Obrázok používateľa CEZ OKNO
Žiarislav: KAŽDODENNÝ ZÁZRAK

Často to prichádza navečer. Nová pieseň. Pre túto noc osamelého pútnika, ktorý tu prišiel kvôli zázraku:

Daj Bože – Prabože na túto noc zázrak,

Nech vida jasného lúče padnú na mrak.

Daj bože – Prabože, aspoň jednu vetu!

S menom a bez mena jeden pútnik je tu.

Sám, celkom sám,

hore v čiernej hore,

jeden vrchár tam

stále čaká na zore.

Každý deň prežiť zázrak. Každú noc prežiť zázrak. Nie raz za život prežívať osvietenie, prežívať ho každý deň, každú noc. Kto takto už žil, ten nechce už žiť inak. Kto takto žije, prekoná každú prekážku. A tvrdé podmienky sú preň dobré. Kto žije vo svetle ducha, aj z malého zemiačika sa vie tešiť, vie vychutnať aj malé plody hlohu, uspokojí sa aj malým sústom lásky. Lebo v každom malom súste ukrytá je nekonečná veľkosť všehomírneho ducha, v každej malej smrti je ukrytá nekonečná sila znovuzrodenia. Je to ten krásny stav, stav ušľachtilej duše, ktorý je tak ťažké dosiahnuť a ešte ťažšie udržať. Ale v nekonečnej ťažkosti sa odklína nekonečná ľahkosť. Žiaden pot, žiadna krv, žiadne mozole a žiadna bolesť nie je dosť veľká na to , aby bola dostatočnou daňou za rajský stav. Za stav, ktorý sme dostali od Praboha, z ktorého sme zrodený. Že v tom stave žije jedna z milióna duší? Hej. Veď hej. Lebo hrabivosť je cesta k zakliatiu. Každá duša môže mať, môže obsiahnuť všetko, ale pretože chce mať veľa, má málo. Chceš to vlastniť? Hej. Nech sa páči. Máš, alebo nemáš to mať. Ale vypadni z raja, tu už nie je tvoje miesto. Človek. A ty, človek, ďakuj zdroju živy aj bytostiam, cez ktoré prišiel tento dar. A človek chváli. Chváli tento dar. Keď tu človek prichádzal, vnútorný hlas mu povedal, že kým nebude dokončené prijatie, nesmie odtiaľto nič vziať, nič požiť. Ani rastlinu. Obchádzal hríby a kozáky. Obchádzal maliny a nevzal si žiadnu. Obchádzal sladké plody stromov. Obetina svätoháju. Až keď bol prijatý, mohol prijať z ovocia. Ale jednu vec v tomto raji nesmieš urobiť – hovorí hlas v lesnom pološere. Nesmieš vlastniť. Nesmieš si pestovať vlastnícky vzťah. Lebo také dieťa už nie je dieťa v mojom dome. Chvála, Otče. Tisíckrát chvála. Človek nič nevlastní. Človek spravuje. V súlade s inými bytosťami. Spravuje tento zázrak, snaží sa napodobniť niečo z tvojej nekonečnú múdrosť, Otče. Je nežný k bytostiam, napodobňujúc nekonečnú nehu svojej Živej Matky. Tancuj ako dieťa v mojom živom lone, žiarivé dieťa, tancuj , tancuj, a tvoja sila nech oplodňuje duchovnú kvetinu, ktorá k tebe nakloní svoju tvár. Ukáž ten tanec rodine bytostí, ktorá nie je , ale stáva sa skutočnou rodinou na tejto svadbe znovuzrodenia občiny. Nech obcujú vaše duše so všehomírnym duchom a vyobcuje sa sám ten, kto sa spreneverí nášmu svetu lásky a porozumenia. Oslavuj, žiarivý, svetlo každej duše, lebo duša je svetlo. Kde je svetlo, tam je aj tieň. Ale tiene nech ťa nemýlia. Nerob si sivé vlasy pri pohľade na zatemnené duše ľudských bytostí. Nestaraj sa, Vratko slnečný. Hraj sa, ako keď si bol malý, a dávaj vtáčikom omrvinky do kŕmidiel ich duší. A kto sa uspokojí s omrvinkou, ten už hlad nepocíti. Kto sa uspokojí s omrvinkou, ten dostane celé pole. Ten bude stále nasýtený. Lebo v jedinom zrnku je zakliata sila celého poľa. Pozri sa na mňa. Som matka, i dcéra. Som večná matka. Živa nie je ani veľká, ani malá. Je všadeprítomná. Ako aj môj dom. Ako aj môj raj. A ty spravuj tento kúsok na svojej ceste. Prijímaj hľadajúcich a buď trpezlivý k tým, ktorí nepochopili. Chápavo sa pozeraj aj na nadutých, ctibažných, samoľúbych, nevďačných a nevidomých. Lebo aj v nich sa môže prebudiť plnší Duch. Lebo každý sa môže duchovne naplniť mojou krvou – mojou láskou. Ale rob to tak, aby tí, keď dostanú možnosť, a ich čas vypršal, nehatali miesto tým, ktorí sú pripravení možnosť využiť. Chvála, Matka, nekonečne láskavá. Ochraňuj aj človeka, Živa, daj mu silu liečivú, chráň ho, živa. Žije na tomto kúsku raja ako syn, pripravený na ceste. Bez vlastníctva. A nestará sa, dokedy. Vedomý si toho, že všetko má svoj začiatok a svoj koniec. Vie, matka milovaná, že budeš dávať svoju krv do tiel narodených bytostí a budeš ju aj vylievať. Spadne mu slza, ale podá sa tomuto zákonu. Bude vidieť chvíle prežitia svetla na tvárach prichádzajúcich. Ale bude vidieť aj chrbty tých, ktorí nevzhliadli tento svet. Ktorí cez neho prešli málovidomí a málovedomí. Bude ľúbiť aj tých, ktorí mu budú stúpať na otlaky a soliť rany. Chvála aj za otlak, chvála aj za ranu. Lebo aj cez nich presvitá žiarivé svetlo rodičovského milovania. Všeduch a živa, duch a duša. Duš. Že už svitá? Ako ubehla táto noc. Takto to už býva na návšteve u prarodičov. Tu jedna hodina je len jednu minútou, tu jedno zrnko je celé pole, tu jeden duch je aj Všeduch. Choď, synu sláviaci žiaru, zdvihni ruky do neba a spievaj bytostiam načúvajúcim:

Nech sa stratí hmla, čo zraky múti,

povej, vetrík, na tej našej púti!

Slnko svieti, v duši žiari viera,

otvára sa brána Všehomiera.

Choď, a ľahni si tu, na lúku. A počúvaj hlasy vtákov i svadobné piesne lúčnych koníkov. A keď si ti na líco sadne znova motýľ, pozri sa na svet cez jeho krídlo. Nechaj sa pohladiť aj jemnými chĺpkami húsenice. Lebo ona je matka motýľa. Nechaj aj mravce a chrobáky, nech ti lezú po tele. Len tak precítiš Matku Zem. A neutieraj sa od posvätnej vody , prijmi na svoju hlavu kvapky dažďa, lebo v ňom je sila znovuzrodenia.


KNIHU je možné zakúpiť i na tejto adrese

VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese


Súvisiace:

Exkluzívny rozhovor so Žiarislavom
https://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-so-ziarislavom

ŽIARISLAV: NA VRCHÁRSKOM CHODNÍKU (KNIHA+CD)
http://tvorcovia.shopcezokno.sk/miro-ziarislav-svicky/na-vrcharskom-chod...


Autori: 
január 12, 2019 14:15 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top