Obrázok používateľa CEZ OKNO
Zmysel existencie života na Zemi

Z Š´Chuangových pokladov je zrejmé, že sa jednalo o duchovného vodcu, ktorý poznal pravý zmysel existencie života na zemi. Rovnako ako ostatní veľbohovia i on vedel, že zmyslom pozemskej existencie je očistenie duše pred životom po živote. Veľbohovia učili, že očistenie prichádza skrze obeť. Každý jednotlivec deň čo deň musí zvádzať boj sám so sebou v nekonečnom zápase uspokojovania malicherných životných potrieb. A to je tiež pravý význam terakotových bojovníkov pripravených na boj.

Rovnaká alegória je použitá i v posvätnom hinduistickom texte Bhagavad-gíte, Pánovom speve, ktorý je súčasťou eposu Mahábhárata a predstavuje učenie o ceste ku spáse prostredníctvom rozhovoru geniálneho bojovníka Ardžunu a Krišnu, ktorý sa v núdzi Ardžunovi zjavil na bitevnom poli.

Staroveký príbeh začína u kráľa Dhrtaráštru prebývajúceho v paláci vzdialenom mnoho míľ od Kuruovského bitevného poľa, kde sa vojská jeho synov pripravovali na stret s armádou jeho synovcov, Pandúovcov. Výsledok bitky kráľa znepokojoval, pretože Kuruovské pole bolo svätým miestom a teda predstavovalo výhodu skôr pre zbožných Pandúovcov než pre jeho bezbožných synov.

Povolal svojho slepého tajomníka Sandžaju, ktorý mal dar videnia (jasnozrivosti), aby mu popísal, čo sa deje na bojisku. Sandžaja kráľovi vykreslil, ako obidve vojská stoja proti sebe a ako sa zastavil alebo spomalil tok času, čo sa údajne v tak dramatických okamihoch stáva a ako veliteľa Pandúovcov, chlapčenského vojaka Ardžunu, premohol súcit pri pomyslení, že by mal zabíjať priateľov a príbuzných, ktorí stáli proti nemu, prehovoril nasledovne:

„... Bolo by lepšie sa v tomto svete živiť žobraním, než žiť na úkor životov veľkých duší, ktoré sú mojimi učiteľmi.“
(Bhagavad-gíta, 2. spev, 5. sloha)

 

Pán Krišna, inkarnácia najvyššieho boha, Stvoriteľ Zeme (v hinduizme), následne zostúpil do Ardžunovho vojnového vozu medzi armádami. Krišna mu začal vysvetľovať dôvody jeho existencie i toho, prečo sa ocitol na bitevnom poli práve v danú chvíľu. Krišna mu behom výkladu vysvetľuje zmysel života a smrti, ale i zmysel vesmíru. Tým začína Bhagavad-gíta.

Príčinou Ardžunovho bedovania je podľa Krišnu klam (mája). Poznáva príbuzných v ich fyzických telách a myslí si, že ak zabije ich telá, zabije aj ich duše. Krišna preto bojovníkovi vysvetľuje rozdiel medzi telom a dušou. Telo je iba dočasným domovom duše. Pred terajšou inkarnáciou duša pobývala v mnohých telách a v mnohých ďalších ešte bude prebývať:

„... vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a staroby, prechádza tiež v čase smrti do iného tela. Múdry človek nie je z tejto zmeny zmätený.“
(Bhagavad-gíta, 2. spev, 13. sloha)

Poskytnutá rada má hlboký filozofický význam a zároveň je pragmatická, pretože má napomôcť pýtajúcemu sa dostať mieru skrze očistenie ducha.

Ardžuna sa dozvedá, že činy v minulých životoch predurčili jeho terajší štatút bojovníka a nie učiteľa, kupca alebo remeselníka.

Krišna Ardžunovi vysvetľuje, že každý musí naplniť určené poslanie. Ardžuna je vojak a preto musí bojovať. Každá udalosť vo fyzickom svete vyžaduje čin, toho ktorý jedná a nástroj. V danom prípade je činom bitka, Ardžuna tým, ktorý musí jednať a nástrojom zbraň. Tieto tri veci nevyhnutne vedú k dopredu danému výsledku. Vojak, ktorý jedná má povinnosť zabíjať a preto zabíjanie nijako nepoškodí jeho karmu. Za predpokladu, že každý plní iba svoje poslanie, nemôže poškodiť svoju karmu. Ale na druhej strane vojak (alegória jednotlivca) svoju povinnosť musí splniť, pretože inak by duši privodil utrpenie v budúcich životoch.

