Obrázok používateľa CEZ OKNO
ZÁHADNÁ MERESANCH (Christian Jacq: EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta)

Veľká rodová línia

Mená Cheops, Chafre, Menkaure sa stali slávnymi vďaka trom pyramídam týčiacim sa na planine pri Gíze. Zázračná 4. dynastia (približne roky 2613-2498 pred n. I.) dala svetu tieto gigantické stavby, skutočné centrály duchovnej energie, skamenené slnečné lúče umožňujúce kráľovskej duši vystúpiť na nebesá, pripojiť sa tam k božstvám a viesť ďalej v podobe hviezdy ľudské bytosti.

Basreliéfy hrobiek tohto obdobia ukazujú na prosperujúci Egypt, ktorého bohatstvo sa zakladalo na dôraznej a účinnej správe, na diverzifikovanom poľnohospodárstve, na rozvinutom chove dobytka a na remeselníctve výnimočnej kvality.

Medzi najvyššími osobnosťami kráľovského dvora boli tri ženy s menom Meresanch, ktoré podľa všetkého vytvárali rodovú líniu. Toto význačné meno sa dá preložiť dvomi spôsobmi; ako „Milujúca život" alebo „Živá (bohyňa, pravdepodobne Hathor) ju miluje"1. Nech si vyberieme ktorékoľvek riešenie, priamy vzťah ženskej línie k základnému poňatiu „života" opäť veľmi jasne zdôrazňuje prvoradú úlohu ženy v staroegyptskej civilizácii.

O prvej Meresanch nevieme vôbec nič; možno bola matkou faraóna Snofreva, zakladateľa štvrtej dynastie a budovateľa dvoch kolosálnych pyramíd v lokalite Dašúr. Druhá Meresanch by mohla byť Cheopsovou dcérou. A tretia si pre nás vyhradila nádherné prekvapenie.

Desať žien na jeden posmrtný príbytok

V jednej z „uličiek medzi hrobkami" na gízskej planine, východne od Cheopsovej pyramídy sa otvárajú dvere do pekného a priestranného večného príbytku vyhĺbeného do skaly pre Meresanch III.2 Vyhotovila ho pre ňu kráľovná s rovnakým menom ako Cheopsova matka Hetepheres, s ktorou ju však nemožno stotožňovať. Aj na tomto príklade vidieť, s akými ťažkosťami sa stretáva spracovanie egyptských genealógií! Táto Hetepheres II. bola totiž Cheopsovou dcérou, teda nosila meno svojej matky a nesmierne milovala dcéru Meresanch – tretiu po mene – a nepochybne aj manželku kráľa Chafrea.

Už pri vstupe do hrobky tretej Meresanch zažijeme šok! Jedinečný pohľad na vytesaný komplex, aký podľa našich poznatkov neexistuje nikde na svete, okrem tohto večného príbytku. Z kameňa vystupuje skupina desiatich stojacich žien rozličného veku od dievčenstva po zrelú ženskosť3. Keď pod zázračné klenby vojdete prvý raz, neubránite sa dojmu, že ženy sú živé, že ich oči sa na vás pozerajú, že ich ústa neprestali odriekať rituálne formulky, od ktorých závisí chod sveta. A čím dlhšie pobudnete na týchto miestach so zvláštnou silou, tým väčšmi budete presvedčený, že je to naozaj tak. Tieto sochy dôverne spriaznené so skalou ožívajú akýmsi magickým pôsobením a stále sú nositeľkami ka, nesmrteľnej moci, čo z nich robí bytosti svetla.

Meresanch mala prístup do „domu akácie" a možno predpokladať, že ju zobrazili v spoločnosti „sestier" z družiny a že sa všetko prenáša v sprostredkovateľských štádiách od najstaršej po najmladšiu. Navyše sme svedkami prítulnosti medzi dvomi ženami, z ktorých staršia objíma ľavou rukou okolo pliec svoju žiačku, a tá objíma rukou okolo pása svoju zasväcovateľku.

Zo skupiny desiatich žien naveky spojených putami rovnakého zážitku večnosti sála cit hlbokej spolunáležitosti. Kým ich sledujeme v tichu kaplnky, prenikáme do skutočnej podstaty egyptských žien.

