Obrázok používateľa CEZ OKNO
ZAKÁZANÁ HISTÓRIA III.: Skúmanie „väčšej starovekosti“ civilizácie 2

V tomto neskoršom pohľade predstavu, že existovali prehistorické civilizácie, nie je potrebné odmietať kvôli domnienke, že život sa vyvíjal len z materiálnych príčin v priebehu nezávislej časovej línie vyžadovanej nepravdepodobnosťou. Indická tradícia v skutočnosti vždy tvrdila, že indická kultúra antedatuje všetko chápanie, súc vlastne bezčasová. Rozprestierajúc sa v hmle starovekosti, odkiaľ pramenili bohovia a mýty - nepriestorová/nečasová realita moderných teoretických fyzikov.


Ako uvidíme, určité mýtické tradície tvrdia, že zemská masa starovekej Indie značne prekonávala svoju súčasnú veľkosť a že sa dokonca rozprestierala od Austrálie po Madagaskar, snáď ako súostrovie. Čo sa týka archeologického objavu Tróje, ktorá bola považovaná za mýtus, musí sa uznať, že aspoň niektoré z pravdepodobne mýtických tradícií Indie sa zakladajú na historickom fakte.

Toto vedie k predstave „Ázijskej Atlantídy," čo sa možno zdá byť fantastické, ale raní geológovia verili, že taký kontinent existoval. Tá predstava môže znovu nadobúdať význam po objavoch v zálive Cambay a tým, že uvedeným zámerom NIOT je preskúmať ďalšie potopené archeologické náleziská pri Mahabalipuram a Poompuhar v Tamil Nadu.

Súčasné chápanie Západných učencov je v rozpore s tradičnou indickou vierou o takých veciach, ale vždy to tak nebolo. Od polovice až do konca devätnásteho storočia, kedy sa v Európe začali formovať vedecké predstavy o ľudskom pôvode, raní geológovia a archeológovia akceptovali myšlienku biblickej potopy, stratených kontinentov (pre ktoré našli mnoho dôkazov), a zemskej masy v Indickom oceáne - veľkého Južného kontinentu britského naturalistu Alfreda Russella Wallaceho.

Dokonca dnes mainstreamová veda verí, že také zemské masy ako Gondwanaland a Pangaea existovali, hoci sú zaradené do extrémne starovekých epoch pred 180 až 200 miliónmi rokov, pri zachovaní viery vo vek planéty, vyžadovaný v rámci prijateľne nepravdepodobného evolučného procesu.

A zvažujúc tradície Južnej Ázie, ktoré napodobovali nálezy raných geológov, ktorí hovoria, že existoval obývaný kontinent tam, kde je teraz Indický oceán, Arabské more a Bengálsky záliv.

Tieto tradície žijú dodnes v učení južnej Indie, Srí Lanky a ostrovov Andamanského mora.

„V predošlom veku," uvádza pradávny text na Srí Lanke, "citadelu Rawana (Pána Lanky), 25 palácov a 400.000 ulíc pohltilo more."

Potopená zemská masa, podľa pradávneho zápisu, spočívala medzi Tuticoreenom na juhozápadnom indickom pobreží a Manaarom na Srí Lanke.

Táto potopená zemská masa nebola zemskou masou veľkosti, akú si predstavovali raní geológovia, ale – ak skutočne existovala – bol potopenou časťou toho istého indického subkontinentu.

Ďalšia kultúrna tradícia, citovaná v Allanovej a Delairovej Kataklyzme!

Presvedčivý dôkaz o kozmickej katastrofe v roku 9 500 pred Kristom, tej o Selungoch zo súostrovia Mergui mimo južnej Burmy, tiež hovorí o potopenej zemskej mase:

„...predtým [tá] krajina bola kontinentálnych rozmerov, ale dcéra zlého ducha vrhla mnoho skál do mora... vody vzrástli a pohltili krajinu... Všetko živé zahynulo, okrem toho, čo bolo schopné sa zachrániť na jednom ostrove, ktorý zostal nad vodami."

Jeden z tamilských eposov južnej Indie, Silappadhikaram, často spomína rozsiahly pás zeme nazvanej Kumara Nadu, známej tiež ako Kumari Kandam, rozprestierajúcej sa ďaleko za pobrežiami Indie súčasných dní.

Starovekí juhoindickí vykladači napísali podrobne o prehistorickej „Tamil Sangham," duchovnej akadémii nachádzajúcej sa v tej pradávnej zemi. Písali tiež o sútoku dvoch riek, Kumari a Pahroli, v strede kontinentu, a o krajine bodkovanej pohoriami, zvieratami, vegetáciou a štyridsiatimi deviatimi provinciami.

Toto kráľovstvo Pandya, podľa tradície, vládlo od 30 000 pred Kristom do 16 500 pred Kristom. Aspoň jedna vetva juhoindických mystikov moderných dní si nárokuje na priamu rodovú líniu z tých nesmierne pradávnych čias, kedy sa o ich duchovných predkoch hovorilo, že prostredníctvom jógických techník dosiahli extrémne dlhé životy.

A epická báseň Indie „Mahabharata“, datovaná indickými učencami neovplyvnenými Západom do obdobia päťtisíc rokov pred Kristom, obsahuje odkazy na svojho hrdinu Rámu, uprene hľadiaceho zo súčasného západného pobrežia Indie na rozsiahlu zemskú masu, teraz okupovanú Arabským morom - záznam podopretý nedávnymi podmorskými objavmi.

Menej slávne indické texty sa dokonca zmieňujú o pokročilej technológii, vo forme lietadla (http://www.bibliotecapleyades.net/esp_vimanas.htm) používaného pre transport spoločenskej elity a vedenie vojny. (http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/vimanyka-sastra, pozn. red.).

Spisy detailne popisujú tieto lietadlá a veľmi obšírne, mätúc učencov a historikov. Ba čo viac, veľké indické eposy, zoširoka opisujú vojenskú devastáciu, ktorú je možné prirovnať len k nukleárnej vojne.

Bola kedysi pokročilá pradávna civilizácia nielen v Indii?

- pokračovanie -


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

J. D. Kenyon

2005

http://www.bibliotecapleyades.net/

Preklad: PH

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno


Súvisiace:

Pôvod ľudstva
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/povod-ludstva


Autori: 
január 18, 2014 23:59 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top