Obrázok používateľa CEZ OKNO
Veľká pyramída v Gíze a Noemova archa: Približujeme sa k pochopeniu starovekého myslenia? I.

Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.


V tomto článku pojednám o tom, ako sú Archa a Veľká pyramída prepojené prostredníctvom zmien vo vedomí, ktoré stáli za rozvojom ľudskej civilizácie a jej histórie. Aby som toto prepojenie demonštroval, budem svoju teóriu zakladať na mayskom kalendári a zaujímavom nedávnom preklade zvitkov z Mŕtveho mora, spomínajúcich Archu.

 

Myšlienka, že rozvoj ľudskej civilizácie bol spôsobený zmenou vedomia v rámci globálneho myslenia, je ústrednou v mojej nedávno vydanej knihe The Global Mind and the Rise of Civilization (Globálne myslenie a vzostup civilizácie – Inner Traditions, 2016). Táto myšlienka sa značne odlišuje od ostatných dvoch vedúcich myšlienok (mimo mainstreamu), ktoré hľadajú vysvetlenie vo vývoji civilizácie v starovekých mimozemských stvoreniach a Atlantíde. Predstava o mimozemských bytostiach v staroveku na našej planéte je spojená s tým, že ľudstvo začalo rozvíjať civilizáciu až pod vplyvom mimozemských stvorení, ktoré nás navštívili z rôznych hviezd a galaxií, pričom rozšírili medzi našich predkov svoje znalosti. Na druhej strane, myšlienka Atlantídy, alebo „stratenej civilizácie“ pojednáva o tom, že musela existovať „stratená“ civilizácia, ktorá bola omnoho staršia než tie, ktoré poznáme, a preživší z tejto civilizácie boli práve tí, ktorí pomohli vybudovať Egypt, Mezopotámiu a civilizáciu v údolí Indu, ktoré sa objavili v období asi pred 5000 rokmi.

Treťou alternatívou – tou, ktorú uvádzam ja – je alternatíva, že civilizácia vznikla na našej planéte v dôsledku skorých, precízne načasovaných zmien (posunov) vo vedomí. To by automaticky vysvetľovalo, prečo vzostup civilizácie bol takou okamžitou udalosťou s tak minimálnymi predstupňami. Napríklad Egypt vyzerá, že prešiel od Doby kamennej priamo k sofistikovanej monarchii, ktorá bola schopná stavať pyramídy, v rámci len niekoľkých generácií. V prípade, že by skutočne došlo ku kolektívnemu posunu vo vedomí, v takom prípade by sa nedalo predpokladať, že by takáto evolúcia bola výsledkom iba postupného a pomalého procesu učenia. Podľa môjho názoru sa taký najvýznamnejší posun, ktorý aktivoval globálne myslenie, udial na začiatku mayského Dlhého počtu (alebo šiestej vlny) v roku 3115 p.n.l. Výsledkom bolo, že ľudia v súlade s globálnym myslením boli obdarení schopnosťou tvoriť civilizácie.

Mayský kalendár je založený na rôznych časových obdobiach, charakterizovaných rôznymi duchovnými kvalitami, a keď prechádzame od jednej z týchto periód k druhej, nastane i posun v myslení. Až do roku 2011 pozostávala vlna Dlhého počtu z trinástich tzv. baktunov (časových periód o 144 000 dňoch alebo 394,3 bežných rokoch), ktoré sa menili medzi siedmimi vrcholmi (dňami) a šiestimi údoliami (alebo nocami). O historických udalostiach sa môžeme dozvedieť na základe rôznych posunov v myslení, vytvorených v dôsledku tejto vlny a hlavne jej úplného začiatku.

