšia šanca, že sa nejaké dostanú do pôdy a vyrastú z nich mladé rastlinky. Aby sa strom, ker, alebo iná plodina mohli šíriť. Rastliny to veľmi dobre vedia a preto včielky veľmi potrebujú a lákajú ich. A aj my ich potrebujeme, pretože veľkú časť z tých plodov zjeme sami a nikdy z nich žiadne nové mladé rastlinky teda nevyrastú. A preto tých plodov treba veľa, aby boli aj na jedenie (nielen naše, ale aj zvieratá plody vyhľadávajú) a aj na založenie budúcej generácie rastlín.

Rastliny preto všetkými možnými fígľami lákajú opeľovače, aby bolo plodov dosť pre všetkých a ešte aj niečo do rezervy.

Matematika je jasná. Nebudú včely, nebude dosť opeľovačov, nebude dosť plodov pre všetkých a na všetko... ako domino, ktoré spustí následnú reťazovú reakciu.

Zaujímavosti:

1. Viete, že existuje projekt "mestské včely", v rámci ktorého umiestňujú dobrovoľníci včelie úle na strechy v mestách? Napríklad Bratislava a Zvolen. A viete, že podľa rozborov je med získaný včelami v mestách je čistejší, ako med získaný včelými rodinami v otvorenej poľnohospodárskej krajine teda na vidieku? Vidiecky med obsahoval viac zvyškov pesticídov, keďže včielky chodili na chemicky striekané polia...

2. Viete o tom, že väčšinu našich polí tvoria monokultúry so 4 plodinami? Repka olejná, kukurica, slnečnica a pšenica. Na udržanie takýchto monokultúrnych lánov sú niekoľko krát do roka použité rôzne postreky a iné agresívne spôsoby. Okrem pesticídov sú to napríklad genetické modifikácie rastlín tak, aby nepotrebovali vôbec opeľovače alebo morenie osiva vražednými neonikotínoidmi, ktoré sú pre včely likvidačné. Agresívne látky z namorených semien počas rastu prestúpia celou rastlinou a obsahuje ich aj peľ z týchto rastlín.

3. Viete, že v niektorých mestách začali premieňať niektorú klasicky udržiavané trávniky na pestré liečivé medonosné lúky? Napríklad časť Karlova Ves v Bratislave.

4. Viete, že aj v svojich záhradách alebo balkónoch si môžete zasadiť medonosné rastliny, ktoré pomôžu včelám a iným opeľovačom?

5. Viete, že včelám môžete pomôcť aj tak, že si do záhrady nasťahujete včeliu rodinku?

6. Viete, že rôznymi hmyzími domčekmi si viete prilákať rôzne druhy divých včiel, ktoré sú známe ako včely samotárky?

7. Viete, že včely sú oveľa inteligentnejšie, za aké ich vo všeobecnosti považujeme? Pri pokusoch dokázali naučiť samičky čmeľa (divá včela) opakovane preniesť a umiestniť guličku na určitú konkrétnu značku.

... ešte veľa o včelách nevieme, ale aj za ten zlomok, ktorý dnes poznáme, si zaslúžia náš veľký obdiv a ochranu. Veď opeľujú aj pre nás. Aby sme aj my-ľudia, mali zajtra čo jesť...

Hanka Sekulová a prírodné záhrady

Viac informácií na ›› www.prirodne-zahrady.sk
›› www.facebook.com/Prirodne.Jedle.Zahrady


O dôvodoch ubúdania včiel a možnostiach ich záchrany s Hankou Sekulovou, odborníčkou na udržateľné ekosystémy.

Zdroj videa: https://www.ta3.com/


Súvisiace:

Včely v ohrožení
https://www.cez-okno.net/clanok/ekopohlad/vcely-v-ohrozeni

Evropská petice za zákaz pesticidů hubících včelstva
https://www.cez-okno.net/clanok/ekopohlad/evropska-petice-za-zakaz-pesti...

:::film::: KRÁLOVNA SLUNCE
https://www.cez-okno.net/clanok/ekopohlad/film-kralovna-slunce


máj 12, 2019 01:32 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top