 

 

Pokiaľ Ardžuna v bitke zvíťazí, bude si užívať plody víťazstva na zemi ako kráľ Indie. Ak prehrá, jeho duša sa dostane do kráľovstva nebeského, kde sa bude radovať, pretože splnil svoju povinnosť. Poučením teda je, že na výsledku bitky nezáleží. Priebeh bitky rozhodne o karme a budúcom utrpení duše. Akonáhle jedinec pozná, aká je jeho úloha, musí ju splniť bez ohľadu na akékoľvek nebezpečenstvo alebo prísľuby zisku. Namiesto slabosti, zbabelosti a ustrašenosti sa pravý vojak chystá na nadchádzajúcu bitku. Ten, kto zbehne, kto zo strachu utečie, je stratený.

Protichodné a spletité argumenty (ktoré sú príčinou bitiek zúriacich v nás) nie je vždy ľahké rozpliesť a pochopiť. Na jednej strane je povinnosť oddelená od pravdy, vždy sa musíme zachovať správne, ale pokiaľ je pravda v rozpore s povinnosťou, potom povinnosť musí prevážiť. (Nasledujúci príklad ilustruje riešenie tejto dichotómie, danej zložitosťou protichodných argumentov. Učiteľka, ktorej sa maniak ozbrojený nožom opýta na Sally Smithovú, nesmie prezradiť, v ktorej lavici žiačka sedí, ale musí odpovedať, že už odišla domov. Učiteľka teda maniakovi zaklame, neodpovie mu pravdivo, ale splní povinnosť, ktorú má a to chrániť žiakov. Učiteľka teda tým, že v danom prípade nehovorila pravdu, nijako nepoškodila svoju karmu.)

Je povinnosťou každého jednotlivca zabrániť ostatným, aby pôsobili utrpenie druhým i sebe samým nečestným jednaním, pretože zlé činy zapríčiňujú zlú karmu, ktorá v konečnom dôsledku zničí nielen toho, ktorý jedná, ale aj ostatných.

 

Pokiaľ sa jedná o telo, Krišna prirovnáva päticu zmyslov, hmat, chuť, zrak, sluch a čuch, k záprahu piatich koní. Pohonič pomyselného voza je alegóriou duše a ovláda konský záprah opratami (rozumom). Pokiaľ sa kone splašia, voz sa rozbije a duša zraní.

Na túžbu je nazerané ako na najhlavnejšieho nepriateľa, ktorého je nutné poraziť, pretože túžba vedie k sklamaniu (keď nemôžeme dostať čo chceme), sklamanie plodí hnev, hnev falošné predstavy a falošné predstavy vedú k zničeniu seba samého i druhých. To telo, zmysly, túžia. Trpí však duša.

Terakotoví bojovníci, zošíkovaní, pripravení k bitke, zrkadlia rozhovor, ktorý sa na Kuruovskom poli odohral medzi Krišnom a Ardžunom. Vojaci dbajú na svoje povinnosti a sú mravní (symbol štvorca). Nepotrebujú zbrane, pretože láska, znázornená v ich tvárach, je najmocnejšou zbraňou zo všetkých.

 

Boh je ich zbroj, ktorá ich chráni pred zlom. Zoslal im múdrosť (poznanie Slnečnej vedy a vyšších duchovných princípov), keď sa chystali na nastávajúcu bitku. Vozy sú zošíkované, koňom už nasadili ohlávky a zapriahli ich do postrojov. Vozataji (duše) sú kľudní a majú záprahy pod kontrolou.

Maurice Cotterell

   Z anglického originálu „The Terracotta Warriors“, vydalo nakladateľstvo BB/art s.r.o. v spolupráci s nakladateľstvom Jiří Buchal – BB/art, 2004

Preložil Jan Kostřava

Preklad z češtiny: Ptah

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

september 16, 2008 19:03 popoludní
  • krát komentár

2 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Dvojkaa
    Dvojkaaoktóber 04, 2009 21:07 popoludní

    Komentár: 

    Tak ten človek, ktorý písal ten článok o Bhagavád Gíte - zjavne nemá ani tucha o čom tá kniha je ... je to smutné a veľmi zavádzajúce, ked niekto napíše niečo o BG, ked ju predtým zjavne nečítal a ani nepochopil o čo ine - dokonca nemá ani potuchy čo BG je ! :)

  2. Obrázok používateľa Ján
    Jánoktóber 04, 2009 21:14 popoludní

    Komentár: 

    Dnes, keď sú tak rozšírené rôzne mätúce interpretácie duchovných diel, často s takou samozrejmosťou, je skvelým počinom nazerať na v tomto prípade BHAGAVADGÍTU zo širšej perpektívy, so znalosťou toho podstatného, toho čitateľného vo všetkých veľkých kultúrach sveta, v každom veľkom diele Ducha

 

 

Top