 

Zavedenie novej ľudskej mysle a vzostup civilizácií

Spomínaný Dlhý počet bol kalendárom, ktorý Mayovia používali pre datovanie ich vlastných pyramíd, preto mal pre nich mimoriadnu dôležitosť. Budem argumentovať, že existujú dôvody predpokladať, že jeho začiatok v roku 3115 p.n.l. znamenal značnú zmenu v myslení a Mayovia by nám vedeli čo-to povedať o tom, aký význam to malo pre ľudstvo. Asi najvýznamnejším nápisom o tomto počiatku je pravdepodobne Doska na kríži v Palenque, ktorý spomína začiatok Dlhého počtu: „Prvý otec dal vzniknúť Svetovému stromu,” aby „svetlo mohlo vstúpiť.” „Bolo učinené vhodným, vyvýšené Nebeské miesto, osem rodové delenie, ktorého sväté meno jest Rod zo severu.” Od tejto udalosti vyzeral začiatok mayského Dlhého počtu, že znamenal metafyzický posun na globálnej úrovni, prinesený Prvým otcom (ktorého by sme nazývali Bohom), ktorý dal vzniknúť Svetovému stromu (ktorý väčšina civilizácií chápe ako Strom života) na severe.

Najprv to môže vyznievať tajomne, ale v konečnom dôsledku ani nie, ak to posadíte do kontextu mayskej a aztéckej kozmológie, v ktorej je svet často vyobrazený ako kozmogram, rozdelený na osem častí, so Stromom života uprostred (viď Obrázok 1). Verím tomu, že Mayovia v Palenque tvrdili, že v roku 3115 p.n.l. sa aktivovala globálna sieť ôsmimi smermi, začínajúc zo Severného pólu (Strom života). Keďže ľudské bytosti boli v súlade (rezonancii) so Stromom života a ním vytvoreným osmorým delením, došlo k ich úplnej transformácii a uschopneniu k vytvoreniu civilizácií. Aktivácia siete priamych a zvislých čiar mala za následok mimoriadne fundovanú premenu vedomia, ktorá po prvýkrát umožnila ľuďom myslieť štrukturálne a racionálne, alebo ak sa Vám to viac páči – myslieť prostredníctvom rozčleňovania, čo im už umožnilo vytvárať civilizácie.

 


Svetové mapy, ukazujúce osmoré delenie globálnej siete. (a) Mayský kozmogram z Madridského kódexu. V strede je strom života, polárna os, ktorá je obklopená ôsmimi božími bytosťami a rôznymi kalendárnymi znameniami, definujúcimi ich duchovné kvality. (b) Aztécky komogram z Codex Fejérváry-Mayers ústredným božstvom na severe, z ktorého sú stromy života ukazované v ôsmich rôznych smeroch. Zdroj ›› famsi.org

 

Predpoklad, že ľudstvo vytvorilo svoje kultúry a spoločnosti podľa princípu „Ako dnu – tak von,“ by znamenal, že by sme nachádzali priame a zvislé čiary v rámci archeologických záznamov skôr v krátkej doba po takej premene myslenia. Inými slovami by sme očakávali, že ľudia by svoju novú štruktúrovanú myseľ (vytvorenú prostredníctvom súladu – rezonancie – s globálnou sieťou priamych a zvislých čiar) začali prejavovať v rámci svojej vonkajšej reality. Než sa do tohto problému ponoríme, je dôležité si položiť otázku, či bolo skutočne známe, že niečo nastalo okolo roku 3115 p.n.l. ako dôkaz toho, že nastal posun v myslení. Zoznam „prvotín“ na obrázku 2 v rámci dejín ľudstva naznačuje, že to bol skutočne ten prípad.