„Matku" Hetepheres často spodobovali s jej „dcérou" Meresanch pri rozličných rituálnych aktoch, pri ktorých staršia odovzdáva svoju múdrosť mladšej. Dve ženy sa plavia na bárke po močiari a zbierajú lotosové kvety. Oddávajú sa kultu božstiev a nesú v sebe vôňu prvého svitania, keď sa život rodil zo svetla. Počas vychádzky na bárke matka odhaľuje dcére tajomstvo lotosu, na ktorom sa odohralo stvorenie.

Meresanch, strážkyňa posvätných spisov

Medzi osobami spodobenými v hrobke vidieť aj pisárov. Nečudo, veď Meresanch je aj nostieľkou pozoruhodného titulu: kňažka boha Thovta, tvorcu posvätného jazyka a pána „božských slov", teda hieroglyfov. Meresanch má tak priamy vzťah k tomuto bohu poznania. To isté možno povedať aj o iných egyptských kráľovnách, napríklad o Bentante, ktorú vidieť na jednom výjave z jej hrobky (č. 71) z Údolia kráľovien odchádzať na druhý svet v sprievode boha Thovta.

Tento detail je významný, pretože dokazuje, že Meresanch mala prístup k posvätnej vede a do chrámových archívov, ktoré sa pokladali za „prejavy božského svetla (baou Re)". Vládkyňou Domu života, kde vznikali rituály a kde zasväcovali faraónov do tajomstiev ich funkcie, bola napokon Sešet. Ako strážkyňa knižníc a základných textov, vedela dokonale narábať štetcom, ktorý používala na písanie slov života i na prejemnené maľovanie. Obliekala sa do kožušiny z pantera, na hlave nosila korunu v tvare sedemcípej hviezdy (niekedy aj päťcípej či deväťcípej). Sešet spisovala Kráľovské kroniky a písala mená faraónov na listy posvätných stromov v Heliopole. Práve od tejto zmierujúcej bohyne, ktorá spolu s kráľom strážila tajomstvá výstavby chrámu, závisela správa paláca. V chráme Setchiho I. v Ebozeve Sešet ako „predstavená archívov božských zvitkov" spisuje životopis faraóna a tvrdí: Moja ruka zapisuje jeho dlhý život, teda to, čo vychádza z úst božského svetla (Re); môj štetec načrtáva večnosť, môj atrament čas, môj kalamár nespočetné sviatky znovuzrodenia.

Meresanch zasvätená do Thovtových tajomstiev a do poznania rituálnych spisov ovládala všetky posvätné vedy Starej ríše; viac ako tri tisícročia po jej zániku nám sprostredkovala stretnutie so spoločnosťou svojej „matky" a svojich „sestier" v jednej z najúžasnejších hrobiek v Gíze. Tajomná a očarujúca Meresanch nám umožnila pochopiť, že egyptskej žene bol naširoko otvorený svet poznania a vzdelania.

1 Tretia možnosť: „Žijúci (bližšie neurčený boh) ju miluje"
2 Pozri D. Dunham and Simpson, The Mastaba of Queen Mersyankh III, G 7530-7540, Giza Mastabas I, Boston, 1974
3 Dve rozlíšiteľné skupiny: prvá sa skladá z troch žien (je na čele), druhá pozostáva zo siedmich žien zoradených podľa veľkosti. Štyri z nich sú dospelé a tri mladšie

-pokračovanie-

Úvodný obrázok: Hetepheres II. a jej dcéra Meresanch III.; Museum of Fine Arts, Boston (Zdroj: Wikipédia)

Úryvok z knihy: Christian Jacq “EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta”


KNIHU je možné zakúpiť aj na tejto adrese.

VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese


Súvisiace:

4. dynastia (2635-2510 pr.Kr.)
http://www.kemet.sk/4-dynastia-2635-2510-prkr

Egyptskí panovníci
http://www.kemet.sk/stitok/egyptski-panovnici

Vládcovia Egypta
http://www.kemet.sk/stitok/vladcovia-egypta


január 29, 2019 22:19 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top