 


*First cities – prvé mestá
*First pyramids – prvé pyramídy
*First monarchy – prvá monarchia
*First numerals – prvé číselné sústavy
*First measures – prvé miery
*First writing – prvé písmo
*First money – prvé peniaze
*First calendar – prvé kalendáre
*First Wheel – prvé koleso
*First bronze – prvý bronz

Objavenie sa prvých významných aspektov civilizácie (Z “Deväť vĺn stvorenia” – The Nine Waves of Creation, Inner Traditions, december 2016)

 

Aj keď presnosť niektorých týchto údajov môže byť diskutabilná a môže byť posunutá aj o sto rokov v ktoromkoľvek smere, je jednoznačne neoddiskutovateľné, že vykazujú veľmi koherentné vyobrazenie. Vidíme tu, že množstvo fenoménov je spojených so skutočnými civilizáciami, akými sú písmo, život v meste, ktoré vznikli na našej planéte práve v dobe začiatku mayského Dlhého počtu. Taktiež je možné poznamenať, že civilizácie sa potom rozvinuli súbežne v niekoľkých rôznych oblastiach. Aspoň pre mňa je to jednoznačne súhlasiace s globálnou zmenou, odvodenou z nápisu v Palenque.

V knihe The Global Mind vysvetľujem skoro všetko z tohto fenoménu (Obrázok 2), ktorý prišiel s „balíkom“ civilizácie približne v rokoch 3200-3000 p.n.l. v dôsledku zavedenia novej geometrie pre naše holografické mysle. Ale objavuje sa v archeologických záznamoch tej doby taktiež úkaz priamych a zvislých čiar, ako aj „osmoré delenie,“ spomínané v mayskom nápise? Bol to tento posun vo vedomí, ktorý doviedol ľudí k započatiu stavby pyramíd? Vyzerá to, že to dáva zmysel, keďže niektoré z pyramíd sú charakterizované neskutočnou geometrickou precíznosťou.

 

Dlhý počet, rovné čiary a výstavba pyramíd

Ašóka postavil chrám v Sarnathe, ktorý sa nazýva Levie hlavné mesto Ašóku. V budhizme reprezentujú levy bódhisatvov, teda „synov Buddhu“. Bódhisatvovia sú stvorenia, ktoré dosiahli vysoký stupeň duchovného rozvoja.

 


Stavba pyramíd v rôznych častiach sveta vo vzťahu k mayskému Dlhému počtu (3115 p.n.l.) a obdobiu pred Dlhým počtom (začiatok 8240 p.n.l.). (Z knihy “Svetová myseľ a vzostup civilizácií” – The Global Mind and the Rise of Civilization)

 

Aby sme tento problém viac poodhalili, môžeme vidieť na obrázku 3 (celé čiary) ako je výstavba pyramíd vo svete spojená s mayským Dlhým počtom. Aspoň ako poukazujú profesionálni archeológovia, žiadne pyramídy neboli postavené pred začiatkom mayského Dlhého počtu, ale zaznamenateľne ich začali ľudia stavať okolo roku 3115 p.n.l. v rôznych častiach sveta. Na obrázku taktiež môžeme vidieť (prerušované čiary) že blízko Dlhého počtu (vlna predchádzajúca Dlhému počtu) začali už ľudia stavať okolo 8000 p.n.l. v Göbekli Tepe a na iných miestach jednoduché kvádrové stavby. Tie mali ale ďaleko od precíznych rovných čiar, ktoré začali byť s Dlhým počtom už správne, a boli akousi „prvotinou“ na začiatku doby pred Dlhým počtom.

 


Satelitný snímok Veľkej pyramídy v Gíze, ukazujúc na jej osemstrannosť. (Apollo Mapping a DigitalGlobe. Zdroj: Ikonos)

 

Ale vráťme sa k Veľkej pyramíde. Prečo bola postavená?

 

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.



Úvodný obrázok: Veľká pyramída v Gíze ›› CC BY 2.0), ilustrácia Nomeovej archy (›› Verejná doména a Mayský kalendár (›› CC BY-NC-SA 2.0)

 

Carl Johan Calleman

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/opinion-guest-authors/great-pyramid-giza-...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Madridský kódex
http://www.cez-okno.net/stitok/madridsky-kodex

 


september 08, 2016 21:02 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top